Tomáš Halík český filozof, psychológ, religionista, sociológ, teológ a rímskokatolícky kňaz 1948: „Hľadanie európskej identity, písanie nového príbehu Európy sa nezaobíde bez nového premyslenia vzťahu ku koreňom európskej kultúry.“
---------------------------
Jan Werich český herec, dramatik a spisovateľ 1905 - 1980: „Ja myslím, že civilizácia nie je dobrá, keď je bez kultúry. Človek potrebuje k šťastiu a spokojnosti nielen pohodlie telesné, ale i duševné. Kultúra a civilizácia musí ísť ruka v ruke.“
---------------------------
Maxim Gorkij ruský spisovateľ 1868 - 1936:„Vyspelosť kultúry je závislá na vzťahu spoločnosti k ženám.“.
---------------------------
Giosue Carducci taliansky básnik a učiteľ 1835 - 1907: „Civilizácia danej krajiny sa pozná na mužoch, jej kultúra na ženách.“

cesta k pravde a slobode - korupcia

Migračná kríza a európsky multi - kulti
vo formáte
PDF alebo Word

Migračná kríza a európsky multi - kulti

Úvod
Ak si myslíme, že utečenecká kríza sa týka iba krajín, ktoré migrantov prijali, tak sa veľmi mýlime. Už v minulosti sme mohli poznať, že veľké problémy jednej krajiny môžu vyvolať veľkú globálnu krízu nielen veľkého regiónu, ale aj celého sveta. 
Ako môžeme vidieť, chudoba sa rozhodla preniknúť do bohatých krajín v každej časti sveta. V problémoch sa neocitla iba Európa, ale aj USA a Austrália.
Je našou povinnosťou zaujať k tejto problematike určité stanovisko, hlavne ak náš intelekt presahuje priemer, keďže diskusií na túto tému sa nevyhneme. Máme dostatočné informácie o tejto problematike, alebo sa uspokojíme s  klasickými krčmovými debatami, kde sa prichádza k rýchlim a jednoduchým záverom?
Mojou ambíciou je dostať čitateľa pomocou kritického a logického myslenia  do problému, aby sa odhalili budúce hrozby a všetky veľké problémy, s ktorými civilizovaný svet bude musieť v budúcnosti zápasiť.  
Ešte pred tým si môžeme položiť otázky, ktoré nás posunú ďalej a zároveň nás privedú k pokore, aby sme sa vyhli unáhleným záverom, v ktorých sa jednoznačne vyprofiluje dobro a zlo.
Máme dostatočné informácie, aby sme mohli viesť dialóg na vyššej úrovni, kde nás nedokážu označiť za xenofóba, prípadne za slepého obhajcu (slniečkára) inej kultúry? Rozumieme všetkým faktorom a súvislostiam, ktoré viedli k tak rozdielnej kvalite života v rôznych častiach sveta? Poznáme dostatočne históriu vlastnej  kultúry, aby ste ju mohli porovnávať s inou? Za akých podmienok môže spoľahlivo fungovať európsky multi - kulti? Majú politici EÚ migráciu pod kontrolou? Poznáme špecifiká islamu oproti iným svetovým náboženstvám a kultúram? Môže moslim prijať európske hodnoty a princípy? Má islam šancu na reformáciu? Vieme odhadnúť sled budúcich udalostí, keď sa islam pevne uchytí v Európe? Kedy skončia teroristické útoky?
Keď na všetky tieto a podobné otázky dokážete odpovedať bez akýchkoľvek pochybností, tak nestrácajte čas čítaním môjho textu.
Každý normálny človek má v sebe určitú mieru solidarity, ktorá chce pomáhať tým, ktorí z nie vlastnej viny dostali ťažký osud. Keď vidíme autentické zábery ranených z vybombardovaného sýrskeho mesta, tak sa nemôžeme čudovať, že milióny ľudí opúšťajú svoj domov a hľadajú akúkoľvek pomoc v cudzej krajine. Státisíce migrujúcich ľudí do západného sveta nevyháňajú iba vojny a lokálne konflikty, ale hlavne chudoba a vysoká kriminalita. Ťažko im môžeme niečo vyčítať, veď každý človek ide za lepším životom (viac peňazí, viac istoty, atď.), keď stratí nádej lepšieho života vo svojej rodnej krajine.
Naši predkovia nemali TV, internet a ďalšie médiá, dnes aj v tej najchudobnejšej africkej osade majú televízor. Tento malý technický zázrak má devastujúce účinky v chudobných regiónoch oproti minulosti. Dnes aj ten najchudobnejší Afričan môže vidieť obrovský rozdiel v kvalite života, kde na jednej strane sú existenčné problémy (nemám čo jesť), na druhej strane banálne problémy - neviem koho mám ľúbiť (telenovely, atď.). Z tohto pohľadu je pochopiteľné, že tisíce zúfalých ľudí z chudobných krajín riskne nebezpečnú a nákladnú cestu do lepšieho sveta.
Niektorí intelektuáli v médiách tvrdia, že ide o bežný jav, veď ľudia neustále migrovali za lepším životom, napr. migračná vlna z Európy do Ameriky na začiatku 20. storočia, alebo Východoeurópania za čias komunizmu na západ. Týmto študovaným „odborníkom“ ale unikajú dôležité faktory, ktoré neumožňujú migráciu paušalizovať. Je veľký rozdiel, ak migruje chudobná časť rovnakej, prípadne podobnej kultúry do bohatšej, ako keď migruje špecifická kultúra do sveta, kde je všetko inak.

