Johann Wolfgang Goethe: „Človek nie klamaný, väčšinou sa klame sám..“
----------------------------
Shakespeare:„Nie je nič dobré alebo zlé. Záleží na tom, čo si o tom myslíme.“
----------------------------
Albert Einstein:„Je málo takých, ktorí sa pozerajú vlastnými očami a cítia vlastným srdcom. Na ich sile bude záležať, či ľudia znovu klesnú do otupelosti, ktorú oslepené davy zjavne dnes považujú za cieľ.“
----------------------------
Albert Einstein: „Pokiaľ by som mal k dispozícií hodinu na zvládnutia problému, na ktorom by závisel môj život, strávil by som 40 minút jeho štúdiom, 15 minút jeho analýzou a 5 minút jeho riešením.“
----------------------------
Platón: „Nectí svoju dušu ten, kto za vlastné chyby a nespočetné najväčšie zlé skutky neviní sám seba, ale iných, a seba zakaždým pokladá za nevinného. Takýto človek ctí svoju dušu iba zdanlivo, v skutočnosti jej však škodí.“
----------------------------
Antoine de Saint-Exupéry:
„Tu je to moje tajomstvo, úplne prostunké: správne vidíme iba srdcom. Čo je dôležité, je očiam neviditeľné.“

Cesta k pravde a slobode -
Optika, ktorou pozorujeme svet

Optika, ktorou pozorujeme svet
vo formáte
PDF alebo Word

Optika, ktorou pozorujeme svet

Karel Čapek: „Nemysli si stále, že musíš všetko prežiť, stačí iba pozorovať a to bez pokoja nejde. Najväčšia milosť pre nás, ktorí to potrebujeme, je umenie dívať sa a vidieť.“
Matúš (6:22-23) „Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!“
Platón: „Duševný zrak až vtedy začína presne vidieť pravdu, keď ju oči vidieť prestávajú.“
Marcus Aurelius: „Všetko, čo počujeme, je len názor, nie fakt. Všetko, čo vidíme, je len perspektíva, nie pravda.“

Všetko čo dokážeš vidieť, závisí na tom, kde sa práve nachádza tvoja perspektíva, tvoj uhol pohľadu. Kvalita tejto perspektívy závisí na tom, kde sa momentálne nachádza tvoja mentálna úroveň.

Obsah

Dokonalá paralela – princíp fotografovania a ľudská optika..................................3

Stabilita a čas – základné faktory dobrej optiky ......................................................3 

Blesky (informácie) a citlivosť senzora (šiesty zmysel).............................................4

Fotoaparát (inteligencia) a nasadené ružové a šedé filtre........................................5

Objektív – najdôležitejšia časť fotoaparátu ..............................................................5

Zaujatosť ..................................................................................................................6

Zaujatosť ako ju poznáme...........................................................................................6

Krivé sklo......................................................................................................................7

Materiálne otroctvo.....................................................................................................9

Telesné otroctvo...........................................................................................................9

Duševné otroctvo.........................................................................................................9

„Nezaujatý“ pohľad člena komunity..........................................................................11

Nezaujatý futbalový rozhodca a jeho schopnosti......................................................11

Cesty k nezaujatosti.....................................................................................................12

Záver............................................................................................................................13 

strana 1

V tejto kapitole mám za cieľ ukázať, že väčšina ľudí nemá ani základné parametre dobrého pozorovateľa, ktorý by mohol na svet nazerať aspoň z malej výšky. K čomu je potrebný nezaujatý nadhľad a dobré pozorovacie vlastnosti? 
Najvyššia forma dobra a zla je pre bežného človeka skrytá.
Albert Einstein: „Nikde neleží pravda na povrchu.“
Pochopiť rôzne súvislosti a orientovať sa v životných situáciách je možné iba vtedy, ak sa vieme najprv pozorne pozerať. Keď sa už považujeme za racionálnu bytosť, ktorá verí iba vede, tak musíme dodržiavať klasický jednoduchý vedecký princíp úplne vo všetkom, k čomu chceme zaujať stanovisko. Najskôr  pozorne vnímame, potom začíname nad všetkým uvažovať, a nakoniec  prezentujeme svoje poznatky (rozprávame).
Mentálne vyspelého človeka  poznáme podľa toho, že viac času venuje prvým dvom činnostiam (tam vidí prioritu), ale na druhej strane by aj rád stručnou a výstižnou formou prezentoval svoj pohľad, ktorý je väčšinou neštandardný (vidí to, čo iní nevidia).
Umenie dívať sa a vidieť, ako Karel Čapek hovorí, je v skutočnosti poznávací znak zrelej duše, ktorá už nie zaťažená a enormne zaujatá svojimi potrebami.
Všetci poznáme ľudí, ktorí si veľmi rýchlo vytvárajú vlastné názory na akékoľvek závažné témy, aby ich mohli čo najskôr prezentovať ako nespochybniteľnú múdrosť. Potrebujú v prvom rade demonštrovať svojmu okoliu vysokú vedomosť, aby čo najskôr preukázali svoju intelektuálnu dominanciu. Sypú so seba veľkou rýchlosťou množstvo informácií, ktoré môžu očariť iba jednoduchú a naivnú myseľ. Na mentálne vyspelého človeka ale žiadny veľký dojem títo mudrlanti nedokážu urobiť, pretože pozná charakteristiku zrelej a sebavedomej mysle, ktorá sa nikam neponáhľa a nepotrebuje si nič dokazovať. Múdri človek sa totiž zákonite vyznačuje uvážlivosťou, ktorá si dopraje vždy dostatok času na štúdium (pozorovanie), analýzu a prezentovanie svojich poznatkov. V uvážlivej mysli vládne okrem dostatočného času (určitá pomalosť) aj maximálny pokoj (stabilita), ktoré spolu prinášajú najlepšie výsledky, aké môže vôbec ľudská inteligencia dosiahnuť.

