Platón: „Múdry strážca štátu je rozumný a vôbec nie je žiadostivý peňazí, lebo to, prečo sa zháňajú peniaze a majetok, prislúcha zháňať komukoľvek inému, len nie jemu.“
Johann Wolfgang Goethe: „Vo svete zbavenom ideí vládnu príšery.“

Obsah

Korene a príčiny korupcie ...str.2

Korupčné prostredie ...str.5 

Ľudia, ktorí existujú, ale nie sú tam, kde majú byť ...str.6

Výťah pre najlepších ...str.9

Systém bez korupcie ...str.10

Záver a pointa ...str.11

strana 1

Korene a príčiny korupcie
Korupciu mnohí označujú za rakovinu našej civilizácie. Ľudstvo s ňou zápasí od tej doby, ako vynašli peniaze, ale aj dnes rozkladá fungovanie všetkých inštitúcií na celom svete. Evidentne  neexistuje žiadny liek, pretože mnohí tvrdia, že tu bola, tu je a ešte dlho aj bude. Samozrejme súhlasím, ale zároveň musím upresniť, že tento fenomén pripomínajúcu rakovinu žije a rastie iba vďaka neschopnosti poznať život a obraz vyspelej bytosti.
Korupcia sa dá pochopiť aj racionálnym spôsobom, ale treba k tomu najlepšie vlastnosti nezaujatého pozorovateľa. Vysoká racionalita a mentálna úroveň sa vyznačuje hlavne tým, že nemá problém dlhší čas pozerať do zrkadla, v ktorom sa môžu objaviť tie najprimitívnejšie sklony ľudského charakteru a nízka úroveň vypočítavosti. Korupcia je iba jeden z mnohých aspektov neférového ľudského správania (nevera, podvod, zavádzanie, pokrytectvo, atď.), ktoré majú rovnaké, alebo podobné korene svojej prirodzenosti.
S rozvinutou rakovinou má korupcia viac spoločných aspektov, ako sa môže na prvý pohľad zdať. S rakovinou ale bojujú hlavne postihnutí obyčajný ľudia, lekári, vedci a farmaceutické firmy hľadajú na ňu účinnú terapiu alebo prevenciu. Korupcia je v tomto smere iná. Aj keď na ňu doplácajú obyčajný ľudia a existujú organizácie, ktoré sa ju snažia odhaľovať a potláčať, neexistuje žiadna vedecká (intelektuálna) inštitúcia, ktorá by ju podrobila skutočnej analýze. Rakovina sa pozoruje a analyzuje na tej najmenšej bunečnej báze, ale ku koreňu korupcie sa žiadny veľký intelektuál nedokáže, alebo nechce priblížiť. Ako o chvíľu uvidíte, má to svoju logiku.
Najskôr použime definíciu korupcie podľa Transparency International: „Zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech.“
Porovnajme túto definíciu s definíciou pragmatizmu podľa Wikipédie: „Podľa pragmatizmu sú všetky naše pojmy, úsudky, názory len pravidlá pre naše správanie (pragma = konanie, činnosť). Ich pravda je zdôraznená a zdôvodnená len ich praktickým užívaním pre život. Kritériom pravdy je užitočnosť, prospech, úspech a nie zhoda s objektívnou realitou.“
Hlavným kritériom pragmatizmu je osobný prospech. Človek, ktorý zneužije zverenú moc pre svoj osobný prospech, koná logicky pragmaticky, pretože jeho kritériom pravdy  určujúcim správanie (vlastná filozofia), je dosiahnutie vlastného profitu. Nepotrebuje sa držať žiadnej etickej a morálnej normy, snaží sa iba neporušiť zákon, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Keď k tomu pripojíme ateistickú filozofiu hovoriacu o jednom živote a jednej šanci, človek vo vysokej funkcií by išiel proti svojej pragmatickej mysli a vlastným záujmom, ak by nevyužil príležitosť. Z tohto pohľadu je korupcia celkom logickým vyústením racionálneho myslenia ateizmu. Veriaci podliehajúci korupcií konajú logicky neracionálne, pretože Boh musí vidieť ich neférové správanie.