strana 2

Winston Churchill a jeho názor na islam
V mladosti Churchill zažil vojenskú službu v Sudáne a Indii, zároveň bol vojenským korešpondentom novín Daily Graphic. Vo svojich 25. rokoch v r. 1899 napísal pozoruhodný text o islame:
„Aké hrozné je prekliatie, ktoré islam kladie na svojich prívržencov! Vedľa šialeného fanatizmu, ktorý je pre človeka rovnako nebezpečný ako hydrofobia (malo by znamenať strach z vody) pre psa, je to ona desivá fatalistická apatia. Výsledky sú zjavné v mnohých krajinách - ľahkomyseľnosť (tiež rozhadzovanie), lajdácke poľnohospodárstvo, lenivé obchodné metódy a majetková neistota existujú všade, kde nasledovníci Proroka vládnu alebo žijú.
Poklesnutá zmyselnosť zbavuje život jeho pôvabu (grácie, milosti) a jemnosti ako aj dôstojnosti a posvätnosti. Fakt, že v mohamedánskom práve musí každá žena patriť niektorému mužovi, ako jeho absolútny (neobmedzený) majetok, či už ako dieťa, manželka alebo konkubína, nutne zadržuje koniec otrokárstva (otroctva), kým islamská viera neprestane mať nad ľuďmi významnú moc.
Jednotliví moslimovia môžu mať skvelé vlastnosti, ale vplyv tohto náboženstva ochromuje spoločenský rozvoj (vývoj) jeho nasledovníkov. Na svete neexistuje mocnejšia spiatočnícka sila. Islam zďaleka nevymiera (neochabuje), je to viera militantná a presadzuje sa (dosl. Obracia na vieru). Už sa rozšírila v strednej Afrike a zanechala za sebou na každom kroku neohrozených bojovníkov. Nebyť ochrany, ktoré kresťanstvu poskytujú silné paže vedy, tej vedy,  ktorej márne čelila, civilizácia modernej Európy by mohla padnúť tak, ako padla civilizácia antického Ríma ... "

Winston Churchill dostal prezývku buldog, pre svoju neústupnosť, bojovnosť, húževnatosť, atď.. Buldog má aj dobrý čuch a práve touto vlastnosťou prevýšil Nevilla Chamberlaina a spol., keď v Hitlerovi videl od začiatku hrozbu, ktorej sa treba postaviť.
Po týchto názoroch na islam vôbec nie ťažké odhadnúť, aké názory by zastával na súčasnú migráciu Arabov a Afričanov do Európy, hlavne ak by videl, ako náboženský fanatici svojim terorizmom šíria paniku a strach vo svete neveriacich. Nepochybne by zastával celkom iné názory, ako Merkelová, Junkers a ďalší európsky politici obhajujúci multi – kulti. V súčasnosti by bol Churchill so svojimi názormi bezpochyby zaradený medzi radikálov a nacionalistov šíriacich paniku a strach z inej rasy a kultúry, ako sú Alexander Gauland – AfD, Nemecko, Marine Le Penová - Národné združenia (RN) Francúzsko, Tomio Okamura –SPD, Česko, Marián Kotleba- ľudová strana, Slovensko, atď.
Churchill by sa určite necítil dobre v spoločnosti ľudí, ktorí do problému veľmi neprenikli a zároveň sa snažia dostať k moci cez jednoduchý populizmus oslovujúci nevedomé masy. On by sa v prvom rade snažil získať čo najviac informácií o hrozbe, s ktorou bude musieť zápasiť. Nechcem glorifikovať Churchilla, keďže urobil niekoľko veľkých chybných rozhodnutí počas svojho života, ale napriek tomu prevyšoval klasického politika po mnohých stránkach. Mal svoj názor opretý o fakty a nebál sa ho verejne prezentovať, aj keď nebol práve in. Buldog predsa nepozná strach a keď sa do určitej veci zahryzne, tak nepovolí, pokiaľ bude dýchať. Táto bojovnosť a buldočia povaha spojená s vedomosťou je pre mnohých politikov cudzia, keďže priemernosť sa prispôsobuje väčšine, s ktorou potrebuje mať čo najlepšie vzťahy. Súčasný politický pragmatizmus vládnej moci sa vyhýba konfliktom politikou ústupkov a nedokáže ťažké problémy riešiť jasnou stratégiou a pevným postojom, ktoré majú v sebe princípy spravodlivosti a prezieravosti. Môžeme pokojne vyhlásiť, že pri moci je opäť politika Chamberlaina, ktorá sa ukázala ako krátkozraká a naivná (viedla k 2. Svetovej vojne).