strana 2
Dokonalá paralela – princíp fotografovania a ľudská optika
Stabilita a čas – základné faktory dobrej optiky 

Možno náhodou, možno nie, prenikol som ako amatér do základov fotografovania, v ktorom platia určité zákony fyziky. Pri skúmaní všetkých dôležitých zákonitostí a súvislostí ľudského pozorovacieho a vyhodnocovacieho systému sa mi ukázalo až príliš veľa podobností s princípom fotografovania.  Ak by sa tento princíp dostal do učebníc na celom svete, ako budovanie vysokej mentálnej úrovne človeka, ľudstvo by dokázalo omnoho lepšie narábať s informáciami rôzneho druhu v každej oblasti.
Ten princíp je na pochopenie v skutočnosti veľmi jednoduchý a každý fanúšik fotografovania ho dobre pozná. Ten, kto ho nepozná a vlastní zrkadlovku (tých ľudí nie málo), tomu môžu mu byť nasledujúce informácie užitočné hneď dvojnásobne.
Keď som sa už raz rozhodol fotografovať na trochu lepšej úrovni, zakúpil som si zopár kníh, aby mi odhalili čo najviac informácií od skutočných profesionálov. Veľmi často spomínali potrebu svetla, od ktorého sa odvíjali všetky ostatné postupy a techniky. Pokiaľ ho na scéne je dostatok, možnosti urobiť kvalitný záber jednoduchým nastavením aparátu, podľa vlastnej potreby, je hneď niekoľko. Zvýšením alebo znížením clony (hĺbky ostrosti) sa dá oddeliť (rozmazať) pozadie od fotografovaného objektu, alebo naopak celú scénu zachytiť vo veľkej ostrosti. Amatérske digitály alebo mobilné telefóny aj v týchto podmienkach, keď slnko svieti, urobia dobrú fotku.
Ľudská optika podlieha rovnakému zákonu. Keď máme všetko dostatočne osvetlené, môžeme si veľmi rýchlo vytvoriť záver (sklapnúť uzávierku), pretože žiadne informácie nie sú utajené, alebo zakryté. Nemusíme dlho pozorovať a analyzovať, pretože vidíme všetko, čo potrebujeme. Týchto situácií, v ktorých je možné vytvoriť veľmi rýchly záver, nie je v bežnom živote veľa, pretože ako dobre vieme, skoro všetci (politici, úradníci, obchodníci, náboženský predstavitelia, atď.) majú tendenciu informácie zakrývať a zahmlievať.  Svetlo, ktoré potrebujeme na rýchly záver nám  zámerne uberajú, aby sme celé pozadie, v ktorom sa nachádzajú utajené informácie a súvislosti, nemohli odhaliť. Urobiť v takomto prostredí rýchli objektívny a komplexný záver je evidentne veľmi primitívne, pretože všetko dôležité je zahalené do tmy.

strana 3

Aj fotografovanie musí často čeliť slabým svetelným podmienkam. Mobilný telefón, alebo digitál automaticky predlžuje čas uzávierky na niekoľko desatín sekundy a výsledná fotografia urobená chvejúcou sa rukou vykazuje všetky znaky amaterizmu (podexponované rozmazané objekty, výrazný šum, atď.) Profesionál túto situáciu rieši statívom, aj keď disponuje výrazne kvalitnejším aparátom. Statív umožňuje prísun svetla k senzoru niekoľko sekúnd, prípadne až minút (čas uzávierky môže byť neobmedzený), preto vytvorenie kvalitnej nočnej fotografie nie je žiadny problém. Dlhý čas uzávierky by nepriniesol žiadny dobrý výsledok, pokiaľ by aparát počas nasávania svetla urobil akýkoľvek najmenší pohyb. Stabilita je teda ďalší faktor, ktorý úzko súvisí s dlhým časom uzávierky.
V ľudskej optike je to podobné. Dlhé pozorovanie a analyzovanie problému, v ktorom je málo svetla nemá veľký efekt, pokiaľ myseľ nevykazuje známky stability a pokoja. Nepokojná myseľ a narušená psychika nedokáže byť dostatočne vnímavá, aj keď si dopraje dostatok času, pretože jej chýba stabilita dobrého pozorovateľa, ktorý je maximálne upriamený na pozorovaný objekt. Vždy keď chceme rozlúštiť akýkoľvek veľký problém, v ktorom je málo svetla, musíme začať cloniť svoju optiku (upriamiť pozornosť), zároveň však musíme dodržať princíp dlhého času a stability (pokoja) mysle.