strana 2

Z týchto ťažko spochybniteľných faktov vyplýva, že ateizmu nemožno vyčítať egoistické pragmatické správanie, v ktorom logicky vládne veľká lož a pokrytectvo, pretože je to iba vyústenie mentálnej úrovne a filozofie, ktorá nemôže žiť v pravde, pretože sa snaží zo života vyťažiť maximum.
Čo by nasledovalo, ak by všetci mocní sveta museli ukázať svoje pravé úmysly a všetky zákulisné prepojenia? To nemusím samozrejme podrobne vykresľovať, evidentne by na celom svete ľudia stratili nielen  dôveru ku všetkým mocným, ale revolúcie a občianske vojny by zachvátili celý svet. Dôvera v politikov je slabá na celom svete nielen kvôli rastúcej korupcií, ale hlavne preto, že nedokážu zlepšovať život obyvateľstva. Samozrejme, že korupcia súvisí hlavne s  faktom, že rastie rozdiel medzi bohatými a chudobnými.
Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, pretože vždy existujú výnimky, ale väčšinou platí toto pravidlo.
Honoré de Balzac: „Za každým veľkým majetkom sa skrýva zločin.“
Viete si predstaviť situáciu, v ktorej by nikto nemohol zakrývať svoj skutočný majetok? Technicky je to samozrejme veľmi jednoduché, len chýba vôľa, lepšie povedané – politická vôľa.
Máme tu ešte daňové raje a bankové tajomstvo – ideálne prostredie pre ukrytie špinavých peňazí. Tieto jasné pomocné faktory špinavých peňazí nedokáže odstrániť žiadna vláda, alebo medzinárodná organizácia, pretože naráža na záujem mocných, ktorým nepriehľadný finančný systém vyhovuje. Daňové úniky a špinavé peniaze v celom svete predstavujú tak veľkú čiastku, že by dokázali rozvinúť tie najzaostalejšie regióny sveta. Odstránením korupcie, špinavých peňazí a riadnym platením daní, by každá spoločnosť musela získať tak veľké finančné zdroje, že by mohla uspokojiť nielen všetky potreby štátnej sféry (učitelia, lekári, a pod.), ale aj sociálny systém.
Je tu ale začarovaný kruh, ktorý si mnohý politici neuvedomujú. Pokiaľ sa neodstráni korupcia na najvyšších miestach (rozkrádanie štátneho majetku), ľudia nikdy nebudú platiť poctivo dane. Túto súvislosť nechápu len nezaujatí mimozemšťania, ale dobre si ju uvedomujú aj Škandinávke  krajiny, v ktorých je najmenšia miera korupcie na svete a najlepší výber daní. Nie náhodou z tohto regiónu sveta prišla revolučná myšlienka, v ktorej by sa odstránila platba v papierových bankovkách. Život bez papierových peňazí nikdy nebude vyhovovať ľuďom, ktorí potrebujú niečo ukrývať. Každá finančná transakcia v bezhotovostnom styku sa dá veľmi jednoducho skontrolovať, preto špinavé peniaze by nemali šancu nielen robiť veľký biznis, ale nemohli by sa aj ukryť na bezpečné miesto. My však v určitom smere stále riešime rovnaký problém, ako naši predkovia.
Platón: „Kde má v štáte vážnosť bohatstvo a boháči, tam sa cnosť a dobrí ľudia menej cenia. Z výbojných a ctižiadostivých mužov sa stávajú nakoniec ziskuchtivci a chamtivci, a tí vychvaľujú a obdivujú boháča, dosadzujú ho do úradov, chudáka však znevažujú. Takíto muži budú žiadostiví peňazí a potajomky budú vášnivými ctiteľmi zlata a striebra,

strana 3

pretože budú mať vlastné pokladnice a klenotnice, kde to môžu bezpečne ukryť, a tiež domy ohraničené plotmi, celkom ako vlastné hniezda, kde si môžu nákladne žiť, vydržiavať si ženy i kohokoľvek, koho by chceli. Takýto štát nie je jeden, ale nevyhnutne dva, jeden štát chudákov a druhý boháčov, ktorí žijú v tom istom štáte, ale ustavične sa navzájom nedôverčivo pozorujú.“
Ľudstvo v tomto smere, ako Platón opísal, žiadny pokrok neurobilo, pretože méty šťastia a používané prostriedky k ich dosiahnutiu ostali nezmenené.  Kríza hodnôt (priorít), o ktorých sa tak často hovorí v súčasnosti, musí súvisieť práve so spomínanými métami šťastia a ich prostriedkami. Ľudia aj dnes bažia po rovnakých slastiach života a používajú rovnaké prostriedky, ako naši predkovia v minulosti. Problém, v ktorom sa ukrýva primitívne egoistické a pokrytecké správanie nie je v človeku geneticky zakódovaný, ale súvisí s jednoduchou mysľou, ktorá preferuje iba to, čo väčšina ľudí a zvierat - dominantné postavenie (moc), najlepšie bývanie, dostatok stravy, sexu, pohodlia, zábavy, atď. Rozvinutá myseľ vysokej mentálnej úrovne si ale uvedomuje, že všetky spomínané méty šťastia sú nielen plytké (bez hĺbky), ale aj pomíňajúce a rozpustné, ako slabá výživa pre silne vyvinutú myseľ.
Platón: „Jedným z najcennejších vecí pre človeka je šťastie. Šťastní sú však iba tí, ktorí poznajú veci dobré a veci zlé, vedia čo majú urobiť a čo nie. Sú najmúdrejší a najbohatší, lebo múdrosť patrí medzi najcennejšie statky.“
V našom svete nie je múdrosť a poznanie najväčšou métou šťastia, vzorom pre úspech je získanie najväčšej slávy, postavenia, uznania a vysokého majetku. Prečo sa potom čudujeme, že väčšina obyvateľstva ich chce dosiahnuť za každú cenu? Aké právo majú kritizovať korupciu bežní ľudia, ktorí pre svoj osobný profit dokážu druhých zavádzať a klamať? Rozumnému človeku je jasné, že to nie je objektívna kritika, ale iba obyčajná závisť. Kritizovať má právo iba ten, kto nekradne a nepodvádza, aj keď má k tomu príležitosť, pretože šťastie nevidí v materiálnych statkoch a zároveň si nechce pošpiniť svoj kredit. To však úzko súvisí z mierou slobody (nič nepotrebujem) a ostatnými mentálnymi vlastnosťami a schopnosťami, ktoré som rozoberal v predchádzajúcich kapitolách.
Pokiaľ by intelektuálna obec sústredila pozornosť na určitý problém, určite by ho dokázala vyriešiť. Korupciu ale intelektuáli nedokážu zdolať, pretože ju nedokážu ani nezaujato pozorovať a správne vyhodnotiť. Museli by byť maximálne slobodní (odstrihnutí od bežných potrieb človeka), aby mali vôbec možnosť  pomenovať skutočné problémy a pokrytectvo na najvyšších miestach bez toho, aby sa báli o svoje postavenie. Sloboda sa opäť vynára ako základná podmienka k dosiahnutiu pokroku a zdolaniu akéhokoľvek problému.