strana 3

Multi-kulti a politická naivnosť
Keď spoločnosť vyznáva náboženskú slobodu, toleruje všetky etnické tradície, preferuje liberálne hodnoty, snaží sa vytvoriť sociálnu spravodlivosť a prijíma nových členov, tak jej evidentne nemožno nič vyčítať. Akonáhle začneme tieto šľachetné hodnoty a ideály hlbšie skúmať v súvislosti so všetkými globálnymi problémami sveta, tak sa zrejme dopracujeme k podobnej utópií ideálneho sveta, akú zažil socialistický východ Európy pred desaťročiami so svojimi komunistickými ideálmi.
Iba veľmi naivný ľudia si myslia, že keď robia rovnaké veci rovnakým spôsobom, zmenia systém, spoločnosť, prípadne svet k lepšiemu. Tuctový politici bez vízie a bez poznania koreňov globálneho sveta sa k ničomu prevratnému nikdy nemôžu dopracovať, pretože nedokážu počúvať opačné názory, nemajú odvahu hovoriť pravdu a ešte menšiu chuť prijímať správne, ale nepopulárne rozhodnutia, s ktorými by mohli nahnevať iné krajiny, prípadne inú kultúru. Správne a zároveň na prvý pohľad medzinárodne nebezpečné rozhodnutia sa dajú pritom obhájiť, ak sú podopreté jednoduchým logickým a spravodlivým princípom, v ktorom nedominujú vlastné ekonomické a politické záujmy, ale záujem relatívne vyspelej civilizácie, ktorá potrebuje nielen prežiť, ale aj ukázať cestu slabším kultúram k prosperite.
Politici si naivne myslia, že ich pekné frázy o tolerancii, slobode, demokracii a pod. sa uchytia medzi obyvateľstvom, hneď ako sa vyslovia. U tých, ktorí politikom dôverujú to možno funguje, ale väčšina ľudí sa veľmi ťažko prispôsobuje kultúre, mentalite a tradíciám, ktoré im spôsobujú akékoľvek problémy. Moslimská mentalita a kultúra je tak veľmi vzdialená európskej, že sa veľmi ťažko nachádzajú spoločné hodnoty, na ktorých sa môže stavať fungujúca multi – kulti spoločnosť.
Vytvoriť vyspelú a tolerantnú spoločnosť, v ktorej to spoľahlivo funguje tak ako má, je veľmi náročné po všetkých stránkach a ešte ťažšie je zaujať správny postoj k tým, ktorí toleranciu radi prijímajú, ale nevedia ju dávať. Zrejme sa zabúda na fakt, že rozdielne kultúry a náboženstvá dokážu vedľa seba harmonicky fungovať iba pod podmienkou, ak majú vo svojej ideológii (náboženstve) toleranciu a slobodu pevne zakotvenú, alebo ak náboženstvo nemá žiadnu moc.
Z môjho obmedzeného pohľadu vidím, ako západný politici týmto súvislostiam a princípom veľmi málo rozumejú, hlavne ak rozprávajú o hodnotách a ideáloch, ktoré sa dobre počúvajú, ale prakticky sú nerealizovateľné. Vedú veľké prednášky v parlamentoch, na univerzitách, atď., o tolerancii, slobode, demokracii, spravodlivosti, humanite, solidarite a pod., a pritom nedokážu ukázať jasnú víziu, ako ich dostať praxe. Ignorujú všetky problémy domáceho obyvateľstva, ktoré má podľa nich trpezlivo znášať praktiky a tradície inej kultúry. Nepoznajú ani spôsob, ako vytiahnuť rozvojové krajiny z chudoby a lokálnych vojnových konfliktov, nedokážu vytvoriť svetové nezávislé organizácie, ktoré sú schopné účinne zasahovať v rôznych častiach sveta a takto by som mohol pokračovať ešte dlho.

strana 4

Pointa je tá, že títo neschopní politici bez vízie s nabifľovanými frázami nám idú aplikovať multikultúrnu  spoločnosť a pritom nechcú vidieť obrovské kultúrne rozdiely, ktoré nemôžu vedľa seba (v jednej spoločnosti) bez väčších ťažkostí fungovať. Pristupujú k multi – kulti podobne ako ku kapitalistickej ekonomike – dajme všetkému voľný priebeh, a všetky problémy sa časom prirodzene vyriešia. Len si dobre všímajte politikov, ktorí hovoria o migrácií! Rozoberajú iba rôzne štatistiky, princíp prerozdeľovania, posilňovanie hraníc EU, atď., ale žiadny z nich sa neodváži verejne analyzovať islamskú kultúru, prípadne ju konfrontovať s liberálnymi hodnotami. Okrem dostatočných vedomostí o islame a kresťanstve (historické súvislosti), im chýba odvaha nazvať veci a problémy pravým menom, aby si neurobili nepriateľov.
Typické pre Európu (možno aj pre celý svet) je tolerantný alebo odmietavý prístup k islamu. Zosmiešňovanie islamu a proroka Mohameda, ako to urobila napr. redakcia Charlie Hebdo považujem za veľmi primitívne, keďže tento spôsob satirického výsmechu náboženstva vedie iba k ešte väčšej kultúrnej neznášanlivosti, bez možnosti akejkoľvek argumentácie (minimálna šanca priniesť niečo pozitívne). To je tá kategória ľudí, ktorá kope do islamu, ale nič podstatné o tomto náboženstvu nevie. Je veľmi smutné a zároveň nebezpečné, ak sa tento druh nevedomosti vďaka svojej radikálnosti dostáva do vlád, prípadne do parlamentov krajín EU. Tento fakt jasne ukazuje, že veľké percento Európanov nemá k migrácii a islamu tolerantný (multi- kulti) prístup a vyžaduje radikálne, jednoduché a rýchle riešenie.
Na jednej strane tu máme ešte stále relatívne silný  európsky rasizmus a nacionalizmus, na druhej stojí kultúra, ktorá je nezlučiteľná s hodnotami slobody, demokracie a humanity.   
Európsky súd pre ľudské práva vyniesol v roku 2010 verdikt, podľa ktorého islamské právo šaría nie je zlučiteľné s moderným pojatím ľudských práv.
Keď Merkelová otvorila v roku 2015 dokorán dvere do Európy pre milióny migrantov, tak túto Európsku smernicu nepoznala, alebo ju odignorovala, ako nepodstatnú. V žiadnom médiu, ktoré sa venuje migrácií,  táto „nepodstatná“ informácia z roku 2010 neodznela. Možno je to náhoda, možno sa zámerne určité informácie nevyťahujú, alebo možno Európsky súd pre ľudské práva je bezvýznamná inštitúcia, ktorú nikto kompetentný nepočúva. Alebo sa možno mýlim ja, a zbytočne straším šaríou, ktorou sa neriadia všetci moslimovia. Ak prečítate moju kapitolu Islam, tak s určitosťou pochopíte, ako detailne šaría riadi život každého moslima a zároveň si vytvoríte vlastný názor o tolerancii a celkových hodnotách islamu.
Vráťme sa ale k Merkelovej, ktorá viac krát v súvislosti s migráciou vyhlásila – my to zvládneme! Možno sa pred týmto vyhlásením pýtala na názor policajtov, lekárov, sociálnych pracovníkov a všetkých, ktorí sú nútení prichádzať do kontaktu s moslimskou komunitou, alebo iba vyhlásila to klasické české – dejte mi lidi a já to udelám!  
Je tu ešte ďalšia možnosť, ktorú Merkelová nikdy nespomenula, ale časť verejnosti ju vníma ako zrejme rozhodujúci faktor.