Blesky (informácie) a citlivosť senzora (šiesty zmysel)
Ďalší problém, ktorý komplikuje vytváranie našich názorov a uzáverov je fakt, že celý svet je v neustálom pohybe (všetko sa rýchlo mení).
Na zachytenie pohybujúceho sa objektu pri fotení v slabých svetelných podmienkach slúžia blesky. Presvetliť dostatočne a efektne daný objekt vyžaduje okrem výkonného blesku aj jeho správne umiestnenie a nasmerovanie. Pokiaľ máme k dispozícií viac bleskov, môžeme ich rozmiestniť tak, že dokážeme presvetliť objekt s každej strany bez vytvorenia akýchkoľvek tieňov. Fotoateliér ich má rozmiestnených v rôznych výškach a uhloch niekoľko.
Blesky môžem pokojne prirovnať k informáciám a ich nasmerovanie k uhlu pohľadu, ktorý dokážeme zaujať. Výkonnosť nášho ľudského blesku závisí na tom, akú kvalitu (pravdivosť) a kvantitu informácií sme dokázali získať z určitého zdroja. Iný (nezávislý) zdroj informácií je zároveň aj iný uhol pohľadu. Čím viac od seba nezávislých a kvalitných informácií na určitú tému získame, tým lepšie a hlbšie do nej prenikneme.
Často sa stáva, že fotograf v slabom svetle a za určitých podmienok nemôže využiť spomínané techniky a postupy (statív, blesky a pod.). Ako poslednú možnosť využíva zvýšenie citlivosti senzora. Čím je senzor kvalitnejší (citlivejší), tým viac svetla dokáže pridať do záberu. Profesionálny fotograf dobre vie, prečo túto jednoduchú možnosť využíva iba v krajnom prípade. Veľké zvýšenie citlivosti senzora vytvára vysoké riziko zrnitosti (digitálneho šumu) a zároveň sa stráca aj na kvalite ostrosti a kresby celej kompozície.
Aj človek má v sebe neviditeľný senzor, ktorý umožňuje priniesť svetlo (pravdu) na scénu, ak nemá možnosť získať overené informácie. Ľudský senzor je intuícia (šiesty zmysel). Pri vyhľadávaní a vyhodnocovaní informácií môže zohrávať rozhodujúcu úlohu, ale nedá sa na neho vždy spoľahnúť, pretože niekedy z určitých (ťažko pochopiteľných) príčin nefunguje.
Rovnako ako medzi senzormi fotoaparátov, aj v ľudskej intuícií sú veľmi veľké rozdiely. Niekomu predtucha funguje skvele (vykazuje vysoké percento úspešnosti), inému funguje minimálne, alebo vôbec.

strana 4

Fotoaparát (inteligencia) a nasadené ružové a šedé filtre
Kvalitný fotoaparát (telo aparátu) by som prirovnal k vysokej ľudskej inteligencií. Pokročilé funkcie nastavenia a rôzne ďalšie vymoženosti pripojenia ďalšej techniky (statív, blesky, objektív, a pod.) sú iba možnosti využiť potenciál kvalitného aparátu. Bežný laik ale veľmi nechápe, že ani kvalitná technika ešte nie je zárukou čistých a ostrých fotiek vytvorených z najlepšej perspektívy.
V ľudskej inteligencií je to podobné, všetko záleží na tom, ako sa intelekt využije. Rozum môže disponovať množstvom informácií, môže ešte uplatniť princíp času a stability a napriek tomu výsledný obraz je vzdialený skutočnej realite. Väčšina ľudí má na svojom zraku nasadené neviditeľné filtre, ktoré vytvárajú obraz reality podľa toho, čo práve prežívajú. Ružový – symbol optimizmu, falošného pohodlia a šťastia, naivnosti, atď., alebo šedý – symbol negativizmu, pesimizmu, beznádeje, atď. Človek, ktorý pozoruje a hodnotí realitu z pohľadu optimizmu alebo pesimizmu, vkladá do svojej optiky vlastné emócie, ktoré ako je známe, odporujú racionálnemu mysleniu.
Objektív – najdôležitejšia časť fotoaparátu
Nielen každý profesionál dobre vie, že kvalitný objektív v najväčšej miere ovplyvňuje ostrosť, kresbu a celkovú svetelnosť fotografií. Sú často drahšie, ako samotné telo aparátu, pretože použité  sklo prešlo mnohými technologickými úpravami. Objektívov existuje veľa druhov (portrétový, telezoom, makro, univerzálny, atď.), pretože každý z nich je určený na iný typ fotografovania. Univerzál na blízke a vzdialené objekty je samozrejme najpohodlnejší a najrozšírenejší, ale na druhej strane sa nemôže rovnať v kvalite jednosmerne zameranému špeciálu.  
Ľudský pozorovací systém potrebuje tiež čisté sklo, ktoré dokáže zachytiť realitu v najvyššej kvalite.
Sú ľudia, ktorí sú vynikajúci v určitých oblastiach, ale v iných sú doslova slepí. Majú len jeden kvalitný objektív, ktorým dokážu robiť svoje pozorovania a uzávierky. Spoločnosť ich často vyzdvihuje ako symbol múdrosti a inteligencie (väčšinou vedci).
Najvyššia mentálna úroveň človeka disponuje kvalitným univerzálnym objektívom (všeobecný prehľad), okrem toho má svoje vlastné špeciály (preniká do určitých oblastí poznania hlbšie). Získať tieto ľudské objektívy samozrejme nie je jednoduché, vyžaduje to veľké mentálne úsilie.
Bežný človek (priemerná a podpriemerná inteligencia) väčšinou nemá žiadny špeciálny objektív, spolieha sa iba na svoj univerzál, ktorý nespĺňa ani základne parametre kvality. Všetky hodnotenia a názory, ktoré potom produkuje takto „kvalitná“ optika skresľuje realitu až do primitívneho pohľadu. Ježiš tento skreslený pohľad vysvetlil nasledujúcim spôsobom:
Lukáš 6:41-42: 41 Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? 42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,« keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.
Ľudia, ktorí vyčítajú druhým to, čo sami v živote robia dokazujú, že merajú (hodnotia) krivým metrom. Krivé sklo (ľudská optika) musí zákonite produkovať krivé pozorovanie, analýzu a hodnotenia. Človek sa potrebuje vidieť v lepšom svetle, ako je realita hlavne preto, aby si umelo (neobjektívne a nezaslúžene) posilnil svoje sebavedomie. Neobjektívny pohľad potom logicky vytvára zaujatosť.

