Jawaharlal Nehrua (otec Indirie Gándhiovej): „Ani krajina, ani ľudia, ktorí sú otrokmi dogiem, nemôžu mentálne napredovať.“
----------------------------
Adonis - syrský esejista a básník 1930:„Pokiaľ chceme zachrániť nielen napr. arabský svet, neostáva než dosiahnuť rozluky náboženstva, štátu a kapitálu, ako sa to podarilo v Európe. Bez toho sa nepohneme ďalej“.
----------------------------
Manuel II. Palaiologos byzantský cisár (1391-1425):„Ukáž mi, čo nové priniesol Mohamed, a nájdeš tam iba veci zlé a neľudské, ako je jeho rozkaz šíriť jeho vieru mečom.“
----------------------------
Kemal Atatürk (1881-1938):„Islam, táto absurdná teológia nemorálneho beduína, je mršinou, ktorá otravuje naše životy.“
----------------------------
Kemal Atatürk (1881-1938): „Neverím v žiadne náboženstvo a občas si želám všetky náboženstvá vidieť na dne mora. Len slabý vládca potrebuje pomocou náboženstva obhajovať svoju vládu. Je to chytanie ľudu do pasce.

cesta k pravde a slobode - kapitalizmus

Islam
vo formáte
PDF alebo Word

Islam

Obsah

Úvod...................................................................................................2
Peržania, Gréci a Rimania (európsky pragmatizmus verzus
perzská autokracia)...........................................................................3 

Cesta kresťanstva k demokracii a slobode (príčiny reformácie
kresťanstva).......................................................................................4

Arabský polostrov pred islamom.......................................................5
Nová kultúra sa odvíja od starej........................................................6
Mohamed a Ježiš ...............................................................................7
Vznik Koránu.....................................................................................8
Svetlé momenty islamu.....................................................................11
Sulfizmus (súfizmus).........................................................................12
Ortodoxný islam................................................................................13
Wahhábismus a Saudská Arábia......................................................14
Saudská Arábia súčasnosti...............................................................15
Islamské právo šaría ........................................................................17
Trestné právo...........................................................................................................17
Rodinné právo.........................................................................................................19
Otroctvo...................................................................................................................21
Moslimská sexualita.........................................................................22
Bizarné príbehy z moslimského sveta...............................................23
Stručné zhrnutie islamu....................................................................29
Toleranciou netoleranciu nezmeníš..................................................30

strana 1

Úvod
Moja verzia islamu je určená hlavne pre tých, ktorí chcú poznať toto špecifické náboženstvo v širších súvislostiach, po ktorých je možné pochopiť filozofiu a mentalitu moslimského sveta, ktorý napriek svojej technickej a kultúrnej zaostalosti tak úspešne expanduje po celom svete. Ale aj tí, ktorí zháňajú určité nové fakty o tomto náboženstve (napr.  referát), môžu niečo zaujímavé získať.
Podľa obsahu môžete vidieť, že rozoberám v stručnosti aj korene a vývoj kresťanskej kultúry, aby sa odhalili tie najdôležitejšie udalosti dávnej minulosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili veľké európske reformácie a revolúcie, cez ktoré islam neprešiel.
Na druhej strane budem rozoberať všetky dôležité historické body a aspekty islamu, ktoré zakonzervovali tento svet v stredoveku.
Konfrontáciou Ježiša a Mohameda odhalím veľký rozdiel medzi Koránom a Bibliou, aj keď duchovenstvo týchto dvoch náboženstiev vykazuje podobné ciele, priority a praktiky.
Bez základných vedomostí koránu a islamského práva šaría  nie je možné poznať moslimský svet a pokiaľ túto tému obídete, do moslimského sveta nepreniknete. Pozoruhodné dichotómie a paradoxy koránu nám umožnia pochopiť existenciu extrémne rozdielnych moslimských komunít, ktoré sú v neustálom konflikte.
Na mušku si vezmem aj Saudské Arábiu, ktorá dominantným spôsobom mieša karty moslimského sveta a ktorá zároveň exportuje nielen mešity a náboženské školy po celom svete, ale aj radikálnych islamistov, aj keď sa prezentuje ako veľký bojovník proti terorizmu.
Konkrétne príbehy so súčasného moslimského sveta budú na prvý pohľad pôsobiť zrejme komicky, na druhý asi tragicky, hlavne keď si uvedomíme, že žijeme  v 21. storočí. Nezaškodí vidieť niektoré problémy a zaujímavé situácie, ktoré sú pre západnú kultúru nepredstaviteľne vzdialené.   
Všetky informácie, ktoré som poskytol v tejto kapitole, majú viesť čitateľa k pochopeniu dôležitých súvislostí islamu, aby sa mohli odhadnúť nielen budúce hrozby islamskej kultúry pre západný svet, ale aby sa ukázala aj neschopnosť a nevedomosť najväčších európskych politikov porozumieť všetkým dôležitým aspektom moslimského sveta. Táto skutočnosť môže byť hrozivejšia, ako celý moslimský svet.
Urobiť si vlastný nezaujatý záver na funkciu a zmysel náboženstva, podopretý vedomosťami, považujem za jednu so správnych ciest vnímať svet v širších súvislostiach a orientovať sa v spleti rôznych ideológií, ktoré majú ambíciu vládnuť svetu z pozície sily, prípadne strachu.

strana 2
Peržania, Gréci a Rimania (európsky pragmatizmus verzus perzská autokracia)

Najhlbšie korene kultúr civilizácií siahajú do doby, keď ešte súčasné náboženstvá neboli na svete. Kresťanstvo je veľmi ovplyvnené pohanskými náboženstvami starých Rimanov a židovským Starým zákonom. Rimania vo veľkej miere prevzali grécku kultúru (know-how), ktorá v dobe svojej najväčšej slávy nemala konkurenciu. Korene kresťanskej kultúry teda siahajú  minimálne do 500 rokov pred Kristom.
Veľký technologický a kultúrny rozdiel medzi Grékmi a ostatným svetom najlepšie dokazujú Grécko-perzské vojny, kde Peržania utrpeli zdrvujúce porážky (bitka pri Maratóne, bitka pri Termopylách), aj keď mali mnohonásobne početnejšiu armádu. Alexander Veľký porazil masy Peržanov v každej bitke a uvádzané straty oboch strán po týchto bitkách sú šokujúce; Gréci a Macedónci pár stoviek, Peržania – desaťtisíce. Peržanom evidentne chýbala technológia, stratégia, organizácia a množstvo ďalších vecí, ktoré súvisia s vybudovaním sofistikovanej armády.
Rimania už vo svojich začiatkoch si osvojili princíp, ktorý preberal od iných národov to najlepšie do vlastnej technológie a kultúry. Rímsky pragmatizmus zahodil v tomto smere svoju pýchu, pretože vedel, že iba s najlepšími vedomosťami a technológiami vybuduje a ochráni svoju ríšu. Senát v rímskej republike plnil dôležitú funkciu, v ktorej sa predkladali návrhy a väčšina ich schvaľovala. Systém viac hláv - viac rozumu, prináša vždy vo všetkom pozitívny efekt, o tom nemôžeme pochybovať.
V spoločnosti kde je silne autoritatívny režim, vládne aj veľká pýcha a arogancia panovníka. V tomto režime nemôže systém odpozerania fungovať, pretože by musel priznať svoju nedokonalosť. Neexistuje ani systém, ktorý by dokázal vyťahovať na svetlo talenty, pretože by mohli prerásť existujúce mocenské špičky. Neexistuje ani veľký priestor pre diskusiu (opačné a kritické názory) a všetko sa odohráva v réžií panovníka, ktorý dokáže svojim konzervatívnym myslením opretým o tradície brzdiť vývoj celej ríše. Peržania v tejto dobe nepričuchli k demokracii, parlamentu (výmena názorov) a k akejkoľvek forme slobody.

strana 3
Cesta kresťanstva k demokracii a slobode (príčiny reformácie kresťanstva)

Okrem klímy (teplo -zima, úroda- neúroda) je náboženstvo najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim mentalitu človeka a civilizácie.
Pozrime sa, ako sa vyvíjalo kresťanstvo po stáročia a postupne hľadajme paralely a rozdielnosti medzi islamom a našou kultúrou. Možno sa časom vynorí paradox, na ktorí upozorňujú slobodný myslitelia už od dôb osvietenstva, že náboženstvo je najväčšou brzdou evolúcie ľudstva, aj keď sa prezentuje ako sprostredkovateľ čistej lásky, pravdy a morálky.
Kresťanský stredovek bola doba, v ktorej sa dlhé storočia nič podstatné nedialo okrem toho, že sa stále viedli rôzne dobyvačné vojny. Životná úroveň obyvateľstva a technická vyspelosť civilizácie sa dlhé stáročia nemenila. V 14. storočí sa objavili prví reformátori (Wiklef, Hus) a neskôr prišiel na scénu Martin Luther. Títo kňazi videli veľké rozpory medzi Bibliou a politikou Vatikánu, ktorý sa okrem toho vyznačoval veľkou zhýralosťou, pýchou a množstvom ďalších negatívnych vlastností, ktoré boli v rozpore z Ježišovým učením. Ak by odvážny reformátori nemali svoju pravdu opretú v Ježišových výrokoch, nikdy by nemohli získať podporu. Luther práve z tohto dôvodu čo najskôr preložil Bibliu do nemčiny a rovnakú ambíciu mal aj Wiklef o dvesto rokov skôr.
Filozofická kvalita a zrozumiteľnosť myšlienok proroka (mesiáša) určitého náboženstva je veľmi zásadná vec, pretože sťažuje prekrucovanie jeho výrokov k egoistickým účelom ovládať široké nevedomé a naivné masy. Tento fakt sa verejne vôbec nespomína, ale ja ho považujem za dominantný pre celkový vývoj celej civilizácie.
Všetky sväté písma svetových náboženstiev smrdia človečinou, ale množstvo Ježišových výrokov pôsobí veľmi originálne, aj keď podobné myšlienky sa dajú nájsť u Budhu, Platóna a Konfucia (všetci približne 500 rokov pred Kristom).  Jeho myšlienky sa v prvom rade nedajú ľahko prekrucovať, v druhom rade im cirkevný hodnostári zakladajúci kresťanstvo našťastie dostatočne neporozumeli (cenzúra neprebehla úspešne). Výpovedná (filozofická) hodnota Nového zákona oproti Koránu, Starému zákonu a Bhagavadgíte je neporovnateľne vyššia, keďže Ježiš mal veľkú snahu pomocou prirovnaní vysvetľovať jednoduché praktické princípy a hodnoty, ktoré mali za úlohu zlepšovať medziľudské vzťahy a napraviť pokrivený postoj k Bohu.