strana 5

Dobrosrdečná vypočítavosť
Nadpriemerný politik sa vyznačuje tým, že sa snaží humanitu (dobrosrdečnosť a solidaritu) spojiť s ďalšími (väčšinou ekonomickými) záujmami vlastnej krajiny. Je veľmi pravdepodobné, že Merkelová vítala prvú veľkú migračnú vlnu s tým, že získa lacnú pracovnú silu a zároveň vyrieši demografický úpadok (vymieranie Nemecka a Európy).
Ekonomický experti Merkelovej bezpochyby poradili, že pustiť masu chudoby sa určite oplatí. Lacná pracovná sila je pre každú ekonomiku požehnaním iba v tom prípade, ak dosahuje určitú vzdelanosť a zároveň jej niečo hovorí pojem - pracovná disciplína. Arabi a Afričania ale nie sú aziati (Čína, Indonézia a pod.), ktorí sú ochotný pracovať za nízku mzdu vo vysokom tempe západného sveta a zároveň ktorí sa rýchlo učia a prispôsobujú. Svojou mentalitou viac pripomínajú európskych Rómov, ktorí vedia dokonale využívať sociálny systém a pritom do pracovných aktivít, vyžadujúcich určitú spoľahlivosť, zodpovednosť a výkonnosť, sa nehrnú. Na tento „malý“ detailný rozdiel v mentalite kultúry akosi zabudli najvyšší európsky politici so svojimi poradcami.  
Západná Európa správne nepochopila, prečo má východ (Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Česko) celkom opačný názor na migráciu a nesúhlasí s prerozdeľovaním podľa určitých kvót.  Vo východnej Európe nejde iba o finančnú záťaž pre slabšie ekonomiky, je tu jasná skúsenosť s inou kultúrou a mentalitou, ktorá sa nechce prispôsobiť. Aj keď Rómovia už prestali dávno kočovať po Európe, svoj jazyk a tradície si uchovali.  Asimilácia veľmi odlišnej rómskej kultúry sa po niekoľko storočí nepodarila z viacerých dôvodov. Okrem toho, že rómsky národ sa nikdy nechcel prispôsobiť väčšine (vlastné tradície a izolovanosť), nikto ešte nevymyslel spôsob, ako ich nenásilne nasmerovať na správnu cestu kultúrnej vyspelosti. Východná Európa teda z vlastnej skúsenosti vie, ako ťažko sa zaostalá kultúra (postavená na stredovekých tradíciách) prispôsobuje a aké problémy spôsobuje. Pani Merkelová o týchto súvislostiach a paralelách určite nerozmýšľala, keďže jej intelektuálna myseľ je zameraná len k dosiahnutiu určitých politických a ekonomických cieľov.
Najväčší politický lapsus nemeckej kancelárky spočíva v tom, že zle odhadla pracovnú morálku moslimskej kultúry a tým pádom sa zrútili všetky jej ekonomické prognózy.  Po pár rokoch sa jasne ukázalo, že ekonomický prínos migrantov oproti výdajom bude neporovnateľne menší. Na svedomí to má hlavne štedrý sociálny systém, ktorý skromným moslimom dáva ilúziu, že štát sa o nich postará za každých okolností, hlavne ak majú početnú rodinu.