strana 5

Zaujatosť
Mnoho intelektuálov tvrdí, že zaujatosť sa nedá odstrániť z ľudskej optiky iba preto, že sami nepoznajú cestu ako sa dostať k čistému a neskreslenému pohľadu. Samozrejme, že absolútnu nezaujatosť nie je možné dosiahnuť, rovnako ako neexistuje dokonalý objektív, ktorý nemôže nič lepšie prekonať, ale tento argument väčšinou slúži ako ospravedlnenka vlastnej neschopnosti a nevedomosti. Človek nemusí byť dokonalý, aby mohol dokonalosť vyobraziť aspoň v teoretickej rovine. Aj v tejto oblasti môže ukázať, čo je nevyhnutné k tomu, aby človek mohol pozorovať život s čo najčistejším pohľadom. Pokiaľ neuvidíme maximálny ideál, aký je možné za určitých okolností dosiahnuť, nikdy nebudeme vedieť ako ďaleko sme v skutočnosti od neho a samozrejme nebudeme vidieť aj cestu.
Keďže bežný ľudia o tejto problematike nevedia skoro nič, nemôžeme ju prejsť v stručnosti bez toho, aby sme ju nepodrobili dôkladnej analýze. Je to predsa kardinálna záležitosť našej mysle, ktorá potrebuje pozorovať a vyhodnocovať informácie s minimálnym zakrivením reality. Z toho dôvodu doporučujem venovať tejto téme zvýšenú pozornosť.
Najskôr si povieme čo o zaujatosti je všeobecne známe, potom si ukážeme kde sa najčastejšie používa a nakoniec čo všetko treba urobiť, aby sme jej mohli v čo najväčšej miere zbaviť. Možno budete prekvapený keď uvidíte s čím všetkým súvisí a čo všetko ju ovplyvňuje.
Ukážeme si aj ako  nezaujatý  pohľad môže vnímať život, a prečo iba nestrannosť dokáže najviac preniknúť k hĺbke veľkého problému a ku skutočnému poznaniu.
Zaujatosť ako ju poznáme
Najčastejšie tento pojem sa používa v súvislosti so sudcami, rozhodcami, učiteľmi a pod., keď sa niekto cíti byť nespravodlivo ohodnotený, označený, alebo odsúdený. Je to však iba najviditeľnejší vrchol ľadovca, na ktorom je krivda a nespravodlivosť jasne identifikovateľná aj pre prízemný pohľad jednoduchého človeka. Určite nemusím podrobne vysvetľovať aj jasnú zaujatosť, keď vzplanú emócie a začneme niekoho milovať, nenávidieť, obdivovať, atď.
Pod ľadovcom je ale zaujatosť, ktorá je pre oko bežného človeka skrytá. Neviditeľná zaujatosť je dobre ukrytá a zamaskovaná a preto sa na svetlo dostáva omnoho ťažšie. Je zdrojom všetkej neobjektívnosti a nespravodlivosti nielen voči druhým, ale aj k vlastnej osobe. To je to krivé zrkadlo a sklo, ktoré veľmi skresľuje skutočnú realitu.

strana 6

Krivé sklo
Ako sme si povedali, krivé sklo nastupuje vždy, keď na scénu prichádza akákoľvek emócia. Lenže emócie nie sú jediným zdrojom neobjektívnosti.
Uvediem niekoľko príkladov, kde evidentne nesprávne pristupujeme k informáciám rôzneho druhu.
Pri sledovaní určitého umeleckého diela, čo môže predstavovať knihu, obraz, sochu alebo film, vždy ako prvé hľadáme autora. Ak je dostatočne známy a obľúbený, jeho dielo má vždy väčšiu šancu uspieť, ako autor neobľúbený alebo neznámi.
Slová známej vysokoškolsky vzdelanej „autority“ majú vždy väčšiu váhu, ako slová obyčajného človeka, preto rovnaké myšlienky (rovnakú pointu) dokážeme prijať rozdielnym spôsobom. Prejav prezidenta, alebo pápeža dokážeme počúvať pozorne zo zatajeným dychom, ale rozprávanie svojho kamaráta, alebo kolegu dokážeme prerušovať bez väčších problémov, čím mu jasne dokážeme, že ho nerešpektujeme.
Z týchto dvoch príkladov vyplýva, že v hodnotení akýchkoľvek výtvorov a myšlienok zohráva dôležitú, niekedy  až rozhodujúcu úlohu meno autora. Rešpektovanie a nerešpektovanie človeka (autora) ovplyvňuje rozhodujúcim spôsobom samotné dielo, prípadne myšlienky, ktoré môžu byť v skutočnosti úplne odlišnej kvality. Je to dôsledok toho, že máme ambíciu rýchlo všetko vyhodnotiť a meno autora nám v tom veľmi pomáha. Keď ale autora diela nepoznáme, náš pohľad sa môže priblížiť objektivite, pretože sa musíme viac sústrediť na samotné dielo.
Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že bežný človek najlepšie chápe zmysel určitých myšlienok, keď sa ocitne v situácií, keď vôbec nepozná človeka, s ktorým diskutuje o rôznych náročných témach (politika, ekonomika, celosvetové a spoločenské problémy, medziľudské vzťahy, atď.). Keď je konfrontovaný s názorom (pohľadom), ktorý ešte nepozná, dokáže svoju myseľ veľmi dobre sústrediť, aby mohol pochopiť pointu. Keďže nevie s kým diskutuje, prirodzený rešpekt automaticky funguje. Pokiaľ dobre vie, že s neznámym človekom sa už s veľkou pravdepodobnosťou nestretne, dokáže sa ešte otvoriť a byť maximálne úprimný. Nezaoberá sa tým, kto a prečo mu niekto niečo hovorí, ale je sústredený na to, či myšlienky dávajú zmysel a či si môže vziať určité ponaučenie.
Platón: „Nikdy neuvažuj o tom, kto ti čo povedal, ale o tom, či ti povedal pravdu.“
Hodnotu diskusie, v ktorej je minimum zaujatosti si uvedomí, až keď sa s neznámym človekom rozlúči a začne o všetkom sám uvažovať. Ak by ste chceli niekedy zažiť podobnú debatu, neodokrývajte svoju identitu, svoje vzdelanie, atď., pretože vnesiete do konverzácie zaujatosť a zbytočné myšlienky.
Týmto príkladom som chcel ukázať, že dokážeme nezaujato a otvorene diskutovať iba v takom prípade, keď nemusíme myseľ zaťažiť zbytočnými otázkami, v ktorých je cítiť určitý strach a vypočítavosť. Tieto rozhovory sa však vyskytujú veľmi výnimočne (cesta vlakom, v čakárni, spoločenská udalosť, atď.), pretože okrem ideálnej situácie musíte ešte naraziť na inteligentného človeka. My sa však väčšinou rozprávame s ľuďmi, ktorých dobre poznáme. Okrem toho, že nemôžeme povedať každému čistú pravdu (bojíme sa aby sa nenahneval), nedokážeme ani nezaujato vnímať druhú stranu.  Musíme riešiť ponižovanie, povyšovanie, vidíme nedokonalosť blížneho, poznáme jeho vzdelanie, atď.. Ako nás už môže prekvapiť takýto človek? Najväčšia chyba spočíva v tom, že naše vnímanie známeho človeka vo veľkej miere ovplyvňuje jeho minulosť (naše poznatky o ňom), ktorá už nemusí vyjadrovať súčasnú realitu. Neustála aktualizácia nášho pohľadu vyžaduje určité úsilie a časový priestor, ktorý si väčšinou nedoprajeme. Potrebujeme čo najrýchlejšie zaujať stanovisko, ktoré väčšinou ani nechceme meniť. Sme predsa hrdí na to (verejne to aj deklarujeme), že svoje názory a pohľady nemeníme.