strana 4

Snaha vrátiť sa späť k Ježišovým myšlienkam a očistiť cirkev viedla k rozkolu. Noví (luteráni) a starí kresťania sa museli zákonite dostať do konfliktu, ktorý vyvrcholil Tridsaťročnou vojnou. Po dlhých rokoch obe strany pochopili, že definitívne víťazstvo nie je možné dosiahnuť. Vestfálsky mier (remízový stav) položil základy náboženskej tolerancie, s ktorou ale v tom čase Vatikán s pochopiteľných (egoistických- strata moci) dôvodov nesúhlasil. Keďže Vatikán nemal vlastnú armádu, tak sa musel prispôsobiť dohodám vojnou vyčerpaných krajín.
Ďalším dôležitým medzníkom je Francúzska revolúcia, ktorá zvrhla  okrem šľachty aj cirkevnú moc. Napoleon o pár rokov neskôr túto nenávisť obyvateľstva voči cirkvi šikovne využil, keď ju ponížil a odstavil na druhú koľaj. Nepotreboval organizáciu, ktorá komplikuje politické záležitosti. Otcom sekularizmu sa stal Napoleon s pragmatických dôvodov a vo svojej dobe ešte nedokázal odhadnúť, ako jeho rozhodnutia zmenia budúcu tvár Európy.
Oslabenie vplyvu cirkvi malo zásadný dopad nielen na politické záležitosti, ale dvere sa otvorili bádateľom rôzneho druhu, ktorí už nemali nad sebou prísneho cenzora. Asi nie náhodou o pár rokov vypukla priemyselná revolúcia, ktorá zrodila kapitalizmus. Kapitalizmus by sa nemohol rozvíjať, ak by bol obmedzovaný v akejkoľvek forme určitou ideológiou alebo náboženstvom. Sloboda prejavu so sebou priniesla aj niekoľko osobností v humanitných vedách, ktoré nadväzovali na myšlienky osvietenstva a nebáli sa kritizovať cirkev za potláčanie ľudských slobôd a individuálneho ľudského potenciálu (napr. Fridrich Nietzsche).
Arabský polostrov pred islamom
Pozrime sa teraz na arabský polostrov, keď ešte nepoznal islam. V regióne sa nachádza množstvo kmeňov, medzi ktorými horia neustále konflikty. Prostredie pripomína boj mafiánskych rodín, ktoré sa snažia pomocou intríg a rôznych koalícií ovládnuť región. Je to taký divoký západ so zákonmi džungle, v ktorom silnejší berie všetko. Krvná pomsta zdevastuje celé oblasti a priorita kmeňovej nezávislosti neumožní vzniknúť veľký fungujúci celok. Prvorodené dcéry sú zabíjané, aby sa ochránila česť rodiny a ženy plnia funkciu servismenov a sexuálnych otrokýň. Mnohoženstvo je uzákonené aj z dôvodu prevyšujúcej ženskej populácie (veľká časť mužskej populácie padla v boji). V regióne, kde neexistujú jednotné kultúrne a ekonomické pravidlá, musí zákonite vládnuť chaos a anarchia. Kresťania a židia tento región označujú za bohom opustený kraj bez akéhokoľvek proroka alebo mesiáša, aj keď niektoré kmene prijímajú určité náboženstvo.

strana 5

Medina je hlavné mesto obchodu, do ktorého sa dostávajú cudzinci nielen s tovarom, ale so svojim svätým písmom. Tieto všetky fakty ovplyvnia vo veľkej miere nové náboženstvo, ktoré už doslova visí vo vzduchu.
Keď sa zamyslíme nad tým, prečo v tomto regióne vládla veľká kultúrna zaostalosť, tak okrem určitej izolovanosti je to aj kočovný spôsob života mnohých kmeňov. Žiadny kočovný kmeň na celom svete neprinášal so sebou relatívne vysokú kultúrnu vyspelosť. Pri kočovnom spôsobe života to nie je ani možné. Neexistuje priestor pre budovanie vzdelania a inteligencie, ktorá dokáže vytvoriť architektúru, sofistikovanú vojenskú techniku atď.. Kmene si uchovávajú iba tradície svojich predkov a žiadny zásadný posun vpred v  akejkoľvek oblasti nie je možný.
Nová kultúra sa odvíja od starej
Musím spomenúť jeden veľmi dôležitý aspekt, ktorý vysvetľuje, prečo sa na arabskom polostrove nemohol objaviť prorok akým bol Ježiš. Všetko vysvetlí Biblia:
Matúš (5:44-48) 44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, 45 aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. 46 Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? 47 A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? 48 Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.
Mohla by sa ujať táto myšlienka v prostredí, kde vládne krvná pomsta? Kristove myšlienky sa nemali šancu ujať v spoločnosti, kde milosrdenstvo k nepriateľom nespomínalo žiadne božstvo. V tomto smere musíme pochopiť, akú dôležitú funkciu plní stará kultúra pri zrode novej. Aby som to lepšie ozrejmil, tak použijem príklad Ruska, ktoré preskočilo z cárskeho feudalizmu do komunizmu, bez toho, aby poznalo slobodu, demokraciu a kapitalizmus. Tieto jednoduché logické fakty nechápal aj George Bush, keď v roku 2003 prinášal s veľkou slávou, po zvrhnutí Saddáma Husajna, demokraciu do Iraku. Ani dobre platený poradcovia a špecialisti na arabské krajiny mu nedokázali vysvetliť, že arabský svet nemá základné podmienky k vytvoreniu demokracie.
Spomínané príklady dokazujú, že ak sa preskočí určitý stupeň spoločenského a kultúrneho vývoja, tak to má vždy fatálne následky. To však nie je prípad islamu, ktorý je postavený na kultúre kočovných kmeňov a Kristove myšlienky nechápe (prípadne nevyhovujú), rovnako ako funkciu slobody a demokracie. Keď sa lepšie pozrieme na korán, tak pochopíme, kde sa ukýva koreň zabrzdenej civilizácie.

strana 6

Mohamed a Ježiš
Životný príbeh proroka Mohameda je verejne známi a nemá zmysel polemizovať o tom, koľko je v ňom pravdy. Samozrejme, že nespochybňujem existenciu proroka, ale na druhej strane budem pátrať, či sa pri zrode islamu neodohrali podobné nekalosti a podvody, ako pri zrode kresťanstva. Na rozlúštenie tejto otázky potrebujeme iba určité informácie, predstavivosť a logiku.
Mohamed si získal srdcia ľudu podobnými tézami, ako ranné kresťanstvo. Boh je spravodlivý, milosrdný, atď., trestá zločincov a zároveň hlása, že sme všetci pred Bohom rovní. Členstvo vo veriacej komunite ponúka okrem odpustenia hriechov a cesty do neba aj solidaritu a ochranu, ktorá sa javí v krutej dobe bezprávia  ako veľmi výhodná. Náboženstvo ponúka hlavne pre veriacich nádej, že viera prinesie spravodlivosť a lepší život aj do pozemského života. Mohamed preto nemusel, na rozdiel od Ježiša, robiť zázraky. Jeho myšlienky dávali nádej slabým a zároveň rozhnevali elity Kurajšovcov (vládcov Mekky), ktorým automaticky podrýval autoritu. Jeho útek do Mediny mal  podobné aspekty, ako mali prenasledovaní kresťanskí  reformátori.
Po príchode do Mediny nemal okamžite na ružiach ustlané, aj keď si priniesol dobrú povesť. Vyriešením klanových sporov, v ktorých účinkoval ako nestranný sudca si získal všeobecný rešpekt. Mohamed mal v sebe evidentne prvky spravodlivosti, ktoré boli v tej dobe vzácnosťou.  Pomsta je ale tak sladká, že jej ani prorok Mohamed nedokáže odolať. Mekka sa musí dobiť a ponížiť! V tomto smere asi ťažko nájdeme paralelu medzi Ježišom a Mohamedom.
Na demonštráciu veľkého rozdielu medzi Ježišom a Mohamedom uvediem veľmi odlišný prístup k rovnakej situácií.
Bill Warner: Muslim 017, 4206]… Za Mohamedom prišla žena a povedala: „Posol Allahov, dopustila som sa cudzoložníctva (atd.). Keď ju priviedli, mala so sebou dieťa zabalené v látke a hovorila: „Tu je dieťa, ktoré som porodila.“ Mohamed odvetil: „Bež a dieťa koj, pokiaľ budeš mať mlieko.“ Keď žena prestala kojiť, išla za ním s dieťaťom, ktoré v ruke držalo kúsok chleba. Žena mu povedala: „Apoštol Allahov, tu je chlapec, ktorého som prestala kojiť, a teraz bežne prijíma potravu.“ Zveril dieťa jednému z moslimov a potom oznámil trest. Žena bola vhodená do priekopy o hĺbke jej hrudi a Mohamed ľuďom nariadil, aby ju ukameňovali.