strana 6

V jednej reportáži ukázali príklad sýrskej rodiny s dvoma manželkami a so šiestimi deťmi, ako otec rodiny dostal byt a zároveň poberá od nemeckej vlády 7500 eur. Chlap v nej jasne ospevuje Nemecko a Merkelovú a zároveň ho vôbec nenapadne hľadať si prácu. Jeho ďalším plánom je tretia manželka, ktorá prinesie s ďalšími deťmi ešte väčšie eurá.
Východ Európy veľmi dobre vie, ako Rómovia dokonale zneužívajú sociálny systém a zároveň akú kriminalitu prinášajú. Mentalita moslimov a Rómov je podobná v tom, že štát vnímajú ako inštitúciu, ktorá sa o nich bude starať (finančne podporovať) celý život. Merkelová a spol. určite poznali rómsku mentalitu a kultúru, ale v žiadnom prípade ich nenapadlo, že moslimovia sa budú prejavovať podobne, veď ich kultúra musí byť omnoho vyspelejšia, ako rómska. Každopádne štedrý sociálny systém (slušné vreckové pre migrantov) a otvorené dvere do Európy naštartoval ďalšie masy z Afriky a arabského sveta, až kým sa dvere do Európy neprivreli.  
Nerád by som krivdil politikom, ktorí myslia na európske dobro a zároveň majú v sebe prvky solidarity a humanity, ale ich nasledujúce vyhlásenia a rozhodnutia mnohé aspekty nevedomosti a krátkozrakosti odokrývajú.
Prehlásenie Merkelovej, že zle odhadla určité aspekty migrácie nepovažujem za slabosť (pokora je vždy vítaná), ale nepochopenie mentality, kultúry a pracovnej morálky moslimov, je pre mňa neospravedlniteľný hriech.
Ďalší dôkaz politického omylu je štedré odskočné pre tých, ktorí sa rozhodnú vrátiť domov. Sumu zámerne neuvediem, keďže sa stále mení, ale pre migrantov je každopádne veľmi lákavá. Tieto politické omyly zaplatia daňoví poplatníci a ešte sa nevyhnú všetkým ďalším problémom, ktoré masová migrácia inej kultúry so sebou prináša.
Politici celého sveta a oficiálne médiá sa náboženským problémom a témam vyhýbajú z viacerých dôvodov (nevidia do toho, nechcú si poštvať proti sebe veriacich, atď.) a preto o súvislostiach islamu relatívne objektívne polemizujú iba rôzny nezávislí aktivisti, novinári, presídlenci, atď., ktorí dostali priestor v niektorom médiu. Z tohto dôvodu bežní Európania sledujúci iba hlavné správy, nemajú šancu do problematiky islamu a migrácie preniknúť. Hlbší pohľad a pochopenie všetkých dôležitých súvislostí, po ktorých môžeme objektívne porovnávať, vyžaduje hlavne znalosť koreňov a vývoj vlastnej kultúry v dlhom časovom horizonte. Až potom môžeme pristúpiť k analýze náboženstva a kultúry, ktoré sú pre nás ťažko pochopiteľné. Človek, ktorý nepozná dôležité historické súvislosti, nemá šancu hlbšie do problematiky migrácie preniknúť, aj keď pozorne sleduje súčasné udalosti.     

strana 7
  • Temná história koloniálnych mocností – rímska paralela
    Staroveký Rimania mali obyvateľstvo zložené z mnohých národov, ale iba štatút rímskeho občana mal extra privilégiá. Rímsky nacionalizmus si znepriatelil proti sebe všetky ostatné národy vnútri i mimo ríše vďaka vlastnej nadutosti, arogancii a bezohľadnosti. Nepriatelia ale nie vždy prejavovali svoju nevraživosť, väčšinou sa priživovali obchodovaním s najvyspelejšou civilizáciou a čakali na svoju príležitosť. Rimania vysávali prírodné zdroje svojich kolónií a zároveň získavali lacnú pracovnú silu. Na podmanených kolóniách ponechali domorodcom vlastnú kultúru a vlastné náboženstvo, ale na upokojenie situácie to nikdy nestačilo, keďže každý národ túžil po slobode. Rebélie prerástli často do veľkých vojenských konfliktov a Rimania boli nútený hasiť požiare na mnohých miestach  v rovnakom čase. Aby toho nebolo málo,  boj o moc medzi Rimanmi (občianske vojny) oslaboval ríšu ešte viac a bolo iba otázkou času, kedy barbarské národy vyplienia hlavné mesto ríše a ponížia rímsku nadutosť.   
    Keď sa pozrieme na súčasné bohaté krajiny západného sveta, tak tých paralel s rímskou ríšou je veľmi veľa. Európske veľmoci (Francúzsko, Británia, Španielsko) bohatli dlhé stáročia vďaka svojim kolóniám a s určitosťou sa dá povedať, že neboli obľúbení u domorodého obyvateľstva, aj keď priniesli so sebou relatívne vyspelú kultúru. Mysleli iba na svoj biznis a domáce národy plnili úlohu otrokov a servismenov. Aj v tejto dobe sa objavili rebélie a rôzne vojny za nezávislosť, keďže arogantných a namyslených Európanov nemal nikto rád.
    Po druhej svetovej vojne museli kolónie zaniknúť vďaka veľkému tlaku USA. Nové samostatné krajiny stredného východu a Afriky sa veľmi rýchlo vrátili k stredovekej šaríi rodinného práva. V trestnom práve to bolo komplikovanejšie, keďže niektoré krajiny si niečo európske uchovali. Každopádne európska kultúra v týchto bývalých kolóniách zapustila iba nepatrné korene a nasledujúce desaťročia plné prevratov, lokálnych konfliktov a veľkých násilností ukázali, že mnohé krajiny nemajú vybudovanú inteligenčnú základňu a hierarchiu, politickú kultúru, atď..
    Dnešná Európa spolu s Amerikou sa prezentuje vo svete ako symbol najvyspelejšej civilizácie, v ktorej vládne maximálna sloboda, tolerancia a solidarita. Temnú minulosť svojich predkov „vyspelá“ kultúra nespomína, pretože by bola nútená odčiniť svoje hriechy. Nestačilo by iba ospravedlnenie voči národom, ktoré boli zneužité, museli by sa aj naliať peniaze tam, kde sa najviac vysávalo prírodné bohatstvo a zneužívala ľudská práca.  Aj keď Európa a západný svet leje miliardy na humanitárnu pomoc hladujúcim v Afrike, je to iba zlomok toho, čo z tohto regiónu vysáva (prírodné zdroje) po celé stáročia. V minulosti sa to dialo oficiálne, dnes sa prírodné zdroje vysávajú cez skorumpovaných afrických politikov, ktorí nedokážu rozumne hospodáriť. Západný svet nemal nikdy ambíciu tento svet vymaniť z chudoby až do chvíle, keď sa táto chudoba rozhodla v masovom meradle zaplaviť Európu.  