strana 7
  • Na druhom príklade ukážem, že pokiaľ existuje určitá naša potreba a túžba, naše hodnotenie závisí od toho, v akej pozícií sa práve nachádzame.
    „To je ale strašné, ako tie (pekné) ženy idú na peniaze.“, výrok môjho kamaráta. „Strašné (nevyhovujúce) je to preto, že tie peniaze nemáš. Ak by si bol dostatočne bohatý, tento fakt by si vnímal celkom opačne. Mohol by si rýchlo získať akúkoľvek krásku. Problém teda nie je tento fakt, ale skutočnosť, že nemáš dostatok peňazí k tomu, aby si mohol prevádzkovať takúto slečnu (slečny)“, bola moja odpoveď.
    Toto klasicky zaujaté a neobjektívne hodnotenie spôsobuje naša pozícia a túžba. Keď sa pozícia zmení a túžba zostane, hodnotenie sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Objektívnejší pohľad môže poskytnúť iba ten, kto nie je spojený s touto túžbou.
    Dokážeme si priznať, že pokiaľ sme s čímkoľvek prepojený, naše hodnotenia a súdy sa ani trochu nemôžu priblížiť k objektivite?
    Náš neobjektívny pohľad teda spôsobuje niekoľko faktorov:
    - Hrdosť
    - Tvrdohlavosť
    - Lenivosť
    - Potreba rýchlych záverov a hodnotení
    - Náš pocit, že poznáme pozorovaný objekt
    - Naše potreby a túžby
    - Emócie všetkého druhu
    - Obľúbená autorita
    - Nerešpektovanie druhého
    Položme si otázku – môžeme vôbec zistiť, ako by mohol vyzerať nezaujatý pohľad a kto by ho vedel v skutočnosti poskytnúť?
    Život je určitá hra (predstavenie) a pokiaľ v ňom máme ambíciu aktívne vystupovať (vstupovať do rôznych procesov a vzťahov), nemôžeme byť nezaujatým pozorovateľom, ktorý by dokázal odhaliť všetky aspekty nevedomosti a hlúposti. Iba vtedy, ak by sme scénu opustili a sadli si do hľadiska, môžeme vidieť to, čo aktívny herci nemajú šancu vidieť. Z toho vyplýva, že život dáva každému na výber kde chce byť a čo chce robiť. Nemôžeme teda očakávať, že keď máme na scéne vlastné záujmy, dokážeme scénu reálne hodnotiť s vysokými nárokmi (s čistým pohľadom) dobrého pozorovateľa.
    Keď raz jedna mladá slečna rozoberala svoje osobné problémy v partnerskom vzťahu a nechápala určité súvislosti, položil som jej túto otázku: „Chcete si to užiť, alebo to chcete pochopiť? Keď uvidíte ako to v skutočnosti funguje, možno sa vám všetky vaše predstavy rozplynú.“ Po krátkej odmlke odvetila: „Chcem si to užiť.“ Táto úprimná odpoveď zakončila celú debatu, pretože obaja sme pochopili, že ďalej rozoberať partnerské vzťahy nemá význam.