strana 4

Korupčné prostredie 
Človek je tvor vynaliezavý a zároveň schopný priviesť až k dokonalosti všetko, čo mu prináša jasný profit. Korupčné prostredie je v dnešnej dobe tak sofistikované, že odhaliť všetky jeho personálne prepojenia a toky špinavých peňazí, je takmer nemožné. Pokiaľ niekto pracuje v štátnej správe a vidí podrobne ako tento systém funguje, má iba tri možnosti.
- jasne z neho profituje
- veľa vidí a vie, ale tvári sa že nič nevidí a nevie (bojí sa o svoje miesto)
- rozhodne sa bojovať udaniami, prípadne chce korupčný systém odhaľovať
Slabá funkčnosť (nepružnosť a pomalosť) štátneho aparátu s obrovskou byrokraciou vyžadujúcou rôzne nezmyselné potvrdenia a povolenia, vytvára ideálne podmienky pre korupciu, pretože peniaze dokážu všetko zjednodušiť a urýchliť.
Štátna správa fungujúca na korupčnom princípe je tak dokonalý mechanizmus, že každý pokus reformovať tento systém narazí na množstvo prekážok (ľudí), ktoré nemôže zdolať jeden človek, alebo malá a slabá skupina ľudí v krátkom čase. Zorganizovať nepodplatiteľných ľudí do jednej silnej uzavretej komunity s veľkými právomocami je veľmi náročné, aj keď sa to v určitých krajinách podarilo. Odsúdiť politikov,  úradníkov a podnikateľov za korupciu je veľmi komplikované iba preto, že jasné a nespochybniteľné dôkazy sa zhromažďujú veľmi ťažko. Nedá sa ľahko dokázať pri predražených zákazkách, úmysel okradnúť štátnu kasu, pretože keď niekto nakupuje draho, väčšinou sa vyhovára na neinformovanosť a nemožnosť nájsť lacnejší tovar. Štátna správa ale zatajuje aj ľudí, ktorí za tieto nákupy nesú zodpovednosť. Nájsť ľudí, ktorí vlastnia víťazné firmy zmanipulovaných tendrov, nie je taktiež jednoduché. Veľká miera utajovaných informácií ukazuje na veľkú mieru korupcie.
Michail  Gorbačov: „Demokracia bez verejnej informovanosti neexistuje a existovať nemôže.“
Dôležitosť predkladaných informácií verejnosti si uvedomuje každý politik, preto pri výmene vlády prvé a najdôležitejšie kroky smerujú k dosadeniu lojálnych ľudí do najvyšších miest prokuratúry, polície a štátnych masmédií. Ťahanice o tieto posty bývajú väčšinou vždy komplikované a plné rôznych politických obchodov, do ktorých verejnosť nikdy nemá šancu preniknúť. Politika nie je panské huncútstvo, ale špinavá hra, kde sa uzatvárajú tak obludné obchody, že ak by o nich verejnosť vedela, politici by museli opustiť svoju krajinu zo strachu o svoj život. Veľmi paradoxne, naivne až smiešne potom pôsobí snaha politikov odstraňovať zločinnosť rôzneho druhu a vyžadovať od podnikateľov poctivú platbu daní, keď verejnosť dobre vie, ako sofistikovane okrádajú štátnu kasu. Ešte paradoxnejší je fakt, že si vôbec neuvedomujú svoje nemorálne konanie a žijú v presvedčení, že majú ideálne schopnosti vládnuť. Aj keď sa zdá, že tento spôsob myslenia by mal vyšetriť psychológ alebo psychiater, je to dôsledok moci, ktorá zatemnila rozum. Nie je to však jav, ktorý vznikol v súčasnosti, je to iba dôkaz toho, že keď sa jednoduchá myseľ dostane k moci, začne živiť falošnú predstavu, ktorá postihnutého odtrhne od reality. Platón si to všimol už za prvej demokracie.