strana 7
  • Biblia –Ján (8:3-11): Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve.  Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“  A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.  Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
    Ježiš oproti Mohamedovi neprejavil iba milosrdenstvo, ale aj dôvtip, ako eliminovať a zahanbiť  primitívny a brutálny trest.
    V moslimských textoch sa uvádza, že Mohamed so svojou dvanásťročnou manželkou sledoval celý deň v Medine popravu 800 židov, ktorý odmietli uznať Mohameda za božieho proroka. Podľa Biblie si ťažko dokážeme predstaviť Ježiša, ako popravuje svojich odporcov, aj keď dosiahne maximálnu moc. V tomto smere si treba uvedomiť nielen veľkú názorovú a inteligenčnú odlišnosť medzi Mohamedom a Ježišom, ale aj celkový rozdiel  medzi Koránom a Bibliou.
    Vznik Koránu
    Pramene uvádzajú, že po smrti Mohameda vzniklo určité mocenské vákuum (žiadna závet proroka), ktoré vyústilo v rôzne spory ohľadom nástupníctva. V tejto pohnutej a hektickej dobe mal vzniknúť korán, ktorý má byť údajným spísaním všetkých Mohamedových myšlienok.  Podľa prameňov niekoľko najlepších mužov (s najlepšou pamäťou) spísalo všetky Mohamedove výroky, ktoré sa už za jeho života písomne zaznamenávali.
    Verše Koránu, vyvolávajú u mňa množstvo otázok, nad ktorými sa veriaci moslimovia zrejme nezamýšľajú.  Prečo je text písaný vo veršoch? Prečo je tak ťažko zrozumiteľný? Prečo je tak extrémne rozsiahli? Je svojim obsahom originálny, alebo sa podobá svojou pointou už existujúcemu náboženstvu? Sú všetky myšlienky Koránu vnuknuté od Boha (prípadne vyspelej bytosti), alebo ich vytvorili Mohamedovi blízki ľudia účelne pre danú dobu? Dominujú v koráne viac myšlienky osvety, alebo snaha priviesť ľud k poslušnosti cez strach z božej odplaty?
    Korán mi svojim obsahom veľmi pripomína židovský Starý zákon a kresťanský dokument – Hermasov pastier. Môžete sa s ním oboznámiť v mojej kapitole Gnostický poklad kresťanstva str. 4. Všetky tieto dokumenty sú veľmi rozsiahle, akoby autori žili v presvedčení, že veľké náboženstvo potrebuje veľkú knihu.

strana 8

Aj vyobrazený Boh má v týchto knihách rovnaké základné črty, ktoré sa hodia na prísneho svetského panovníka s neobmedzenou mocou. Strach je najjednoduchší nástroj pre získanie rešpektu a všetci panovníci a náboženský vodcovia to dávno vedia. Na ovládnutie mysle jednoduchého človeka platia stále rovnaké pravidlá. Okrem spomínaj metódy cukor a bič, je tu presvedčenie veriacich v nadradenosť a výnimočnosť, oproti neveriacim.
Mojžiš prezentoval izraelitov ako vyvolený národ, kresťania sa krstom snažili dostať do  elitnej kategórie veriacich a korán v tomto smere zašiel ešte ďalej - moslimov nadradil nad židov a kresťanov.
Korán (Prestretý stôl) 51. Vy, ktorí ste uverili, neberte si židov a kresťanov za dôverníkov. Jedni sú dôverníkmi druhých. A kto z vás by si ich vzal za dôverníkov, ten patrí k nim. Veru Boh správne neusmerní ľudí krivdiacich.
Možno ste započuli hlasy študovaných ľudí, ktorí tvrdia, že korán uznáva kresťanskú a židovskú vieru. Možno majú aj pravdu, veď v koráne je aj táto myšlienka:
Korán (Krava) 136. Povedzte: „Uverili sme v Boha a v to, čo nám bolo zoslané a v to, čo bolo zoslané Abrahámovi, Ismailovi, Izákovi, Jakubovi a kmeňovým spoločenstvám a v to, čo bolo dané Mojžišovi a Ježišovi a v to, čo bolo dané prorokom od ich Pána. Nerobíme rozdiel medzi nimi a my sme Mu oddaní“.
Podobných myšlienok, ktoré si navzájom odporujú, je v koráne požehnane. Aké to môže mať dôvody? Korán zrejme nepísal jeden človek a pre extrémne rozsiahli text sa stal neprehľadným. Nebol čas myšlienky zoradiť do tém, ktoré sa venujú určitej problematike. Veľa veršov potom budí dojem, ako by boli vytrhnuté z kontextu, odporujú si, alebo sa významovo opakujú.
Spory o nástupníctvo po Mohamedovi neumožnili korán dôsledne učesať, aby boli zrozumiteľné, zbavené duplicitných textov, aby boli v časovej postupnosti a pod. Znalci koránu tvrdia, že veľké rozpory v textoch (protichodnosť myšlienok) majú korene v dobe a mieste, kde sa Mohamed práve nachádzal. Prvotné texty z Mekky obsahujú toleranciu k neveriacim, neskoršie texty z Medíny a po dobytí Mekky obsahujú veľkú dávku netolerancie a brutality. Všetko vraj záviselo od toho, akú mal Mohamed silnú alebo slabú momentálnu situáciu.
Asi nezaškodí ďalšia otázka. Prečo je korán písaný vo veršoch, ktoré veľmi ťažko lúštia aj teologický odborníci? Ak je korán priamo od Boha, tak prečo zbytočne kamufloval veriacim svoje myšlienky?

strana 9

Ďalší do neba volajúci paradox: Mohamed tvrdil, že pri zjaveniach anjela Gabriela prežíval ťažké muky (niečo ako tranz alebo hypnóza). Neviem si potom predstaviť, ako dokázal prijať v tomto stave 6236 myšlienok vo veršovanej podobe, aj keď tieto zjavenia trvali roky. Ak by mal počas svojho života sto zjavení, musel by si odniesť z každého priemerne 60 múdrych myšlienok. Doba tranzu, ktorý dokáže človek (okrem, mystikov, fakírov, jogínov, atď.) prežiť bez ujmy na zdraví, nemôže byť otázkou hodín, ale iba niekoľkých minút. Logika mi neberie ani fakt, že v tomto stave prijímal banálne nariadenia, ktoré prikazujú veriacemu kedy má jesť, piť, súložiť a pod.
Keď sa zamyslíme ešte nad tým, že prísny Alah prikazuje vraždiť neveriacich, tak sväté písmo moslimov  trpí ťažkým defektom.
Korán (Krava) 191. Zabite ich tam, kde by ste ich našli. A vyžeňte ich odtiaľ, odkiaľ vás oni vyhnali. A prepadnúť v skúške je horšie než zabitie. A nebojujte s nimi pri Posvätnej mešite, až kým oni nezačnú v nej proti vám bojovať. Ak by proti vám bojovali, tak ich zabite. Taká je odplata pre tých, ktorí odmietajú veriť.
Nielen náboženský fanatici a teroristi tento verš berú doslova, ale aj v náboženských školách slúži ako podnecovač nenávisti proti inej viere a ateistom.
V teologickej a filozofickej úrovni textov koránu cítiť veľkú biedu. Chýbajú rady ako sa duševne očistiť (sebakritika, sebapoznanie), ako sa zbaviť svetského materializmu, ako poznať múdreho človeka, ako urovnávať spory, atď.. V koráne sa všetko točí hlavne okolo boja proti neveriacim, bohabojnosti, božej odplate, uctievaní, silnej viere, poslušnosti a rôznych príkazov, ako má veriaci zbožne žiť. V tejto posvätnej knihe môžete nájsť Boha, aké ho len chcete. Prikazuje náboženskú toleranciu - intoleranciu, milosrdenstvo – najtvrdšie tresty (večné zatratenie v pekle), lásku - nenávisť, umiernenosť – radikálnosť, atď.
Všetky tieto fakty nasvedčujú tomu, že korán smrdí klasickou človečinou, ktorá nedosahuje ani priemernú úroveň mystiky a filozofie. Aby tých paradoxov v koráne nebolo málo, tak posledný citát je pre mňa skutočnou „perlou“.
Korán (Krava) 79. Beda tým, ktorí píšu Knihu vlastnými rukami a potom hovoria: „Toto je od Boha“, aby tým získali lacný cieľ. Beda im za to, čo ich ruky písali a beda im za to, čo získavajú.
Na prvý pohľad sa zdá, že táto myšlienka pochádza od anjela Gabriela, ale keďže v islame je možné všetko, musíme si nechať otvorenú každú možnosť.
Odborníci často polemizujú o tom, prečo Mohamed neurčil svojho nástupcu alebo spôsob výberu, keď vedel, že mu zostávajú posledné dni života. Skúsme vykresliť určité možnosti. A. Žiadna výrazná osobnosť sa vedľa neho nenašla.
B. Nedokázal vytvoriť demokratický systém spoluvlády viacerých kmeňov, aký zrealizoval Lucky Luciano medzi mafiánskymi rodinami.
C. Túžil zomrieť v pokoji bez akýchkoľvek hádok o mocenské postavenie.
D. Cítil sklamanie (frustráciu) z najbližších a osud náboženstva mu bol ukradnutý. Ďalšie možnosti sú rôzne kombinácie týchto štyroch verzií.