strana 8

Čo z toho v skutočnosti vyplýva? Môžeš filozofovať a rozoberať  rôzne vzťahy (téma hlavne mladých žien), nikdy sa však nedopátraš objektívne ku koreňu problému, pokiaľ si chceš užiť život. Vždy keď človek vyvolá túžbu a potrebu, stáva sa jej otrokom. Túžba je ako zajac, ktorého sa snažíme chytiť. Keď ho po určitom čase konečne chytíme a nasýtime sa ho, zrazu vyskočí ďalší zajac, ktorý nás nenechá v pokojnom stave. Pomaly sa vynára ďalší faktor, ktorý ovplyvňuje objektívnosť -  sloboda (schopnosť nič nepotrebovať).
Existujú situácie, v ktorých môže vystupovať človek ako nezaujatý (slobodný) pozorovateľ?
Na prvý pohľad sa zdá, že človek vzhľadom k tomu, že je s životom aktívne prepojený, nemôže dosiahnuť absolútnu nezaujatosť. To je síce pravda, ale medzi absolútnou nezaujatosťou a očividnou veľkou zaujatosťou je ešte široká škála pohľadov zahrňujúca vysoký nadhľad vyspelosti, až po prízemnosť klasického otroka. Veľká miera otroctva (závislosti) postupne degraduje aj inteligenciu, ktorá nemá šancu vystúpiť k požadovanému nadhľadu. Skryté otroctvo predstavuje závislosť, ktorá má rôzne formy a druhy. Závislosť (otroctvo) môžeme rozdeliť do troch hlavných skupín:
- materiálna
- telesná
- duševná
Materiálne otroctvo
Vzťah človeka k materiálnym statkom sa dá veľmi jednoducho odhaliť, pretože človek nedokáže zakrývať to, čo v skutočnosti miluje. Túžba po luxuse a honba za peniazmi je jasnou prioritou. Skromnosť materialista považuje za veľkú brzdu svojich plánov. Hodnotí všetko zásadne cez peniaze.
Telesné otroctvo
Otroci tela sú tiež jasne viditeľný. Sexuálny pud je tak silný, že rozum ho často nedokáže ovládnuť a človeku väčšinou komplikuje život. Neschopnosť ovládať telo je badateľná aj u ľudí, ktorý si vlastnou zásluhou privodili obezitu. Chute v ústnej dutine sú silnejšie ako rozum, ktorý dobre vie, že si v skutočnosti ubližuje. Telo vládne aj u alkoholikov, fajčiarov, narkomanov a pod. Medzi otrokov tela môžeme zaradiť aj ľudí, ktorí sú posadnutý svojim výzorom (väčšinou ženy).
Duševné otroctvo
Sem patria všetky druhy psychických porúch a závislostí, ktoré myseľ nedokáže prekonať, aj keď si to často vie priznať. Tento druh otroctva zahrňuje širokú škálu závislostí, ktorých sa človek väčšinou nedokáže zbaviť počas celého života. Závislosť na človeku, závislosť na láske, závislosť na počítačových hrách, atď.. Aj nemateriálna a netelesná závislosť dokáže človeka poriadne zotročiť a degradovať jeho rozumové schopnosti.

strana 9

Klasický človek je väčšinou spútaný so všetkými týmito hrubými lanami, ktoré neumožňujú inteligencií získať vysoký nadhľad. Ako vidíme, človek môže byť spútaný množstvom rôznych závislostí, ktoré ho viac alebo menej obmedzujú v tom, aby sa mohol vyhlásiť za slobodnú bytosť.
strana 10
„Nezaujatý“ pohľad člena komunity
Je prirodzené, že ľudia vždy chceli patriť do väčšej alebo menšej komunity okrem svojej rodiny. Vyberajú si ju vždy podľa toho, či je blízka ich prirodzeným schopnostiam, prípadne  názorom. To je samozrejme v poriadku, ale problém nastáva vtedy, ak majú snahu prezentovať svoj pravdivý názor s pohľadu potrieb svojej komunity. Pravda komunity, ktorá bojuje s inou komunitou o vplyv, nemá záujem hájiť čistú a nezaujatú pravdu, pretože vyťahuje iba tie argumenty, ktoré sa jej hodia pre svoju existenciu. Aj keď mnohí ľudia vedia o tomto nespochybniteľnom pravidle, nehľadajú nezaujatý pohľad nezainteresovanej osoby, ktorý by mohol ukázať prízemnosť správania každej strany (komunity). Hľadajú iba tie názory, ktoré im dajú za pravdu. Toto je zásadný problém pri tvorbe akýchkoľvek pravidiel, v ktorých je nevyhnutné vytvoriť spravodlivé prostredie.  Aj keď existuje vo svete množstvo inštitúcií, ktoré riešia spory na nadnárodnej úrovni, neexistuje sila, ktorá by vedela riešiť mocenské spory najväčších veľmocí a eliminovať bezohľadné vykorisťovanie veľkého biznisu v rôznych častiach sveta. Chýbajúca najvyššia nezaujatá autorita, ktorej by sa museli všetci podriadiť, neumožňuje vytvoriť prostredie bez chaosu a konfliktov. Túto myšlienku samozrejme nikdy nebude počuť od ľudí, ktorí majú ambíciu dominovať, vládnuť a ovládať. Keďže vysoké autority nepotrebujú vytvoriť nezaujatý orgán, ktorému by sa museli podriaďovať, nemajú samozrejme ani snahu vidieť, aké parametre musí mať nezaujatosť.
Nezaujatý futbalový rozhodca a jeho schopnosti
Pokus o objektívny pohľad zbavený zaujatosti s veľkým nadhľadom, po ktorom prichádzajú spravodlivé hodnotenia a súdy, môžeme prirovnať k futbalovému rozhodcovi. Okrem toho, že nemá ambíciu žiadnemu tímu nadržiavať, musí dokonale ovládať všetky pravidlá, musí mať aj dobrý zrak, dobrý uhol pohľadu, ale zároveň musí aj dobre poznať hráčov, ktorý ho chcú často oklamať. Z praxe ale dobre vieme, že aj ten najlepší rozhodca nedokáže vždy správne rozhodnúť, pretože nemá ideálny uhol pohľadu. Zložité a sporné situácie dokáže správne posúdiť iba určitá kamera, ktorá je v ideálnej perspektíve. Niekedy aj táto najlepšia kamera nedokáže jasne odhaliť, či ku kontaktu v súboji protihráčov v skutočnosti došlo alebo nie.
Dajme si ale ruku na srdce a skúsme vyhlásiť, že nie sme voči nikomu zaujatý, že dokonale poznáme pravidlá života, všetkých falošných hráčov a zároveň máme vždy ideálny uhol pohľadu. Pri všetkých kladných odpovediach si môžeme povedať, že naše verdikty spĺňajú všetky parametre objektivity, nezaujatosti a pravdy.
strana 11