strana 8

Ako sa rodila africká bieda
Kolonizátori šírili na svojich územiach kresťanskú vieru, ale na budovanie vzdelávacieho systému pre domorodcov sa nemyslelo, keďže to vyžadovalo veľké investície a obrovskú trpezlivosť. Priemyselná revolúcia 19. storočia a s tým spojený rozvoj techniky priniesli so sebou dopyt po inžinieroch a kvalifikovanej pracovnej sile. V Európe rástli univerzity, ako huby po daždi, ale v Afrike a na strednom východe (arabský polostrov) sa žiadna domorodá inteligencia nerodila. Argument koloniálnych mocností 19. storočia, že v Afrike a na blízkom východe sa nedá vybudovať vzdelávací systém pre kultúrnu zaostalosť neobstojí, hlavne ak poznáme priority vypočítavého kapitalizmu, ktorý potrebuje navyšovať zisky s minimálnymi investíciami. Ani z politických dôvodov nebolo žiaduce, aby sa vytvorila silná domorodá inteligencia, ktorá by bola schopná v budúcnosti nahradiť kolonizátorov. Bez vlastnej inteligencie bude národ vždy závislí od kultúrne a finančne silnejšieho.
Ak poznáte niektoré príbehy podrobených národov, tak musíte vidieť vždy snahu víťaza vyhubiť inteligenciu  porazeného.
Keď dokážeme chápať tieto jednoduché súvislosti, tak musíme vidieť, že hlavne v 19. storočí sa udiali rozhodujúce udalosti, ktoré siahajú do súčasnosti.
Tam, kde sa nevyvinul priemysel, tam sa nevytvorili ani pracovné návyky. Klimatické podmienky (veľké teplo, neúrodná pôda) sú taktiež dôležité faktory. Aziati vďaka svojej klíme mali úrodnú pôdu, na ktorej sa pestovalo niekoľko druhov plodín. Boli nútený ju obhospodarovať rovnako ako Európania, aby neumreli hladom. Afričania neboli nikdy poľnohospodári, ktorý si museli vytvoriť určitý systém práce a sofistikovaný výmenný obchod. Oni boli väčšinou lovci a pastieri, ktorí žili v izolovaných komunitách bez potreby nadväzovať priateľský kontakt s inou komunitou. Izolované kmene si vytvárali vlastný jazyk, a to je dôvod, prečo sa Afričania tak ťažko zjednocovali do väčších celkov a prečo si nedokázali sami vybudovať veľké mestá. Tieto životné podmienky nemohli vytvoriť sofistikovanú kultúru, v ktorej vznikne písmo a určitý vzdelávací systém.
Po týchto faktoch musí byť jasné, prečo ázijské krajiny majú omnoho vyššiu pracovnú morálku a produktivitu práce v porovnaní s Arabmi a Afričanmi. Tisíce nových tovární rastie v Ázií, do Afriky klasický európsky podnikateľ nechce. Na veľkú chudobu a kultúrnu zaostalosť určitej etnickej skupiny ešte nikto nenašiel recept, keďže iba potraviny a lieky zlú situáciu nevyriešia. Rómsky problém (neúspešná asimilácia) európskych krajín je toho jasným dôkazom.