strana 10

Svetlé momenty islamu
Napriek veľkému rozdielu kresťanskej viery a islamu nemožno pochybovať o tom, že Mohamed so svojim koránom zvýšil kultúrnu úroveň arabského sveta. Zakázal vraždenie prvorodených dcér, zrovnoprávnil ľudí (veriacich) pred Bohom a dal arabom určité smernice správania.
Zlatý vek islamu sa spája s dynastiou Abbásovcov (750 – 1258) a Bagdadom, v ktorom založili Dom múdrosti. Najviac sa spomínajú mená kalifov Harúna ar-Rašíd (786 – 809) a al-Ma’múna (813 – 833). Dali si za cieľ zhromaždiť a prepísať do arabštiny  všetku múdrosť sveta. Do Bagdadu boli pozývané najlepšie hlavy aj z ďalekých krajín a vedné obory ako matematika, astrológia, medicína a filozofia zažívali svoj boom. Vďaka otvorenosti (sloboda pohybu, sloboda vyznania) Bagdad prosperoval aj ekonomicky. Intelektuálne špičky boli magnetom, keďže prinášali so sebou nové technológie. V tom čase kalif verejne hlásal, že atrament učenca je svätejší, ako krv mučeníka. Za éry Abbásovcov došlo k rozpadu kmeňovej spoločnosti arabov a k zrovnoprávneniu všetkých moslimov. Vznikli provincie so svojim šéfom – emirom.
Zlatá éra netrvala veľmi dlho, Abbásovci začiatkom 10. storočia strácajú svoju moc a nová dynastia Bújovcov im dáva „iba“ vysoké náboženské posty.
Bagdad postupne strácal na atraktivite rôznymi mocenskými šarvátkami až kým neprišiel definitívny klinec do rakvy. Mongoli r. 1258 dobili Bagdad, vyvraždili obyvateľstvo a v postate všetky písomnosti z Domu múdrosti podpálili alebo hodili do rieky Tigris. Bol to tragický koniec zlatej islamskej éry. Ale pozor! My to hodnotíme európskymi očami. Súčasný sunnitský wahhábovský islam, ktorý je mienkotvorný, vidí v ére Abbásovcov pomýlené obdobie islamu (exces), ku ktorému sa netreba vracať. Prečo sunnitský islam zatracuje toto zlaté obdobie prosperity? Táto otázka bude samozrejme zodpovedaná poznaním hlavných téz radikálnych vetiev islamu, ale aby sme islam rýchlo nezaškatuľkovali ako agresívne náboženstvo, musíme poznať aj jeho umiernené a relatívne vyspelé odnože, ktoré sú v úzadí a v menšine a ktoré ešte radikálny islam nedokázal zlikvidovať.

strana 11

Sulfizmus (súfizmus)
Sulfizmus je mystický prúd islamu, ktorý vznikol už v prvých dekádach po Mohamedovi a svojim obsahom a sa veľmi podobá gnostickému kresťanstvu, aj keď tých rozdielov je pomerne dosť. Ezoterické, spirituálne a filozofické pojatie islamu malo za cieľ človeka priviesť do stavu blaženosti a k duševnej očiste cez mystický zážitok, kde sa myseľ odpája rôznymi meditáciami a rituálmi až do stavu extázy. Jeho najznámejšia osobnosť Džalál ad-Dín Rúmí (1207-1273) vo svojom slávnom diele Masnaví (označovaná za básnickú encyklopédiu sulfizmu) vyzýval k zbožnosti, láske k blížnemu, slobode, pravde, umiernenosti, tolerancii, skromnosti, pokore, k pohŕdaniu svetskej slávy a materializmu, atď.. Hlásal, že človek nepotrebuje na ceste k Bohu prostredníka (náboženstvo) a v tomto smere sa zhoduje so všetkými známymi prorokmi a mystikmi celého sveta.  Po jeho smrti vnikli školy s jeho učením na mnohých miestach moslimského sveta a jeho nasledovníci si vytvorili vlastné samostatné rády (taríqi), ktoré sa formovali nezávisle od seba. Najznámejšia je Mawlawíja, ktorá dodnes predvádza v Istanbule turistom  dervišský tanec na monotónnu hudbu, po ktorom sa tanečník dostáva do stavu splynutia s Bohom. Nie je to ich folklór, ktorý si časom vytvorili, ale starodávny Rúmího recept na dosiahnutie meditačného stavu vedomia.
Sulfizmus je podľa prieskumov rozšírený približne u 3-4% moslimského obyvateľstva a pre jeho úspešnejšie šírenie existuje niekoľko prekážok. V prvom rade čistý sulfizmus nemal nikdy politické ambície a jeho umiernení myslitelia nemohli úspešne odolávať agresívnym a radikálnym vetvám islamu, ktoré si z Koránu osvojovali celkom iné verše, ako tolerantný súfiti.   V ďalšom rade si treba uvedomiť, že hlboké filozofické a mystické myšlienky nikdy nenachádzali masovú popularitu u bežného obyvateľstva, ktoré potrebuje pre svoj život jednoduché tézy, silného vodcu a jasného nepriateľa.
V minulosti boli známe osobnosti súfizmu likvidované pre svoje heretické myšlienky, ale ešte aj dnes sa objavujú správy o likvidácií hrobiek prorokov a chrámov umierneného islamu. Islamistom ležali sulfiskické rády v žalúdku odjakživa, podobne ako ortodoxným kresťanom gnostické komunity. V týchto prípadoch platí, že múdrejší a tolerantnejší vždy ustúpi hrubej sile, pokiaľ nemá dostatočnú podporu.
Nezaškodí sa teraz pozrieť na víťazov, ktorí vo veľkej miere ovládli moslimský svet.

strana 12

Ortodoxný islam
Každé ortodoxné náboženstvo vtĺka do hlavy svojim ovečkám rovnaké princípy viery. Prísna puritánska morálka (zákaz predmanželského sexu, antikoncepcie, alkoholu, atď.), pravidelné modlenie, zachovávanie tradícií a rituálov,  solidarita v rámci svojej komunity veriacich, rešpektovanie náboženských autorít, atď. Máme tu ešte lipnutie na doslovnom aplikovaní svätého písma do bežného života, netolerancia voči ateistom a inému náboženstvu, tresty za herézu, odpadlíctvo a akúkoľvek kritiku. Ortodoxia náboženstva je teda dokonalá verzia viery, ktorá sa už nemá šancu akýmkoľvek spôsobom vyvíjať, keďže sa vyhlasuje za originálnu, pravú a čistú, presne podľa vôle  svojho proroka alebo mesiáša. Veriaceho tento druh viery núti iba k poslušnosti, vernosti a zároveň potláča akúkoľvek formu samostatného logického myslenia, ktoré môže dávať nepríjemné otázky, prípadne ktoré môže vidieť rôzne nedostatky. Rozvíjanie individuálnych schopností (vlastnej inteligencie) je možné iba pod dohľadom pozorného oka duchovného učiteľa (kňaza), aby náhodou veriaci nezablúdil. Zachovávanie pôvodného stavu (nič sa nesmie meniť) je hlavnou prioritou každej ortodoxie, aj keď sa doba (spoločenské systémy, spôsob života) neustále mení. Problém konzervatívnej náboženskej ortodoxie teda spočíva v tom, že sa nedokáže prispôsobovať novej situácií, keďže všetky problémy bežného života musí riešiť vlastné sväté písmo uzákonené v stredoveku.
Islam v tomto smere nielenže nezaostáva, ale dokáže byť ešte ortodoxnejší ako všetky ostatné svetové ortodoxné náboženstvá, vďaka ešte väčšej prísnosti, konzervatívnosti a nekompromisnosti. Ortodoxnú náboženskú vieru potom islam priviedol do takej podoby, kde už nie je žiadny priestor pre akúkoľvek teologickú argumentáciu. Prezentovať teda moslimským duchovným iný pohľad na funkciu viery určite nedáva zmysel, pretože teologický betón je takmer dokonalý.
Ortodoxnému islamu hrá do karát veľká nevzdelanosť obyvateľstva, ktorá nepozná historický vývoj iných civilizácií. Ak máme byť objektívni, tak veľká nevzdelanosť vyhovovala aj stredovekej cirkvi, ktorá páchala rôzne nehumánne zločiny iba vďaka slepej dôvere veriacich.
Pokiaľ máme ambíciu poznať korene ortodoxného islamu, musíme poznať aspoň základné historické súvislosti.

strana 13

Wahhábismus a Saudská Arábia
Ortodoxný islam sa spája s pojmami ako fundamentalizmus, islamizmus, tradicionalizmus, wahhábizmus, salafizmus a džihádizmus.  Terorizmus, lokálne vojnové konflikty, masové vraždy  a ďalšie násilnosti v moslimskom svete majú korene v radikálnom ponímaní koránu, ktorý sa snažil v minulosti jednoduchým spôsobom ochrániť svoju vieru pred vnútornými a vonkajšími nepriateľmi. Vnútorných nepriateľov predstavovala nejednotnosť islamu a vonkajší nepriatelia boli všetky iné kultúry, ktoré sa vmiesili do moslimského sveta. Hrdý islam zaostával po všetkých stránkach za západnou civilizáciou a na rozdiel od spomínaných Rimanov, ktorí kopírovali od iných národov všetko lepšie, Arabi zvolili opačnú cestu izolácie a návrat k tradičnému spôsobu života. Očistu islamu si vzali na starosť ľudia s radikálnym myslením, ktorí nahromadené problémy začali riešiť jednoduchou formou zákazov a príkazov bez toho, aby dokázali domyslieť následky. Jedným z nich bol Muhammad ibn Wahháb (1703-1792), ktorý pre svoje názory a spory s domácim vládcom musel opustiť svoju rodnú Ujanu. Útočisko a názorovú zhodu našiel v oáze Diríja, ktorú ovládala veľká beduínska rodina Saudov. Ovplyvnení Saudovia našli ďalších spojencov a s náboženským vodcom Wahhábom vyrazili do boja.
Wahháb je často v našich končinách prirovnávaný k Martinovi Lutherovi, keďže hlásal návrat k svätému písmu, ktoré treba doslovne (bez akýchkoľvek analýz a výkladov) aplikovať do bežného života. Samozrejme, že toto prirovnanie je absurdné, keďže k Lutherovi mal ďaleko.
Wahháb počas svojho života čelil kritike za svoje pomýlené názory nielen od rôznych autorít moslimského sveta, ale aj od vlastnej rodiny (otec a brat). Jeho otec nebol žiadny nevzdelanec, ale islamský právnik.
Odmietal modloslužobníctvo (uctievanie rôznych svätých a kultov) a z tohto dôvodu likvidoval rôzne svätyne v Mekke a Medine, ako aj samotný Mohamedov hrob. Za škodlivé aspekty považoval prienik iných kultúrnych a modernizačných vplyvov do islamského sveta a preto logicky zakázal všetky iné náboženstvá, ako aj rôzne odnože islamu. Neuznával technický pokrok a vytvoril takú prísnu morálnu etiku, že zatienil aj najprísnejších kresťanských puritánov. Zakázal všetko či sa len dalo (hudba, tanec, spev, alkohol, atď.). Z jeho pohľadu bolo najideálnejším riešením odstrihnúť islam od okolitého sveta a zlikvidovať všetkých, ktorí sa nepodvolia, prípadne ktorí budú kolaborovať s inou kultúrou. Na uskutočnenie svojho projektu vyhlásil džihád – svätú vojnu proti neveriacim. Pustošenie a násilnosti na arabskom polostrove neostali bez odozvy. Osmani  Wahhábistov porazili, ale wahhábizmus nezanikol a znovu ožil po niekoľkých desaťročiach v saudskej dynastii, ktorá paradoxne často kolaborovala s inou kultúrou. V roku 1901 zahájil Abdul-Azíz Ibn Saúd vojenské ťaženie s Britániou proti Osmanom, ktoré v roku 1929 skončilo dobytím skoro celého Arabského polostrova. Saudovia získali rozsiahle územia.