strana 5

Platón: „Mnohí strážcovia štátu sa dajú oklamať občanmi a namýšľajú si, že sú skutočnými politikmi, keď ich vychvaľujú široké masy. Takíto muži sa neprestajne zaoberajú vypracovaním zákonov, zasa ich opravujú, pričom stále veria, že skoncujú zo zločinnosťou v obchodných stykoch i v ostatných veciach a vôbec netušia, že v skutočnosti iba stínajú hlavy hydre.“
Rodič vštepuje do svojho dieťaťa od najmenšieho veku úprimnosť, férovosť, zodpovednosť, atď., ale neuvedomuje si, že dieťa veľmi pozorne vníma, či spomínané vlastnosti má ten, kto ich vyžaduje od druhého. Pokiaľ tomu tak nie je, žiadny rešpekt a poslušnosť neprichádza do úvahy.  
Konfucius: „Kto sa sám chová správne, potom nemusí vydávať ani príkazy a všetko beží ako má. Kto sa sám nechová správne, potom napriek tomu, že bude vydávať príkazy, nikto sa im nebude podriaďovať.“
Kradne sa na všetkých úrovniach spoločnosti, pretože chýba pozitívny príklad vyspelých ľudí, ktorí sa dostali k moci. Dostať do najvyšších miest ľudí, ktorých sa nedá kúpiť neumožňuje samotný systém, ktorý si neuvedomuje, že sa blíži ku kolapsu iba preto, že sa pohybuje v začarovanom kruhu nevedomosti a nemohúcnosti. Pokiaľ má vzniknúť šanca prekonať tento večný problém ľudstva, musí si ho ľudstvo v prvom rade priznať. To je základná podmienka pre každú zásadnú a radikálnu reformu, pretože bez pokory a odvahy pozrieť do zrkadla, žiadna dôležitá zmena neprichádza. Od politikov, ktorí majú ambíciu vyzerať vždy najlepšie po všetkých stránkach a zároveň sú odtrhnutí od reality, to samozrejme nemožno očakávať.
Korene korupcie som z veľkej časti odhalil, ešte ostáva ukázať model nepodplatiteľného človeka s vysokou mentálnou úrovňou, schopnosť ho nájsť a nakoniec dostať do vysokej funkcie. Je nevyhnutné ešte ukázať, ako môže fungovať spoločenský systém,  v ktorom nebude môcť korupcia  zapustiť svoje korene.
Ľudia, ktorí existujú, ale nie sú tam, kde majú byť
Predchádzajúce kapitoly mali za cieľ ukázať, aké parametre musí vykazovať vyspelá bytosť, preto teraz nebudem podrobne rozoberať tieto vlastnosti. Teraz sa sústredím iba na jednu, ktorá sa ukáže ako kľúčový faktor, ktorý dokáže oddeliť zrno od pliev. S určitosťou môžem povedať, že pokiaľ sa ľudstvo chce vyhnúť veľkému kolapsu civilizácie a priblížiť sa spravodlivosti, musí to jednoducho pochopiť, rešpektovať a uviesť do praxe.
Platón: „Dobrí ľudia nechcú vládnuť ani pre peniaze, ani pre česť. Lebo nechcú, aby ich nazývali úradníkmi, keby zjavne dostávali za zastávanie úradu mzdu, ani zlodejmi, keby z toho tajne ťažili. Ale ani pre česť nie, lebo nie sú ctižiadostiví. Preto sa pravdepodobne pokladá za hanbu dobrovoľne sa uchádzať o úrad. Keby jestvoval štát zo samých dobrých mužov, viedol by sa boj o nevládnutie práve tak, ako teraz o vládnutie.“
Veľa schopných ľudí nevstupuje do politiky nielen preto, že sa v nej dejú svinstvá rôzneho druhu, ale aj pre nevyhnutnú ambicióznosť, ktorá je im bytostne cudzia.