Cesty k nezaujatosti
Teraz sa ale sústredím na tých, ktorí majú ambíciu poznať maximálne dostupnú nezaujatosť a vysoký nadhľad, aby sa mohli život vnímať čo najobjektívnejšie.
Existujú dve základné cesty, ako pochopiť a nakoniec získať relatívne nezaujatý pohľad.
Prvá z nich vyžaduje uznanie človeka, ktorý tento pohľad má a zároveň pozorovanie jeho charakterových vlastností, životného štýlu, hodnôt a stanovených priorít.
Druhá nie je spojená zo žiadnym konkrétnym človekom, ale  iba s logikou a nespochybniteľnými faktami, ktoré viac pripomínajú vedecký postup.
Cesta 1
Keď sa pozrieme na životný štýl ľudí, ktorí svetu zanechali myšlienky, nad ktorými sa treba neustále zamýšľať, tak musíme skonštatovať, že žiadny z nich nevidel v materiálnom bohatstve mimoriadne veľkú hodnotu. Neviedli búrlivý sexuálny život, netrpeli obezitou ani žiadnou psychickou poruchou. Dokonca aj ego mali pod kontrolou. Nepotrebovali dosiahnuť osobný úspech a vysoké postavenie, ktorým by mohli ovládať nevedomé masy. Ich ambícia bola priniesť ľudstvu vedomosť a preto celý život prispôsobili k tejto priorite. Svoju nestrannosť dokazovali tým, že záujem celku preferovali pred vlastným.
Konfucius: „Pravému aristokratovi je vlastný záujem celku a nie stranenie (držanie strany), malému človekovi je vlastné stranenie a nie záujem celku.“
Ich hodnoty a ciele boli teda celkom opačné ako u bežného človeka. Aj keď sa snažili ako najlepšie vedeli, iba veľmi málo ľudí ich dokázalo pochopiť. Keďže ich myšlienky boli v ostrom rozpore z vládnucou mocou a bežný ľud im nedokázal porozumieť, mali nepriateľov na všetkých stranách. Aby sa mohli vyhnúť klasickému prekrúteniu myšlienok, museli zvoliť písomnú formu, kde sa snažili  všetko podrobne vysvetliť. Lenže ako dobre vieme, jednoduchý človek do hĺbky myšlienky nedokáže preniknúť, preto si ju musí zjednodušiť a tým pádom aj prekrútiť ku svojej potrebe.
Cesta 2
Jadrový fyzici často tvrdia, že pozorovateľ sám ovplyvňuje pozorovaný objekt. Možno v jadrovej fyzike sa tento zákon dá dokázať, ale treba si uvedomiť, že pokiaľ neexistuje inteligentný pozorovateľ, zaujímavý objekt nemá kto objaviť. Všetky vedecké disciplíny zaoberajúce sa prírodou, majú svojich prieskumníkov v teréne, aby priniesli nové poznatky nielen pre svojich kolegov, ale aj pre širokú laickú verejnosť. Nikto nepochybuje o tom, že k svojmu pozorovaniu musia pristupovať nezaujato, pretože sú akoby odstrihnutí od prostredia, ktoré pozorujú a nemajú v žiadnom prípade ambíciu ovplyvniť pozorované objekty. Lenže ľudia vytvorili aj iné vedecké disciplíny, ktoré s človekom úzko súvisia (psychológia, filozofia, politológia, teológia, atď.). V nich nastáva jeden veľký problém. Vedec, keďže je iba človek, nemôže sa odtrhnúť od pozorovacích objektov (ľudí), pretože je ich súčasťou. Nikto veľmi nepoukazuje na fakt, že v týchto oboroch môžu úspešne operovať iba ľudia, ktorí vedia svoju zaujatosť maximálne potlačiť. Schopnosť