strana 14

Saudská Arábia súčasnosti
Môže byť náhoda, že na území najradikálnejšieho islamu, ktorý odmieta technický pokrok, objavia sa v krátkom čase po korunovácií Abdul-Azíz Ibn Saúda r. 1929, obrovské zásoby ropy? Saudi mali opäť šťastie, kolónie sa rozpadli a ich západní spojenci vlastnili technológie na ťažbu ropy. V tomto smere Saudi museli opustiť myšlienky svojho veľkého reformátora, pretože peniaze majú väčšiu silu,  ako vlastná ideológia. V ideologickom paradoxe si Saudi môžu podať ruky komunistickou Čínou, ktorá nemá problém s kapitalizmom. Táto bizarná situácia v ortodoxnom islame vyvolala ďalšiu rozpoltenosť. Jedna strana odmieta spoluprácu s nenávideným západom, druhá (šejkovia, saudská kráľovská rodina, atď.) musí pre svoje petrodoláre a politické ciele uzatvárať rôzne dohody s demokratickými krajinami. Saud Usáma bin Ládin z tohto dôvodu znenávidel saudskú kráľovskú rodinu a rozhodol sa sám so svojou Al-Kaidou zničiť západnú civilizáciu.
Súčasný šéf Saudskej Arábie princ Muhammad bin Salmán musí hrať náročnú hru, v ktorej na jednej strane háji záujmy konzervatívnych Wahhábistov, na druhej strane musí spolupracovať so západom (ropa, nákup zbraní, nenávidený Irán a pod.).
Všetky ostatné zákony, ktoré nesúvisia priamo s biznisom a zahraničnou politikou, Saudi na znak vernosti k Wahhábovi zachovali. Nepustili do svojej krajiny slobodu, demokraciu, zakázali iné viery, do všetkých štruktúr štátnej moci dosadili moslimských duchovných, zriadili náboženskú políciu a obnovili stredovekú šaríu.
Saudi dodnes nemajú svoju ústavu a my môžeme iba špekulovať, z akého dôvodu. Príčina môže byť veľmi jednoduchá – kráľovská rodina nepotrebuje dodržiavať žiadne zákony z pragmatických dôvodov, aby mohla manévrovať na domácej scéne a v zahraničnej politike neobmedzene a podľa aktuálnej situácie.
Ohromné bohatstvo z ropy dáva Saudom veľkú príležitosť realizovať rôzne projekty. Najväčšie (miliardové) čiastky vyčleňujú na export vlastného náboženstva, čo vzhľadom na duchovenstvo v štátnom aparáte neprekvapuje. Financujú sa hlavne nové mešity a náboženské školy (madrasy) po celom svete. V nich sa okrem bifľovania koránu vtĺkajú do hlavy deťom radikálne myšlienky islamu plné nenávisti voči západnej kultúre. Bez akýkoľvek servítok môžeme vyhlásiť, že sú to liahne fanatických bojovníkov, ktorý sú ochotný teroristickými činmi obetovať svoj život pre dobro viery. Nebude asi náhoda, že 15 z 18 –tich teroristov na dvojičky v roku 2001 boli Saudi.

strana 15

Saudská Arábia oficiálne bojuje proti terorizmu, ale na druhej strane sa finančne a vojensky angažuje vo všetkých vojnách proti šíitom a rôzne sunnitské militantné skupiny, ktoré oficiálne nenávidia Saudov, môžu byť financované zo saudskej ropy, aby svoje vojenské a teroristické aktivity odklonili od Saudského kráľovstva. Saudi sú predsa špecialisti na dvojakú hru.
Človek po týchto informáciách môže nadobudnúť pocit, že saudská elita musí byť veľmi prešpekulovaná a inteligentná. O korunnom princovi (Muhammad bin Salmán) niekto z blízkeho okolia prezradil, že nedisponuje nadpriemernou inteligenciou. Vražda novinára Džamála Chášukdžího na saudskej ambasáde v Turecku ukazuje chýbajúcu inteligenciu a neschopnosť predvídať budúce udalosti. Zaujímavý je nielen netradičný spôsob vraždy, ale aj následné kľučkovanie a protichodné vyhlásenia Saudov po tejto primitívnej akcii. Z nášho pohľadu je to ťažko pochopiteľné, keďže sme zvyknutí na sofistikovanejšiu prácu tajných služieb pri likvidácií nepohodlného človeka. Saudi ale nepotrebovali vymýšľať žiadne zakrývacie manévre. Je to náš človek, je to naše územie (ambasáda) a môžeme si to urobiť po svojom. S určitosťou nepredpokladali, že táto interná záležitosť vzbudí vo svete veľký ohlas a mnohé veľké korporácie na znak protestu prerušia s kráľovstvom spoluprácu. Radikáli použili jednoduché radikálne riešenie, ktoré odhalilo v celej „nádhere“ spôsob myslenia veľmi namyslenej a arogantnej osoby, prípadne malej lojálnej skupiny.
Krátko pred týmto veľkým škandálom sa korunný princ ukázal ako „veľký“ reformátor krajiny. Ženám dovolil riadiť auto (posledná arabská krajina s týmto zákazom) a otvoril po mnohých rokoch kiná a divadlá. Ťažko asi znášal, ako Saudi míňajú svoje peniaze v susedných krajinách pri cestách za zábavou a kultúrou.
Moslimskú politiku, kultúru a spôsob života neriadi korán, ale islamské právo šaría, ktoré je z pohľadu západných historikov, dokonalý stredoveký dokument odokrývajúci život našich predkov.

 

 

 

strana 16

Islamské právo šaría
Nebola náhoda, že som sa v predchádzajúcich textoch venoval  koránu. Bez týchto základných znalostí moslimskej svätej knihy sa nedá pochopiť šaría, ktorá sa snaží myšlienky proroka Mohameda čo najpresnejšie a najprísnejšie uvádzať do praxe. Okrem Koránu sú ešte Hadísy (zaznamenané výroky Mohameda) a Síry (islamský životopis Mohameda), z ktorých pramenia princípy šaríe. Táto trilógia (Korán, Hadís a Síra) je v podstate bibliou islamu.
V dobách kolonializmu západné mocnosti vo svojich  afrických a arabských dŕžavách nahradili šaríu svojim európskym právom. Po rozpade kolonializmu sa všetky moslimské krajiny vrátili k šaríi, len niektoré si niečo európske primiesili do svojho trestného práva. O islamskom práve musíme vedieť, že sa rozdeľuje na trestné a rodinné. Rodinné je v každej moslimskej krajine skoro rovnaké, trestné v čistej stredovekej podobe funguje iba v niektorých (Saudská Arábia, Irán, Sudán, Nigéria).
Pre hlbší pohľad do islamského práva doporučujem knihu Billa Warnera – Právo šaría pre nemoslimov. Môžete si ju stiahnuť vo formáte PDF tu. Tento Američan má preštudované všetky dôležité texty islamu a vo svojej knihe z nich často cituje, aby sme pochopili históriu, praktiky, princípy a smerovanie islamu.
Trestné právo
Nemám ambíciu akademicky rozoberať do detailu islamské trestné právo, ale niektoré body musím uviesť ako dôkaz rozdielnosti voči západnej a inej svetovej kultúre. Možno po nich pochopíme nielen veľkú originalitu arabského sveta, ale aj nulovú šancu prispôsobiť sa západným hodnotám. Vyberám iba niekoľko téz, ktoré prezentujú mieru slobody a tolerancie moslimskej viery.
- všetci moslimovia sú nadradení všetkým nemoslimom
- svedectvo nemoslima môže byť zamietnuté
- nemoslim nemôže vysloviť žiadnu kritiku žiadneho aspektu islamu, aj keby bola pravdivá
- každý moslim má povinnosť konať džihád, čiže propagovať islam a usilovať o jeho víťazstvo nad falošnými vierami, násilím, politickou, kultúrnou alebo sociálnou aktivitou
- na kritiku islamu a na odpadlíctvo od islamu sa vzťahuje trest smrti
- moslim môže klamať nemoslima, ak je to v záujme islamu
Tieto body veľmi pripomínajú ideológiu fašistického Nemecka s jediným rozdielom - namiesto nadradenej rasy je tu nadradená náboženská viera. Nemám ambíciu islam stotožňovať s fašizmom, ale na druhej strane sa vynárajú ďalšie paralely, ktoré sa nedajú prehliadnuť.