strana 6

Ctižiadosť, ambicióznosť, priebojnosť, atď., sú najlepšie vlastnosti pre osobný úspech, ale pri hľadaní kompromisov, spravodlivosti, harmonizácií záujmov, atď., sa javia ako blokujúce prekážky.
Platón: „Prístup k moci by mal byť zakázaný tím, ktorí ju milujú.“
Nie je ťažké odhaliť človeka, ktorý baží po moci a pritom sa oháňa záujmami ľudu. O problémoch iba často hovorí, veľa sľubuje a žiadne reformy hnilého systému, v ktorom vládne korupcia nedokáže pripraviť. Dobre si totiž uvedomuje, že pokiaľ by sa vydal touto cestou, jeho politická kariéra by mohla veľmi rýchlo skončiť.
V každom parlamente môžeme vidieť, ako sa poslanci navzájom osočujú, niekedy aj fyzicky napádajú. Sú to znaky primitívneho chovania, ktoré sa v určitých situáciách nedokáže ovládnuť.
Platón: „Ten, kto chce vládnuť iným, musí sa naučiť ovládať sám seba.“
V takomto prostredí plného osočovania, intríg, zákulisných hier, ostrých lakťov sa môže vyspelá bytosť vyskytnúť iba príležitostne. Vyspelosť sa nikam nepotrebuje pretlačiť, pretože je to pod jej úroveň.
Johann Wolfgang Goethe: „Múdrejší vraj vždy ustúpi. Možno preto hlupáci tak rýchle postupujú.“
Múdrejší väčšinou ustúpi nie preto, že mu chýba odvaha, ale preto, že nenachádza na svojej strane dostatočnú podporu okolia (väčšinou je sám, alebo v menšine). Keď hrozí, že sa môže dostať v dialógu na nízku úroveň druhej strany, radšej prestane komunikovať a ustúpi. Dôvod je jasný - nevidí žiadnu možnosť druhej strany pochopiť hlbšie myšlienky, ku ktorým primitívna myseľ ešte nedorástla. Rozdielne orientované mysle nachádzajú zhodu v dôležitých veciach veľmi vzácne, pretože pragmatická myseľ musí vidieť v každom rozhodnutí a kompromise určitý profit.
Politik, alebo každý kto drží v rukách moc, musí mať myseľ orientovanú na záujem celku, to znamená, že  nemôže byť v žiadnom prípade pod vplyvom ega.
Platón: „V povahe skutočne pravého vládcu nie je pozerať na svoj prospech, ale na prospech toho, komu vládne.“
Platón dobre pozná profil vládcu, ktorý by sa nikdy nenechal podplatiť. Na kšefty (pochybné obchody), nemá pravý vládca nielen čas, ale aj žalúdok.
Platón: „Múdry strážca štátu je rozumný a vôbec nie je žiadostivý peňazí; lebo to, prečo sa zháňajú peniaze a majetok, prislúcha zháňať komukoľvek inému, len nie jemu.“
Na prstoch jednej ruky sa dajú asi spočítať ľudia vo vysokých funkciách, ktorým luxus nič nehovorí. Sú ako mimozemšťania z inej planéty, ktorí nepotrebujú využiť svoju príležitosť k zbohatnutiu. José Mulica (uruguajský prezident) a pápež František sú najznámejší z nich, ale zatiaľ veľký počet nasledovníkov skromnosti v politike nevidieť.  
Nielen v politike, ale aj v iných vedúcich pozíciách sa usadili ľudia, ktorí si svoju pozíciu doslova vybojovali. Okrem toho, že milujú moc, luxus a všetky svetské radovánky, nemajú myseľ orientovanú na záujem druhého (iných).

strana 7

• Zatiaľ sa verejne nehovorí o tom, že každý človek bažiaci po majetku a luxuse, nemá predpoklady k tomu, aby mohol spravovať veci verejné, pretože sa dá kúpiť - všetko záleží len na ponúkanej cifre. Je to podobné, ako keď sa láme počestnosť ženy peniazmi. Niektorá sa predá ľahko, rýchlo a za malé peniaze, inú zlomí len veľká neodolateľná suma. Politici na vrcholnej úrovni sa dajú prirovnať k špičkovým prostitútkam, ktoré majú svoju cenu stanovenú vysoko a zároveň verejnosti ukazujú svoju čistotu.
  Ronald Reagan: „Politika je druhé najstaršie remeslo na svete. Ako veľmi sa podobá na to prvé.“
  Podnikatelia veľkého biznisu všetky tieto pravidlá samozrejme dobre poznajú, preto o svojich prostitútkach (politikoch) nikdy verejne rozprávať nemôžu. Peniaze sa nemôžu jednoducho položiť na drevo, všetko to musí mať svoju úroveň a sofistikovaný štýl, ktorý jasne neodhaľuje čistý biznis a temný charakter zúčastnených strán. V tomto smere inteligencia a pragmatizmus funguje dokonale, pretože myseľ je prospechársky orientovaná.
  Vysoké IQ a malé EQ sa javí nielen ako brzda poznania života, ale aj ako neschopnosť riadiť štátne záležitosti. Nízka úroveň EQ nie je iba neschopnosť vcítiť sa do kože druhého a ovládať svoje emócie, je to zároveň aj veľká arogancia náchylná k akémukoľvek podvodu.
  Politici náchylný ku korupcií nie sú ničím iným, ako obrazom väčšiny obyvateľstva, ktoré je za peniaze schopné zahodiť svoj vlastný kredit a vykonať činy, ktoré sa musia držať v tajnosti. Materiálne založený človek jednoducho nedokáže odolať pokušeniu, pretože materiálne hodnoty majú väčšiu prioritu ako vlastný kredit.
  Pragmaticky orientovanému ateistovi nemožno vyčítať jeho snahu vyťažiť zo života maximum, ale zveriť mu zodpovednosť za osud spoločnosti ukazuje primitívnosť (nízku inteligenciu a racionalitu) všetkých, ktorí mu k vysokej funkcií pomohli.  Aby mohli rôzne organizácie, spoločnosti a celá civilizácia fungovať na vyššej úrovni, musia sa do vysokých funkcií dostať ľudia, ktorí nemajú rovnaké potreby a rovnako orientovanú myseľ, ako väčšina obyvateľstva. Musia to byť ľudia, ktorých neovládajú telesné pudy, vedia sa ovládať a nemajú potrebu hromadiť majetok. Okrem toho musia mať samozrejme dostatok vedomostí a dobrý pozorovací, vyhodnocovací, prípadne aj komunikačný talent. Dostať ich do najvyšších miest bez toho, aby sa o tieto funkcie dobrovoľne uchádzali, je najväčšia úloha a výzva celej civilizácie (nízka mentálna úroveň tú úlohu nedokáže odhaliť). Vytvoriť mechanizmus, ktorý by ich vedel identifikovať a zároveň vyniesť k moci, je pre klasického intelektuála ťažšie, ako vytvoriť zložitú a technicky náročnú vesmírnu loď. Intelektuálne zložité to samozrejme nie je, je tu opäť problém ega, ktoré si nechce priznať svoju obmedzenosť a zároveň nedokáže rešpektovať lepších, aby nestratilo svoju ťažko vybojovanú pozíciu v spoločnosti. Iba v prípade ak pochopí, že loď na ktorej sa nachádza sa potopí behom jeho života, pustí ku kormidlu druhého (lepšieho).
  Problém moci spočíva hlavne v tom, že je s ňou spojených množstvo rôznych výhod (majetok, uznanie, úprimný alebo falošný rešpekt, atď.) a na druhej strane malá zodpovednosť. Neexistuje systém, ako to fungovalo v určitom čase v antickom Grécku, kde poslanec musel po volebnom období, skladať svojim voličom účty. Vládnuť sa potom pre pragmatickú myseľ jednoducho oplatí.
  