strana 12

zaujať nezaujaté stanovisko vytvorené nezaujatým pozorovaním je ale najvyšší stupeň ľudskej inteligencie a celkovej mentálnej úrovne človeka, ktorá zahŕňa okrem vedomostí, logického myslenia aj charakterové vlastnosti. Ako som už spomínal, veľkú úlohu ešte zohráva miera slobody (nezávislosti) a túžby ega. Keby sme na pánov profesorov v týchto disciplínach začali klásť takto vysoké nároky, možno ani desať percent z nich by nemalo kompetenciu vykonávať svoju prácu.
Teraz to dáva logiku - prečo sa tieto intelektuálne špičky vôbec nezaoberajú zaujatosťou. Nielen že by išli sami proti sebe, ale na povrch by mohla vyplávať skutočná vedomosť a inteligencia, pri ktorej by sa cítili ako trpaslíci. Duševná stagnácia ľudstva, nárast psychicky labilných jedincov, neschopnosť harmonizácie záujmov a ďalšie problémy jasne ukazujú, že tieto intelektuálne disciplíny, z ktorých by mala prameniť vedomosť, sú na primitívnej úrovni.
Záver
Aký typ človeka má teda najideálnejšie parametre dobrého pozorovateľa? V tomto prípade určite platí pravidlo – tichá voda brehy myje. V každom kolektíve sa nájdu ľudia, ktorí na seba nepútajú pozornosť (veľa nerozprávajú) a väčšinou iba sledujú svoje okolie. Nedokážu byť tak zábavný a spoločenský ako väčšina, preto ich mnohí považujú za čudákov, ktorí žijú vo svojom svete. Lenže skutočnosť môže byť celkom odlišná, nemusia byť vôbec zahĺbený do seba, možno im len chýba spôsob prezentácie svojich pozorovaní takou formou, ktorá by bola zrozumiteľná väčšine. Členovia kolektívu robia často chybu, že o názory a pohľady týchto pozorovateľov vôbec nemajú záujem. Tento typ človeka sa väčšinou kamaráti s knihami, sleduje správy, dokumenty a všetko čo sa vo svete deje, pretože má dostatok času na všetko, čo ho zaujíma. Pokojná myseľ, v ktorej nehoria žiadne túžby a emócie, zvyšuje vnímavosť a nezaujatosť, pretože nemusí riešiť množstvo problémov a povinností, ktoré majú bežní ľudia. Samotári sú nielen najlepší pozorovatelia, ale aj najlepší samoukovia s veľkým tvorivým potenciálom. Naša civilizácia vďačí za svoje vynálezy a pokrok v každej oblasti iba ľuďom, ktorí nežili život klasického človeka (pôžitkárstvo, rodinné a vzťahové problémy, budovanie kariéry, atď.). Na ceste k poznaniu najvyššej  pravdy a vedomosti platí samozrejme rovnaký princíp, v ktorom človek nemôže byť zasypaný nahromadenými problémami, nemôže byť spútaný rôznymi závislosťami, prípadne nemôže na svojich pleciach nosiť množstvo povinností (blokuje sa sloboda, stabilita a čas).
Sloboda, dobrý pozorovací talent, trpezlivosť, otvorená a hladná (zvedavá) myseľ, môže v konečnom dôsledku človeka priviesť až k cieľu, kde už pochopí túto myšlienku:
Tomášovo evanjelium 56. Ježiš povedal: „Ten, kto poznal svet, objavil mŕtvolu a ten, kto objavil mŕtvolu, toho svet nie je hoden.“   

strana 13

Problém a zároveň paradox našej civilizácie spočíva v tom, že svet pre svoju existenciu potrebuje práve tento druh ľudí, ktorí nie sú so životom (klasickými možnosťami života) tak enormne prepojení, ako bežní ľudia. Priemerný ľudia musia riešiť pre veľkú prepojenosť so životom nasledovné problémy:
Pri rozvodom alebo dedičskom konaní, pri spoluvlastníctve firmy, delení majetku a vplyvu, atď., majú ľudia veľmi odlišný pohľad na spravodlivosť, aj keď poznajú všetky dôležité fakty. Logicky s toho vyplýva, že nie je to vec nevedomosti a slabej inteligencie, ale iba zaujatosti, ktorá za každú cenu háji vlastné záujmy. Prízemný (egoistický) pohľad na akúkoľvek problematiku bežného života, bez základných podmienok optického pozorovania (stabilita a čas) a s veľkou dávkou zaujatosti, nedokáže správne vyhodnotiť ani jednoduchú a jasnú realitu. Akú má človek potom šancu pozorovať, analyzovať a vyhodnocovať najvyššie aspekty života a najvyššie pravdy, keď jeho pozorovací systém vykazuje všetky známky primitívnosti? Je to problém, ktorý pripomína začarovaný kruh, pretože namyslená a zaujatá inteligencia nikdy nedokáže odhaliť túto jednoduchú logiku. Svoju neschopnosť odstrániť zaujatosť bude všemožne zakrývať a maximálne možnú objektívnosť, nezaujatosť a spravodlivosť označí za fikciu, či utópiu (čo neviem ja, nevieš ani ty). Absencia pokory, ktorá poukazuje okrem obmedzenej vedomosti aj na nízku inteligenčnú vnímavosť (schopnosť pozorovať a analyzovať), je potom kardinálny nedostatok ľudskej mysle (racionality). Priviesť hrdého intelektuála k pokore je veľmi ťažká záležitosť z viacerých dôvodov. Ten hlavný spočíva v tom, že na žiadnej škole mu ju nevštepovali do hlavy ako základný predpoklad otvorenej a vnímavej inteligencie, ktorá je schopná logicky vyriešiť akýkoľvek problém. Priorita škôl je vypestovať sebavedomého človeka, ktorý je naložený množstvom informácií hrdej vedy. V skutočnosti školy iba umelo (neoprávnene) nafukujú ľudskú inteligenciu, ktorá nie je schopná maximálne rozvinúť svoj mozgový potenciál. Školy potom v najväčšej miere nafukujú ľudské ego, ktoré tiež neprešlo žiadnou nezaujatou analýzou. Ako dokáže ego ovplyvňovať (ne)zaujatosť, (ne)slobodu, vnímavosť, inteligenciu, psychiku a celkovú mentálnu úroveň človeka, to všetko vyžaduje vlastnú kapitolu, pretože je to posledná a zároveň najťažšia prekážka k čistému a nezaujatému pohľadu, s ktorým je možné vidieť omnoho ďalej, ako s optikou priemerného človeka.
[]

strana 14