strana 17

Potláčanie akýkoľvek slobôd,  snaha maximálne regulovať život jedinca prísnymi zákonmi a vtĺkanie ideológie pomocou prepracovanej propagandy už od útleho detstva – to všetko sú znaky totality a diktatúry. Zmanipulovaný človiečik získa falošný pocit výnimočné členstva v silnej komunite a zároveň sa mu ukážu nepriatelia a podradné  rasy (v prípade islamu iné viery).
Veľká pýcha nadradenosti plodí nielen prísnu netoleranciu voči ostatným, ale aj snahu ovládnuť svet násilnou expanziou, ktorá je prezentovaná ako jediná správna cesta.  
Určite poznáte praktiky stredovekej cirkvi počas temnej doby inkvizície. Náboženská netolerancia, kruté tresty pre heretikov a odpadlíkov, poslušnosť a lojálnosť vynucovaná strachom, obmedzovanie osobnej slobody, atď.. Všetky tieto negatívne aspekty totalitnej moci európsky humanizmus vníma ako porušovanie ľudských práv, ale islam a hlavne šaría to prezentuje ako božiu vôľu.
Verejné bičovanie – tisíc rán bičom, usekávanie končatín za krádež, ukameňovanie za cudzoložstvo, stínanie hláv, obesenie a ďalšie tresty sú dôkazom faktu, že islam je uväznený v stredoveku. Mohlo by sa zdať, že moslimovia si postupne vytvorili sadistické zákony pre dodržiavanie prísnych zákazov a príkazov. Opak je však pravdou – dodržiavajú iba svoje sväté písmo.
Korán (5:38) Zlodejovi a zlodejke odseknite ruky po zápästie ako odplatu za to, čo získali. Je to odstrašujúce ustanovenie Bohom určené. A Boh je mocný a múdrosťou oplýva.
Najväčší problém koránu a trestného práva šaría spočíva v tom, že legalizuje násilné činy nielen primitívnych fanatikov, ale aj vládnucej moci, ktorá sa pomocou brutálnych trestov snaží zastrašiť moslimov od kriminálnych činov. Brutalita ale nie je žiadna osveta, ktorá zvyšuje morálku obyvateľstva.

strana 18

Rodinné právo
Korán (4.34.): Muži sú povinní starať sa o ženy za to, že Boh uprednostnil jedných pred druhými i za to, čo míňajú zo svojich majetkov. Dobré manželky sú poslušné, strážiace v neprítomnosti svojich manželov to, čo Boh určil, že sa má strážiť. A tie, ktorých spurnosti sa obávate, poučte, opustite na lôžkach a udrite; ak by vás poslúchli, tak nehľadajte dôvod, prečo im ublížiť. Veď Boh je nad všetkými a je veľký.
Západný svet robí veľkú chybu, keď na rodinné právo moslimov pozerá ako na nejakú kuriozitu alebo špecifikum islamského sveta. Tieto zákony totiž bude musieť časom poznať veľmi podrobne každý Európan, ktorý má vo svojej vlasti početnú moslimskú komunitu. Keď chceme zaujať určitý postoj k islamu, tak tieto zákony, aj so všetkými dôležitými súvislostiami, musíme logicky poznať.
Pochopením týchto princípov práva sa nám krásne odhalia mentality moslimských mužov a žien, ktoré sú pre nás veľmi vzdialené. Keď týmto zákonom a princípom porozumieme, tak na jednej strane možno budeme cítiť veľkú ľútosť, na druhej strane budeme hľadať spôsob, ako si ochrániť vlastnú kultúru, vlastné hodnoty a spôsob života, ktoré majú tiež k ideálu ďaleko. Z tohto pohľadu vyplýva, že existuje vo svete ešte niečo primitívnejšie, ako naša nedokonalá a nevedomá kultúra. Bežný život je totiž najreálnejším zrkadlom civilizačnej úrovne každej kultúry a každého náboženstva.
Stredoveká šaría deformuje nielen medziľudské vzťahy (nezdravá sexualita, atmosféra strachu, atď.) ale zároveň aj vytvára ideálne podmienky pre legalizáciu  bezcitnosti, násilia a rôznych foriem primitívneho správania. Až na malé výnimky (Turecko, Tunisko), všetky moslimské krajiny šaríu uplatňujú v rodinnom práve, ktoré v podstate riadi bežný život. Tu už badať veľa aspektov moslimskej originality, ku ktorej ani náš starodávny antický svet (Grécke štáty, Rímska ríša) nepričuchol. Všetko to opäť pramení v dávnej minulosti, keď arabské kmene tvorili klany, pozostávajúce z veľkých rodín. Fungujúca veľká a súdržná rodina musela byť pre klan a kmeň prioritou a preto všetky zákony a tradície sa tomu museli prispôsobiť. Kmeň musel v tvrdom konkurenčnom prostredí hlavne prežiť a to sa mohlo dariť iba v prípade, ak mal dostatočný počet bojovníkov. Neustále boje (krvná pomsta a pod.) ale decimovali mužskú populáciu do takej miery, že žien bolo odrazu omnoho viac. Uzákonením mnohoženstva vyriešili niekoľko problémov jednou ranou. Dominantný muži si mohli legálne užívať s mnohými ženami súčasne, ženy neostali na ocot a hlavne plodením veľkého množstva detí sa dopĺňala pracovná a bojová sila.  Dostali sme sa teda ku koreňom polygamie a patriarchátu a zároveň môžeme pochopiť, že pokiaľ dominantnej skupine niečo maximálne vyhovuje, tak zákony nikdy nebude chcieť meniť, aj keď to bude maximálne nespravodlivé a nehumánne.  Každý chlap v tomto spoločenstve si chce vybudovať svoj mohutný hrad (veľká rodina), aby deklaroval svoju mužnosť a užitočnosť pre kmeň.

strana 19

Rodina v tomto prostredí musí byť zákonite posvätná krava, ktorej česť a dobré meno sa ochraňuje za každú cenu. Keď sa písala dávna šaría rodinného práva, autori už mali pred sebou jasné priority a ciele, ktoré potrebovali časom iba doladiť a prispôsobiť danému prostrediu. Celá rodinná šaría sa točí okolo postavenia (práv a povinností) muža a ženy pred manželstvom, v manželstve a po rozvode. Bežný nemoslim má o tomto práve iba základné informácie:
- muž môže mať maximálne štyri manželky, pokiaľ sa o ne dokáže finančne postarať
- zákaz mimomanželského sexu - výpoveď ženy pred súdom má polovičnú hodnotu oproti mužovi
- žena potrebuje štyri mužské svedectvá na dokázanie vlastného znásilnenia
Máme tu ešte ďalšie zákony, ktoré sa veľmi nespomínajú z úcty k inému náboženstvu.
- manželstvo začína venom
- dary a financie manžela manželke (všeobecne sa traduje – peniaze za vagínu manželky)
- znásilnenie v manželstve neexistuje (muž má právo na sex za akýchkoľvek podmienok
- okrem choroby manželky)
- bitie neposlušnej manželky je povolené (nesmie sa bičovať, oceľová tyč nesmie presahovať hrúbku mužovho palca)
- muž môže obmedziť slobodu vlastnej ženy (napr. zákaz vychádzania, zákaz styku s vlastnou rodinou)
- moslim si môže vziať za ženu nemoslimku (kresťanka, židovka), deti sú automaticky moslimovia
- moslimka si môže vydať za nemoslima iba v prípade, ak ženích sľúbi, že sa stane v krátkom čase moslimom
- muž sa môže rozviesť, ak tri krát zapudí svoju ženu (každý mesiac raz)
- žena sa môže rozviesť iba v prípade, ak jej to manžel dovolí (väčšinou musí vrátiť veno
– klasické vykúpenie)
- deti po rozvode ostávajú manželovi (okrem kojencov a malých detí)
Naša západná tolerancia tvrdí, že ženy v arabskom svete nemajú také postavenie, ako muži. Keď ale servítky tolerancie odstránime, tak môžeme pokojne vyhlásiť, že žena je v manželstve živým majetkom muža. Žena väčšinou nepracuje a celá jej úloha je starostlivosť o rodinu. Mnohé povolania z tohto dôvodu sú takmer bez žien. Ako veľký problém sa to ukázalo v decembri 2003 v Iráne, keď krajinu postihlo veľké zemetrasenie. Medzi zranenými bolo aj tisíce žien, ktorým ale muži nesmeli pomáhať, keďže islamské právo zakazuje dotýkať sa cudzieho ženského tela. Lekárok a záchranárok bol nedostatok, tak zranené ženy umierali po stovkách bez akejkoľvek odbornej pomoci. Šaría je dôležitejšia, ako záchrana ľudských životov vlastného národa.

strana 20

Otroctvo
Korán (4:24.): A počestné vydaté ženy (sú vám zakázané), okrem tých, ktoré vlastní vaša pravica (uvedený zákaz sa nevzťahuje na vydaté ženy, ktoré ste získali ako otrokyne), sú určenou hranicou od Boha vám danou. (Zákaz akéhokoľvek intímneho styku s vydatými ženami je pre vás záväzným ustanovením daným Bohom v Koráne. Z tohto zákazu sú vyňaté len ženy, ktoré boli vydaté, ale neskôr zajaté a predané do otroctva. Ak by ste takéto otrokyne kúpili, je vám dovolené mať s nimi mimomanželsky intímny styk bez uzavretia manželstva.)...
Keď sa objavia správy, ako si islamské militantné skupiny, po dobití určitého územia, urobili zo zajatých žien sexuálne otrokyne, tak celý svet tieto ohavnosti odsudzuje. Lenže podľa koránu a šaríe moslimský džihádisti iba využívajú svoje právo. Z  vysokých miest politiky a duchovenstva moslimského sveta žiadna veľká kritika nemôže na tieto udalosti logicky prichádzať. Vraždenie, znásilňovanie a podrobovanie neveriacich je v súlade s Koránom.
Pokiaľ už chápeme, že moslimské právo legalizuje mnohé stredoveké praktiky, tak potom neprekvapuje, že v niektorých moslimských krajinách otroctvo legálne funguje. Do pasce otroctva padajú väčšinou chudobní cudzinci, ktorí prišli za prácou do bohatých arabských krajín (napr. Saudská Arábia).
Mohamed zrušil otroctvo len v rámci moslimskej komunity. Všetci ostatný neveriaci sú potenciálny otroci.