strana 8

Systém, v ktorom vládnu peniaze a všetko je vytvorené pre ochranu mocných, nikdy neumožní dostať do najvyšších miest ľudí, ktorí majú schopnosť harmonizovať rôzne záujmy a budovať spravodlivosť.
Pokiaľ bude pri moci nízka mentálna úroveň (malý prospechársky človek), ľudstvo nikdy neprekoná svoje najdôležitejšie problémy.
Konfucius: „Pravý aristokrat sa vyzná v tom, čo je správne, malý človek sa vyzná v tom, z čoho ide prospech.“
Ľudstvo má šancu na zásadný pokrok iba v prípade, ak sa milovníci múdrosti dostanú k moci, pretože nemajú snahu nikomu pomáhať a ubližovať (maximálna nezaujatosť). Nevidia žiadnu hodnotu v telesných potrebách, v hromadení majetku, nepotrebujú byť ani slávni a uznávaní, ide im iba presadenie čistej pravdy a princípu spravodlivosti.
Platón: „Svet môže byť spasený iba vtedy, ak sa králi stanú filozofmi, alebo filozofi kráľmi.“
Aby sa rozplynuli pochybnosti o tom, že filozofia je iba pekná utopistická teória bez konkrétnych riešení, musí sa ukázať aj systém, kde by to mohlo fungovať.
Výťah pre najlepších
Ako dostať do vysokých funkcií najlepších ľudí, ktorí v sebe nemajú ambicióznosť a snahu sa zviditeľniť? Problémov, ktoré má spoločnosť a civilizácia je ohromné množstvo. Stačilo by ich na internete vyvesiť s tým, že sa hľadá najlepšie riešenie. Podobný postup sa používa v technologickej  oblasti, kde sa hľadajú najlepšie mozgy. Pokiaľ niekto pozná cestu, určite sa nebude nečinne prizerať a prezentuje svoje názory.
Okrem tvorivých schopností riešiť problémy, by sa veľký dôraz musel dávať na charakterové vlastnosti a spôsob života, aby sa mohla ukázať miera zodpovednosti a odolnosť voči akýmkoľvek tlakom a pokušeniam. V dnešnej dobe sa robí bezpečnostná previerka iba pre ľudí, ktorí sa vo svojej práci budú stretávať z dôležitými a tajnými štátnymi informáciami, aby nemohli byť  vydierateľní (štát si chráni svoju bezpečnosť). Skúma sa ich minulosť, osobný profil a rôzne prepojenia.
Systém ako nájsť a potom preveriť určitých ľudí je tu už veľmi dávno, ale najdôležitejšie sú stanovené kritériá a ľudia, ktorí samotní výber môžu uskutočniť. Najlepší ľudia sa musia dostať  do týchto výberových komisií, aby mohli nájsť ďalších schopných ľudí. Kardinálny problém civilizácie spočíva v tom, ako dostať do najvyšších miest ľudí, ktorí tento systém môžu naštartovať a potom udržať pri živote.
Spoločnosť, v ktorej vládne nevedomosť a jednoduchá myseľ, potrebuje vodcu, ako spasiteľa a ochrancu pred všetkými vonkajšími nepriateľmi a utrpeniami života. Vyspelá spoločnosť, ktorá si uvedomuje svoje potreby a ciele, potrebuje iba autoritu (autority), ktorá dokáže nielen spoľahlivo spravovať a budovať (vylepšovať) systém, ale vedie človeka k samostatnosti a slobode, podobne ako rodič vedie svoje dieťa  k nezávislosti.