strana 9

Temná prognóza Európy – moslimské getá, konflikty a terorizmus
Zapojme teraz rozum a logiku, aby sme odhadli sled budúcich udalostí. Na základe dostupných informácií môžeme celkom jasne predpovedať budúcnosť Európy aj bez schopností Nostradama alebo Baby Vangy.
Len si predstavte situáciu, keď sa jedného dňa stanú vašimi susedmi ľudia, ktorí nehovoria vašou rečou, ktorí sú hluční, nečistotný, bezohľadní, atď., a pritom milujete pokoj, čistotu, prípadne chcete mať s každým bezproblémový vzťah. Ako tejto rodine vysvetlíte, že ich chovanie spôsobuje všetkým susedom problémy? V postate máte iba dve možnosti. Prvá je volať neustále policajtov, čím zákonite vyvoláte ešte väčšiu nevraživosť a váš pokojný život ovládne strach z odplaty, alebo zvolíte druhú možnosť, ktorá nič nerieši a všetkému sa prispôsobí. Je tu ešte ďalšia možnosť – spojíte sa susedmi a vymyslíte určitú nátlakovú akciu.
V prípade, ak sa do vašej štvrte nasťahuje niekoľko desiatok podobných rodín, tak budete nútený zmeniť bydlisko, keďže nemáte šancu s novými susedmi vytvoriť idylické multi –kulti. Takýmto spôsobom vznikli v Európe ešte v 20. storočí veľké moslimské getá:
Paríž – Seine- Saint-Denis. Odhad - pol milióna moslimov, 40% obyvateľov do 25 rokov je bez práce. Je to miesto s najväčšou kriminalitou vo Francúzsku.
Brusel – Molenbeek – Saint- Jean. Približne sto tisíc moslimov. Je preslávená ako liaheň islamských teroristov.
Haag – Schildferswijk. 90% moslimovia. Najchudobnejšia štvrť Holandska. 
Neukölln – Berlín. Skoro polovicu z 320 tisíc obyvateľov tvoria moslimovia.
Všetky tieto getá vznikli dávno pred migračnou krízou a dnes môžu slúžiť politikom ako názorný príklad „úspešnej“ asimilácie moslimskej kultúry v Európe.
Je viac ako pravdepodobné, že noví úspešní moslimskí azylanti vytvoria v Európe ďalšie veľké getá, v ktorých bude vládnuť veľká kriminalita a nezamestnanosť. Zopár z nich sa presadí vďaka svojmu talentu (šport, umenie ...) a médiá ich začnú okamžite glorifikovať, aby u ostatných migrantov vyvolali podobnú ilúziu, ako USA so svojim Americkým snom.
Ak budem tvrdiť, že moslimovia sa nemajú šancu v masovom meradle presadiť v západnej Európe po nasledujúce desaťročia, tak by som to mal evidentne logicky zargumentovať.
Ľudia bez vzdelania a so slabou pracovnou morálkou môžu poberať iba plat, ktorý je veľmi blízky minimálnej mzde. Ťažko môžeme očakávať, že chudobné rodiny investujú všetky svoje úspory (ak vôbec nejaké majú) do vzdelania svojich detí, keď v tom nie je zaručený profit, ktorý potiahne celú rodinu. Aj medzi chudobnými sa rodia talentované deti, ale bez pomoci štátu nemajú šancu získať vysokoškolské vzdelanie.

strana 10

Veľké komunity s lacnou pracovnou silou sú pre podnikateľov a hospodárstvo prínosom z krátkodobého hľadiska, ale na druhej strane prinášajú so sebou veľké problémy vo forme kriminality, nezamestnanosti a veľkých sociálnych dávok (zneužívanie sociálneho systému).
Na začiatku 20. storočia zaplavila Ameriku veľká migračná vlna z Európy.  Íri, Taliani a Židia tvorili najväčšie komunity, ktoré si v New Yorku vytvorili veľmi rýchlo vlastné štvrte, v ktorých najskôr kvitla klasická kriminalita (krádeže, lúpeže, atď.), a neskôr cez pouličné gangy vznikol organizovaný zločin.
Nové moslimské getá budú mať v Európe svoje špecifiká. Okrem novopostavených mešít financovaných zo Saudskej Arábie sa budú musieť vystavať aj nemocnice s čisto ženským personálom pre ženy a taktiež školy zvlášť pre chlapcov a dievčatá. Multi – kulti predsa rešpektuje tradície každej kultúry, aj keď nezodpovedajú európskym normám.
Merkelová a spol. síce v určitom čase vyhlasovala, že očakáva od migrantov prispôsobenie sa k európskej kultúre, na druhej strane ale nepočúvala hlasy islamológov, ktorí tvrdili, že moslim sa nesmie za žiadnych okolností vzdať svojich zvykov, tradícií a všetkého, čo islam prikazuje. Keďže jednoduchí moslimovia veria, že islam je jediná správna viera, nikdy svoje náboženstvo neopustia a budú bojovať akoukoľvek formou proti všetkým, ktorí islam nebudú z úctou rešpektovať.  
Ak sa moslimské štvrte (getá) postupom času úplne uzavrú od  domácich, bude v nich s určitosťou vládnuť islamské právo šaría a napr. nemecké úrady budú riešiť veľmi chúlostivú situáciu. Do akej mieri môžeme rešpektovať kultúru moslimov a v akom prípade už majú platiť naše zákony? Protagonisti multi- kulti na tieto a podobné zložité situácie nikdy nemysleli, keďže naivne verili (zrejme podľa seba), že všetci ľudia milujú slobodu, toleranciu a zároveň sa veľmi rýchlo prispôsobia novým a lepším životným podmienkam. Moslimovia ale nebudú chcieť nič zásadné meniť hlavne v rodinnom práve, kde rodina a hlavne mužské pokolenie rozhoduje o osude žien.
Úspešná asimilácia určitého národa alebo etnika môže nastať iba v prípade, ak sa vo veľkom budú uzatvárať zmiešané manželstvá. Pokiaľ všetky fakty islamského rodinného práva budú často zverejňovať médiá, zmiešaných manželstiev bude minimum. Moslimovia z týchto dôvodov budú po celé desaťročia izolovaní od západnej kultúry a moderného spôsobu života, aj keď budú prichádzať do dennodenného styku s neveriacimi. Ženy (matky) budú môcť európsku kultúru sledovať maximálne z TV, keďže celý život strávia v domácnosti.
Európsky podnikatelia zamestnávajúci moslimskú komunitu budú čeliť tiež veľkým problémom. Okrem nízkej pracovnej  disciplíny budú musieť rešpektovať pravidelné prestávky určené na modlitbu. Štát bude nútený finančne dotovať (napr. nižšie dane a odvody) podnikateľov zamestnávajúcich moslimov, podobne ako to robí so zdravotne postihnutými.   