strana 21

Moslimská sexualita
Maximálne zahaľovanie ženského tela a separácia oboch pohlaví od adolescentného veku – to sú ďalšie originality moslimského sveta, ktoré majú za cieľ vypestovať vysokú morálku, ale v konečnom dôsledku degenerujú prostredie medzi ženou a mužom.
Ťažko budete hrdému moslimovi vysvetľovať, že rodinné právo ich ochudobňuje o najkrajšie obdobie života, v ktorom dominujú hry lásky (zvádzanie, romantika, vášeň, atď.), ktoré sa považujú za najkrajšie chvíle života. Šaría veľký priestor pre klasickú lásku nedáva, keďže žena je iba tovar, ktorý si treba zabezpečiť pre uspokojenie sexuálnych túžob ženatého muža a pre  plodenie potomstva. Živý tovar (žena), má v tomto prostredí  iba minimálnu šancu výberu, keďže o jej osude rozhodujú záujmy vlastnej rodiny. Ženy z týchto dôvodov majú v moslimskom svete iba minimálnu šancu ovplyvňovať citlivosť, galantnosť a ďalšie vlastnosti muža, bez ktorých sa muž veľmi jednoducho stáva surovým, arogantným, necitlivým, atď..
Keďže sa nedokážem uspokojiť s kusým a letmým európskym pohľadom, ktorý islam pozoruje ako turista, musel som objaviť informácie človeka, ktorý to zažil z vnútra a zároveň v ňom nerezonuje veľká láska alebo nenávisť k tejto kultúre (minimálna zaujatosť- žiadna politika).
Kniha Emíre Khidayer - Arabský svet iná planéta?, (môžete si ju stiahnuť kompletnú – tu (PDF), ponúka hlbší pohľad do arabského sveta z pohľadu ženy, ktorá v tomto prostredí dlhé roky pôsobila. Informácie a zážitky, ktoré v tejto knihe ponúka, sú z môjho pohľadu veľmi dôležité, keďže ma dokážu vtiahnuť do islamskej problematiky. Na tému islamskej sexuality napísala napríklad tento text:   
Emíre Khidayer - Arabský svet iná planéta?:
Hoci otázka sexu sa v arabsko - moslimskom svete považuje za tabu, predsa len patrí k životu. Informácie o sexe, homosexualite, prostitúcii a všetkom, čo so sexom a sexualitou súvisí, nie je možné získať len tak ľahko. Táto oblasť rozhodne nepatrí do učebného procesu v školách a knihy o sexuálnej výchove neexistujú. Neexistujú sexuológovia, za ktorými by prišli partneri, teda v arabskom svete iba manželia, či psychologické poradne v našom ponímaní. Sexuologické  témy  sú  predmetom  niekedy  aj  bizarných  diskusií s imámom, a to osobne či prostredníctvom éteru. Konkrétny príklad uvádzam v kapitole „Sex a láska – dve odlišné veličiny“. Preto je pre nás úplne nepochopiteľné, zato v arabskom svete úplne bežné, že tridsaťročný muž nemá absolútne žiadnu sexuálnu skúsenosť. Keby len nemal túto skúsenosť, ale nemá ani predstavu, ako vyzerá telo druhého pohlavia! Hovoríme o neženatom mužovi v tridsiatke a tých je v arabskom svete požehnane. Islamské právo nedovoľuje, aby došlo k sexuálnemu styku ešte pred svadbou. Preto nečudo, že arabskí muži a ženy túto tému veľmi radi otvárajú s cudzincami, aby sa dozvedeli aspoň niečo, čo súvisí so sexom.

strana 22

Keď sa dostaneme do fázy, v ktorej porovnávame západnú (skazenú) a moslimskú (prísnu) sexualitu, aby sa ukázal víťaz, tak nič podstatné nepochopíme. Rozmýšľajme skôr nad tým, akých ľudí toto prostredie vytvára. Vynútená sexuálna abstinencia a nemožnosť poznať povahu a telo opačného pohlavia sa musia zákonite prejaviť nenormálnym a chaotickým správaním, v ktorom sa muži pri náhodnom kontakte s cudzou ženou (väčšinou nemoslimkou) nedokážu ovládať.   
Emíre Khidayer, kapitola - Sexualita a mužsko - ženské vzťahy: Cesta sexuality v arabskom svete je podľa mňa v mnohom ohľade zmätená, neprirodzená, násilne predpisovaná a zároveň frivolná až obscénna. Z právneho hľadiska sa posudzuje podľa vzorov zo 7. storočia.
Ako sa prejavuje toto choré prostredie v praxi, najlepšie vystihujú konkrétne pravdivé príbehy zo života. Nezaškodí sa pozrieť na tieto „pikošky“ moslimského sveta.
Bizarné príbehy z moslimského sveta
Emíre Khidayer, kapitola - Sexualita a mužsko - ženské vzťahy
Jemenská promiskuita
Rutinný rodinný život, zviazanosť mužsko-ženských pomerov a takmer každodenná sfetovanosť kátom majú za následok to, že muži sa v konečnom dôsledku sexuálne odreagujú a na ženy sa zabúda. Slúžia iba ako matrace na rozkoš a ako forma na plodenie potomkov, najlepšie mužských. Takto sa cítia nedocenené, muži im nevenujú žiadnu nehu, sú k nim hrubí. Ženy sú nespokojné a hľadajú svoj spôsob uspokojenia. Aj keď je moja skúsenosť z väčšiny arabského sveta práve takáto, Jemen má svoje špecifikum. Jemenské ženy v čiernej abáe, so závojom na tvári si vyjdú do ulíc, vezmú si taxík a vyvezú sa niekde na okraj mesta. Tam si to v skrytej uličke rozdajú priamo s taxikárom. Ona ho vidí, on ju nie. Vidí jej iba oči, ktoré vykúkajú cez štrbiny závoja. Taxikár nikdy nezistí, kto bola tá žena, s ktorou zažíval intímnu chvíľu. Ona si zasa nemôže dovoliť, aby ju spoznal. Následky podozrenia z nevery by boli pre ňu fatálne. Takto to funguje v mnohých jemenských rodinách. Potom sa sexuálne prenosné choroby šíria jedna radosť a zastaviť ich nie je možné.
Prostitúcia

Ďalšie tabu. Je zakázaná v celom arabskom svete. Existuje všade a ani moslimskému svetu sa nevyhýba. Nikto však o nej nehovorí. Vyskytuje sa v rámci domácich pomerov a každý, kto ju potrebuje, vie, kde ju nájde. V každej krajine sú určité štvrte či ulice, kde možno nájsť prostitútky.

strana 23

Na druhej strane, mnohé ženy v Emirátoch sa núkajú na predaj dobrovoľne, z vlastnej iniciatívy. Istý môj obchodný partner zo Sýrie mi spomínal, že keď prvýkrát navštívil Emiráty, bol veľmi prekvapený. Aj vtedy bol, ako vždy, ubytovaný v päťhviezdičkovom hoteli, v ktorom ho po vystúpení z výťahu obklopili tri striedmo oblečené dievčiny ponúkajúce svoje služby. Prekvapený bol hlavne tým, že emirátske inštitúcie podporujú „oficiálnu“ prostitúciu a dovolia im pobyt v drahých hoteloch. Pritom tieto ženy obťažujú hostí, ktorí si ich služby neželajú.
Na dobrej povesti Emirátom nepridajú ani správy o najvyšších vládnych predstaviteľoch, z ktorých sú niektorí známi tým, že si najímajú celú suitu prostitútok. Tie sprevádzajú konkrétneho princa v autobuse či lietadle všade tam, kam cestuje. Potom, keď onen  predstaviteľ zomrie na infarkt práve pri skupinovom sexe, všetci tieto správy dementujú a krajina drží tradičný 40-dňový smútok.

Saudská Arábia (segregácia a zákazy)
Znova sa odvolám na nezávislé egyptské noviny „Daily News Egypt“, ktoré si berú na mušku veci, ktoré sú bizarné aj pre samotného Araba a moslima. Konkrétne sa novinár obul do dvoch saudských šajchov, ktorí fatwou, teda islamským vyhlásením, zakazujú ženám používať internet. Odvolávajú sa pritom na „vrodenú“ zlomyseľnosť každej ženy. Preto, ak by žena chcela pracovať s internetom, je potrebné, aby ju pritom sprevádzal mahram, ale iba taký, ktorý spĺňa predpoklady stanovené fatwou, t. j. muselo by ísť o odborníka na uvedomovanie si vrodenej ženskej ľstivosti a nemorálnych tendencií. Novinár Muhammad Salmáwí uzatvára článok s tým, že moslimovia v 21. storočí stoja na prahu stredoveku.
Chuťovka zo Saudskej Arábie
Egyptské nezávislé noviny „Daily News Egypt“ zasa rozoberali dôvod rozvodu jedného Saudského Araba. Urobil tak preto, lebo „prichytil svoju manželku samu pri pozeraní televíznej relácie, v ktorej vystupovali cudzí muži“. Takže dokonca aj samotní Arabi sa niekedy čudujú nad bizarnými činmi svojich inoarabských bratov.
Služobná cesta kolegov v Saudskej Arábii
Celý Rijád bol čierno-biely. Aj doslova aj symbolicky. Vo fast foode v jednom rade čakali iba muži v bielych dišdášach, kým ženy v čiernom čakali v inom rade, ale za stenou. Mnohé obchody boli výlučne pre mužov a iné iba pre ženy. Na ulici videli len mužov. Na Dubaj, na ktorý predtým nadávali, sa tešili ako malé deti. Boli nadšení, že sú späť. Späť zo sveta vyhrotených extrémov, násilného rozdeľovania spoločnosti a potláčania ľudskej prirodzenosti. Všetko bolo vtesnané do vymedzených hraníc. Svet bez prejavu citov. Svet bez žien. Prišli unavení, otrávení. Boli to jedni z mála slovenských a českých kolegov, ktorí vôbec chceli v arabskom svete pracovať. Po návrate zo Saudskej Arábie povedali: „Tam nikdy viac!“