strana 9

Najlepší ľudia potom logicky musia byť tí, ktorí majú ambíciu postupne oslobodiť a osamostatniť čo najviac ľudí a nemajú potrebu ich ovládať.
Johann Wolfgang Goethe: „Ktorá vláda je najlepšia? Tá, ktorá nás učí, ako si máme vládnuť sami.“
Pokiaľ v spoločnosti vládne ego, so svojim egoistickými potrebami, nikdy nepustí do najvyšších miest najlepších ľudí, preto logicky nemôže ani vytvoriť systém, ktorý by ich odhalil.
Systém bez korupcie
Korupcia je iba jeden z mnohých druhov zločinu. Každý zlodej a podvodník potrebuje okrem svojich prefíkaných schopností, aj ideálne prostredie. Tam kde je tma (nepriehľadnosť) a chaos, tam sa zlodejom a podvodníkom najlepšie žije. Na druhej strane im najväčšie problémy spôsobuje silné svetlo, rôzne kontroly a všetky typy monitorovacích  systémov (kamery, mikrofóny).
Možno ste si všimli, že monitorovanie sa v štátnej správe používa iba vtedy, ak je polícia informovaná o nekalých praktikách určitých ľudí. Samozrejme to nemôžu byť tí, ktorí držia v rukách políciu a súdnictvo. Odhaľovanie korupcie v mnohých krajinách je spojené väčšinou s politickým bojom, kde jedna silná strana má ambíciu potopiť druhú.  Monitorovanie nemá za účel budovať transparentný systém, ale slúži iba ako zbraň určitej skupine. Ak by sa aj našla vláda, ktorá by chcela transparentnosť a monitorovanie (verejnú kontrolu), nielen podozrivých, uviesť do praxe, určite by sa ozvalo množstvo ľudí, ktorí by sa oháňali slobodou a rôznym štátnym tajomstvom. Ukrývanie a zahmlievanie dôležitých štátnych informácií (zmlúv, záväzkov a zodpovedných ľudí) ukazuje, že spoločenský systém funguje na primitívom (korupčnom) princípe, z ktorého ťažia prospechári rôzneho druhu.
Ján (3:19-21): „A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.“
V dnešnej dobe internetu nie je žiadny problém s informáciami pracovať tak, aby boli verejne dostupné pre každého. Vyspelosť spoločnosti a miera korupcie sa pozná podľa toho, aké veľké množstvo týchto informácií je schopná zverejniť. Aby vyspelá spoločnosť mala istotu, že jej záležitosti spravujú kompetentní ľudia, musí mať aj v tomto smere prehľad. Každá finančná transakcia, každá zmluva, každý pripravovaný a schválený projekt, musí mať svojho autora (autorov).
V stručnosti sa dá povedať, že štátna správa musí fungovať podobne, ako dobre zabehaná firma, ktorej činnosť a kvalitu personálu preveruje neustále verejnosť. Dobré výsledky, spoľahlivosť, zodpovednosť, atď., sa musia nielen zviditeľniť, ale aj dostatočne oceniť. Na druhej strane sa  musia vymieňať ľudia, ktorí na svoju prácu nestačia, alebo nie sú dostatočne zodpovední.
Veľmi dôležité je aj vytvoriť nezávislé štátne inštitúcie, ktorých funkciu nemôžu ovplyvňovať politici pre svoje účely. Do vysokých funkcií týchto inštitúcií ich logicky potom nemôžu dosadzovať oni, ale iný mechanizmus (výberová komisia), v ktorom sa okrem odborníkov musia objaviť aj zástupcovia ľudu.

strana 10

Záver a pointa
V jednej múdrej knihe je ukrytá táto myšlienka: „Pokiaľ budete riešiť všetky problémy svojej civilizácie z pohľadu jedného života (od narodenia po smrť), nikdy ich nevyriešite.“ Táto myšlienka v podstate vysvetľuje to, čo neustále opakujem dookola. Ateizmus je zameraný na dobro a profit, ktoré musia priniesť výsledky ešte počas vlastného života. Život budúcich generácií musí potom logicky doplácať na túto prioritu (chceme sa mať dobre teraz), ktorá aj keď je celkom jasná a logická z ateistického pohľadu, nikdy sa nebude verejne prezentovať ako základná myšlienka ateistickej filozofie, pretože obsahuje maximálnu mieru arogancie a egoizmu.  Akékoľvek rozhodnutia v politike,  ekonomike, atď., sa potom musia vyznačovať okrem krátkozrakosti (dočasných riešení) aj veľkou mierou manipulácie verejnej mienky (zatajovanie a prekrúcanie informácií). Kultúrne dedičstvo ateizmu potom neumožňuje budúcim generáciám nadviazať na vedomosť, ktorá by dokázala vyčistiť zločinnosť všetkého druhu, pretože ju nevedomky vlastne podporuje. Platón to popisuje, ako stínanie hláv hydre (vždy jej vyrastú nové).
Ako protipól k ateizmu poznáme iba náboženstvá. Lenže okrem toho, že počas celej svojej histórie spolupracovali so skorumpovanou mocou, nedokázali vytvoriť ani teoreticky model vysokej inteligencie a silného charakteru, ktorý sa nedá kúpiť. Keďže tento model náboženstvá nedokázali teoreticky vytvoriť, nemohli ho logicky ani vygenerovať. S určitosťou do dnešných dní duchovní učitelia nepochopili, že jedna z najdôležitejších myšlienok, ktorú treba uviesť do praxe, sa ukrýva práve v Biblii. (náboženstvá rozoberiem v samostatnej kapitole)
Matúš (20:25-27) „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc.  Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.“
Ten, kto chce byť prvý (najlepší), určite má v sebe veľkú dávku ambicióznosti. Ambiciózneho človeka sa nedá spoľahlivo zapriahnuť pre potreby celku, pretože túži po individuálnom úspechu, za ktorý chce odmenu (moc, sláva, uznanie, majetok, atď.) a zároveň sa zbavuje zodpovednosti (prípadný neúspech). Prvý (najlepší) môže byť iba ten, kto nepotrebuje byť prvý (nesúťaží – bez ambicióznosti) a zároveň jeho mentálna úroveň (inteligencia + charakter) a pozorovacie schopnosti dosahujú vysokú úroveň. Najlepší ľudia, ktorých spoločnosť a svet potrebuje, sedia potom ústraní a nezaujato sledujú boj o moc a zúfalé kroky nevedomej ambicióznosti. Prečo nevystrčia hlavu a neukážu cestu? Pretože bolestivú pravdu nechce nikto kompetentný počuť a k hlbším myšlienkam má jednoduchá a jednosmerne zameraná myseľ ďaleko. Človek, ktorý je pod vplyvom ega, samozrejme túto logiku a súvislosti nedokáže pochopiť, pretože si ani nevie predstaviť niekoho iného, kto by nemal rovnaké potreby a ambície, aké má on sám. Do vysokých funkcií potom logicky umiestňuje ľudí, ktorí majú byť spoľahliví záhradníci, pritom sú to len obyčajný capy, ktorí nosia masku a kostým morálnej čistoty a vysokej inteligencie.