strana 11

Nemci, Francúzi, Švédi, atď., budú postupom času vnímať moslimov ako maximálnu zaťaž pre spoločnosť, ktorá robí iba samé problémy. Násilné strety medzi moslimskou komunitou a radikálnymi Európanmi budú na dennom poriadku, keďže obe strany budú mať v rukách pádne argumenty. Frustrovaný mladí moslimovia potom získajú jasný dôvod vstupovať do radikálnych vetiev islamských organizácií, ktoré budú pravidelne strašiť Európanov teroristickými útokmi, až kým  sa nepodarí vyvolať veľký globálny konflikt medzi islamom a západným svetom. Len pre tých, ktorí nepoznajú filozofiu islamu a koránu, môžu byť tieto vety prehnaným strašiakom.
Aby som ešte viac demonštroval dlhodobý konflikt medzi západnou kultúrou a islamom, tak uvediem nespochybniteľný fakt – jednoduchý ľudia milujú násilie. Na rôznych protivládnych demonštráciách po celom svete sa objavujú už roky dobre organizovaný a vyzbrojený násilníci, ktorí si užívajú otvorený boj s políciou. Nespokojnosť občanov s politickou garnitúrou využívajú ako argument a ospravedlnenku svojho agresívneho správania, vyvolaného chaosu, strachu, atď..      
Moslimský a západný násilníci si budú neustále vracať údery a zároveň sa budú snažiť zatiahnuť do konfliktu aj umiernené masy. Násilie bude plodiť násilie a nebude existovať sila (autorita), ktorá to dokáže zastaviť alebo utlmiť obojstranným zmierením a kompromisom. Ak sa nenávisť a separácia dvoch rozdielnych kultúr bude v jednej spoločnosti prehlbovať, tak sa vytvorí efekt tlakového hrnca, ktorý jedného dňa exploduje. Pomôcť do určitej mieri môžu iba výnimočné tresty pre vyvolávateľov nepokojov, podobne ako to urobili v 80. rokoch s anglickými futbalovými fanúšikmi (rowdies), ktorí robili hanbu po celej Európe svojim primitívnym násilníctvom.  
Každopádne Európa bude neustále riešiť okrem teroristických útokov aj všetky problémy súvisiace s islamom a dá sa očakávať, že aj umiernení a tolerantní Európania nakoniec budú zastávať názor, že moslimov treba poslať čo najskôr do svojich krajín. Aj v prípade, keď vo vláde budú nacionalisti, realizovať takto náročný projekt bude problematické z viacerých dôvodov. Najhlavnejší bude ten, že Európa sa bude musieť zriecť svojich hodnôt v oblasti ľudských práv, slobôd a multi-kulti oficiálne pochová.
Migračná vlna by nabrala celkom iný rozmer, ak by napr. Merkelová hneď na začiatku jasne vyhlásila, že praktizovanie moslimskej kultúry pre prisťahovalcov nebude tolerované, podobne ako v mnohých moslimských krajinách sa netoleruje kresťanstvo a iné viery. Merkelová by zožala kritiku za tento postoj z mnohých strán (humanitárne organizácie, moslimský svet a pod.), ale na druhej strane by ochránila európske hodnoty do budúcna. Po vlne protestov by migranti museli riešiť veľkú dilemu – zrieknutie sa islamu (cesta do Európy), alebo ostať dobrým moslimom vo svojej zúboženej krajine. Veľkým problém by predstavovali moslimovia, ktorí sa už udomácnili v Európe a praktizujú ortodoxný islam. Udeliť im výnimku, alebo ich určitou formou donútiť prijať západnú kultúru?
Do všetkých týchto nepríjemností sa samozrejme európsky lídri nikdy nechceli púšťať. Radšej naivne verili, že moslimovia si udelenie azylu budú vážiť a zároveň budú prínosom pre prosperujúcu Európsku úniu. Nepočítali s tým, že zopár desiatok neúspešných migrantov bude z frustrácie (nenaplnené očakávania) vraždiť, že moslimovia budú vo veľkom sexuálne obťažovať, prípadne znásilňovať mladé ženy, že budú odmietať ponúkanú prácu, že sa budú snažiť maximálne využívať sociálny systém, atď..
Moslimov bude v Európe enormne pribúdať, aj keď hranice pre migrantov sa definitívne uzavrú. Silná a početná moslimská komunita sa postupne prepracuje do európskych parlamentov, kde si bude klásť stále väčšie podmienky. Nevyhnutne nastane konfrontácia medzi moslimskou šaríou a západnými hodnotami.  
Ako to dopadne ak stále platí, že múdrejší ustúpi? Vynechajme na chvíľu buldočiu povahu Winstona Churchilla, ktorá sa dokáže postaviť akejkoľvek hrozbe a pozrime na islam bez akýchkoľvek predsudkov.
Nasledujúca kapitola sa bude snažiť preniknúť do filozofie a praktického života moslimov a zároveň sa pokúsi odhaliť historické základy a súvislosti vývinu kresťanstva a islamu. Poznaním týchto faktov budeme môcť pochopiť, prečo sa Európa prepracovala k demokracii a slobode a prečo islam zamrzol v stredoveku.[]

strana 12