strana 11

Matúš (7:15-19): 15 Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. 16 Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? 17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. 18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. 19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20 Teda po ich ovocí ich poznáte.
Tento text je možné brať doslova, len miesto falošných prorokov dosadíme charakterovú kombináciu dravých vlkov (ambicióznosti) a capov (nenásytných záhradníkov) a ovčie rúcho nahradíme pokrytectvom. Vytunelované (zadlžené) štátne pokladnice a narastajúca chudoba sú ovocím, podľa ktorého je možné poznať strom.
Klasický cap, je z môjho pohľadu materiálne založený človek, ktorý miluje všetko, alebo skoro všetko, čo jeho záhrada ponúka (luxus, moc, sláva, atď.). Argument, že capy sú pri moci v každej krajine neobstojí, pretože napr. v Nórsku majú vytvorený niekoľko miliardový fond z predaja ropy, ktorý využívajú iba minimálne v núdzových situáciách. Z toho vyplýva, že nielen politici majú možnosť vidieť dobre fungujúcu spoločnosť s minimálnou korupciou, len sa to z určitých dôvodov (nevyhovuje), neuvádza ako pozitívny príklad hodný nasledovania.
Je samozrejme nereálne v krátkom čase vymeniť celú skorumpovanú politickú garnitúru aj so svojou byrokraciou za peniazeodolných ľudí, ale na druhej strane je možné vytvoriť tlak cez médiá, ktoré môžu ukázať na krajiny, kde štát funguje relatívne dobre. Novinári v tomto smere majú väčšiu moc, ako si vedia predstaviť, len ju nedokážu maximálne využiť. Útoky na konkrétnych ľudí (dokazovanie korupcie) majú určite zmysel (vytvárajú určitý tlak), ale nikdy zásadné zmeny neprinesú, pretože sa budú opakovať donekonečna. Ak by novinári poznali cestu (konkrétne riešenia) ako potlačiť korupciu, prospechárskym politikom by veľmi skomplikovali život. Novinár, alebo akýkoľvek uznávaný intelektuál (rešpektovaná autorita) môže politickým špičkám najviac ublížiť, keď im ukáže, ako ďaleko sú od mentálne zrelého človeka. Až potom môže ukázať cestu, ako opraviť skorumpovaný systém, pretože odstraňovať korupciu môžu iba mentálne zrelí ľudia.
Komunizmus doplatil na to, že nedokázal vygenerovať ľudí, ktorí by dokázali ťahať za jedno lano a zároveň aby sa obetovali pre spoločnosť, kapitalizmus a demokracia má evidentne rovnaký problém, aj keď preferuje individualizmus.
Premiér Fico raz odpovedal na kritiku (zle fungujúci štát) opozície: „Máte niečo lepšie? Nemáte.“ V podstate to vystihol celkom presne a zároveň nepriamo povedal, že nikto nevie, ako efektívne riadiť štát.
Bežný človek si určite pokladá otázku, či je vôbec možné vytvoriť systém, v ktorom by nevládla korupcia. Teoreticky  to možné  samozrejme je, ale najskôr je nevyhnutné vytvoriť model človeka, ktorý dokáže so svojim racionálnym myslením odolať veľkým peniazom. Morálne správanie, ako je známe, nie je možné uzákoniť. Je možné ale vytvoriť určitý etický kódex pre všetkých, čo chcú vládnuť. Keď uvidia, že majú k nemu ďaleko, nebudú mať o vysoké funkcie záujem. Kto môže tento kódex vytvoriť a prezentovať ho ako liek na korupciu? – jedine rešpektovaná autorita, ktorá má veľkú vedomosť a dostatočnú odvahu. Vedomostná úroveň našej civilizácie zatiaľ vždy zavrhla ľudí, ktorí prišli s revolučnými myšlienkami – evidentne k týmto myšlienkam ešte nedorástla.[]

strana 12