strana 24

Slušnosť – neznámi pojem v arabskom svete
Tak, ako my dokážeme viac-menej trpezlivo stáť v rade, tak Arabi v ňom nestoja. Radi sa natlačia rovno k okienku. Nikto v rade poslušne nestojí. Ak aj vy prídete na zastávku autobusu skôr, oneskorenci sa doň bezohľadne natlačia aj cez vás (to za predpokladu, že ste slušne vychovaný!) – on sa vezie a vy – ak ste nápor prežili – čakáte na ďalší spoj. Dokonca ani na prestížnych akciách, akými sú recepcie na veľvyslanectvách, sa tomuto zlozvyku Egypťania neubránia. Raz, na recepcii pri príležitosti ománskeho štátneho sviatku, sme poslušne stáli v rade na jedlo, šaláty, mäso s prílohou, sladkosti. Stoly sa prehýbali. Pozvaní Egypťania obstali všetky stoly a vychytali všetko jedlo. Keďže už nič nezostalo, potešila som sa aspoň banánom, ktoré sa kopili na jednom tanieri. Jeden som si vzala, keď vtom zaprotestoval prístojaci pán slovami: „Ale tie sú moje“. V Egypte teda jednoznačne platí: „Kto prv príde, ten prv melie!“
Kvalita polygamných manželstiev
Ženy žijúce v polygamných manželstvách, ktoré som osobne poznala, tento fakt museli akceptovať. Ani jedna z nich nebola nadšená. A aj keď sa snažili nejako vychádzať s inou ženou svojho muža, vždy ju nenávideli. Bolo to cítiť všade, nenávisť sa prenášala na celú domácnosť a deti.
Náboženská autorita (imám)- odborník na sexuálne problémy
Do mozaiky absencie citov pri riešení manželských problémov mi zapadá jedna emirátska rozhlasová poradňa, kde rady do manželského života dáva náboženská autorita. Takých programov existuje v arabskom éteri nemálo. Spomínanú reláciu si vypočul môj arabský kamarát Saláh, ktorý vzhľadom na prílišnú bizarnosť a cynickosť diskusie – dokonca aj pre arabského a zároveň moslimského poslucháča – mi po jej skončení rovno zavolal. V rozhlasovej manželskej poradni sedel imám, ktorý ako islamská autorita odpovedal na rôzne otázky manželského života, vrátane témy sexu. Poslucháč položil imámovi otázku, či môže so svojou ženou súložiť odzadu, teda či túto polohu islam povoľuje, pretože ho spomínaná poloha baví. Úplne otvorene sa poslucháč s imámom detailne a na tvrdo bavil o technikách polohy „zo zadu”. O tom, že sa situácia týkala konkrétnej ženy a či sa jej to páči alebo nie, nebola ani zmienka. Muž nepotreboval o tejto téme so svojou ženou diskutovať, potreboval si svoj názor utvrdiť u náboženskej autority. Preto, lebo keď mu jeho počínanie schváli imám, správny vyznávač už nepotrebuje riešiť dilemu sám so sebou či s najbližšou osobou, ktorej sa záležitosť týka. Žena s veľkou pravdepodobnosťou nebola vhodnou osobou na vyriešenie náboženského problému polohy pri sexe. Celý rozhovor ešte aj pre moslimského Araba, ktorý mi ho sprostredkoval, vyznel: „Ako si čo najlepšie zasúložiť“. Neviem, či mal poslucháč svoju manželku aj rád, alebo bola iba nástrojom na uspokojovanie jeho sexuálnych a reprodukčných potrieb. V arabských krajinách sexuálne poradenstvo donedávna rozšírené nebolo, a preto náboženská autorita – imám – očividne vypĺňa túto prázdnotu.

strana 25

Cestovné a iné neklasické sobáše
Islamský muži sú veľmi vynaliezavý hlavne v oblasti sexuality. Svoje rodinné právo dokážu upravovať rôznymi dodatkami tak, aby si mohli sexuálne užívať a zároveň aby boli čistý pred zákonom. Cestovné a rôzne iné neklasické (rýchle a neoficiálne) manželstvá majú za úlohu legalizovať klasické mužské zálety.
Ďalšou zvláštnosťou v rámci arabského rodinného práva je za- wádž al-misjár, najvýstižnejší preklad je cestovný sobáš. Cestovný sa nazýva preto, lebo islam ho povoľuje v prípade, keď muž odcestuje na dlhšiu dobu a nemá možnosť stýkať sa so svojou manželkou. Takisto ako v predchádzajúcom prípade je aj cestovný sobáš „záplata“, aby nedošlo k manželskej nevere alebo cudzoložstvu. V minulosti sa tento typ sobáša využíval pomerne často, lebo cestovanie karavánou trvalo dni, týždne, mesiace. V súčasnej dobe, pri moderných výdobytkoch ako autá, lietadlá a rýchle lode by tento typ sobáša mal logicky stratiť svoje opodstatnenie, avšak hlavne Arabi zo Zálivu radi využijú všetko, čo zákon a tradícia umožňuje.
Závoj
Po dlhšom pôsobení v arabskom svete som došla na to, že mnohé ženy si zakrývajú svoju identitu veľmi rady. Závojom. Preto konštatovanie, že zahaľovanie ženskej tváre je iba vplyv mužov v rodine konkrétnej ženy, je iba jedna časť pravdy, teda polovičná pravda. Dnes sa mnohí arabskí muži k zahaľovaniu svojej ženy stavajú dosť benevolentne. Nemajú zásadný problém dovoliť, aby ich žena chodila s odhalenou tvárou či celou hlavou, teda bez akejkoľvek šatky či závoja.
Šokujúcim poznatkom je to, že sú to často práve  ženy, ktoré chcú byť zahalené! Je to pre ne pohodlné, nikde nemusia ukazovať vlastnú tvár, bojovať za svoj názor, byť presvedčivé v tom, o čo im ide, ak im o niečo ide. Nikto ich nevidí, nikto nevie, s kým hovorí. Väčšina očí trčiacich spod závoja, ktoré som stretávala na dennom poriadku, na svet hľadela veľmi bojazlivo, ustráchane, nerozhodne, submisívne. Až na nejakú tú výnimku, všetky zahalené ženy hovorili tenkým hláskom; takmer ich nebolo počuť. Platilo to aj vtedy, keď hovorili so mnou, príslušníčkou toho istého pohlavia.
Legálne popravy arabských dcér (záchrana cti rodiny)

Na medzinárodných fórach o ľudských právach a právach žien sa často preberá problém niektorých arabských krajín, ktoré svojou legislatívou dovoľujú zabíjať také ženy, ktorých správanie je mimo rámca arabskej etiky. Nehovorím islamskej, lebo tento zvyk sa uplatňoval aj v predislamskych časoch, aj keď postupom času zohľadnil náboženské presvedčenia. Ide o zabitie kvôli cti. Ak sa žena zoznámi s mužom a má s ním intímny styk, alebo ak sa s cudzím mužom čo i len schádza, je na svete dôvod na jej elimináciu, nakoľko jej rodina či kmeň utrpeli morálnu urážku. Reputácia rodiny je takto načisto zničená. Keďže tradície a pravidlá sú dôležitejšie ako láska k dcére, otec je ochotný zniesť dcéru zo sveta, najlepšie vlastnou rukou. Tento zvyk prežíva hlavne v Jordánsku, kde ročne takýmto spôsobom príde o život približne 80 mladých žien. Napriek úsiliu kráľovnej Núr a v súčasnosti kráľovnej Ranje sa Jordánsko tohto krutého zvyku stále nevie zbaviť.

strana 26

Ženská obriezka
Vopred sa ospravedlňujem za dlhý text, ale sľubujem, že sa to oplatí celé prečítať.
Ženská obriezka nemá s arabským či muslimským svetom nič spoločné. Ide o starý africký zvyk. Z krajín, o ktorých sa v tejtobu knihe píše, sa ženská obriezka týka iba Egypta a Sudánu. Pokiaľ ide o ženskú obriezku, arabská odborná literatúra sa odvoláva na faraónske časy. Preto sa aj jeden jej druh nazýva faraónska obriezka. Celkovo sa rozoznávajú tri druhy tohto brutálneho zákroku, o ktorých keď počujem či čítam, takmer upadám do mdlôb. V Egypte aj Sudáne je ženská obriezka zakázaná zákonom. Napriek tomu ju usilovné, presvedčené ženy stále vykonávajú. V Egypte pretrváva v konzervatívnych komunitách a rodinách, v Sudáne mimo husto osídlených území, na savanách a v buši. V Egypte bola ženská obriezka zakázaná zákonom v roku 1996 po medializácii prípadu jedenásťročného dievčaťa, ktoré po zákroku vykrvácalo. V zákone sa uvádza, že obriezku nemôže vykonávať nikto, ani lekársky personál ani zdravotní ošetrovatelia či nemedicínsky personál. Tento zákon podporila aj najvyššia náboženská autorita – imám al- -Azharu s tým, že ženskú obriezku nepožadujú islámske pravidlá.
Pokiaľ ide o Sudán, sudánska vláda prišla v roku 1999 s projektom na podporu vzdelávania o škodlivosti obriezky na fyzické a duševné zdravie ženy. Dokonca aj dcéra slovenského generálneho honorárneho konzula v Sudáne, Sally, ktorá vyštudovala pedagogiku, sa so svojimi spolužiačkami podujala napĺňať ciele tohto projektu. Študentky sa vydali do bušu a každá z nich zostala bývať v rodine s domorodými obyvateľmi asi mesiac. So ženami sa rozprávali o zdraví, sexuálnom živote, obriezke. Snažili sa na ne vplývať tak, aby zo svojich zaužívaných zvykov upustili. V týchto prípadoch totiž obriezku nediktuje muž, ale samotné ženy. Ony sú presvedčené o tom, že obriezka je pre život ženy nutná – pre jej dobrý morálny profil a zdravý sexuálny život. Mužskí zástancovia obriezky ju podporujú preto, lebo si myslia, že obrezaná žena nemá vo svojom sexuálnom živote žiadne bočné úmysly. Obriezku vykonávajú ženy s hocijakým kusom skla z rozbitej fľaše či zhrdzaveným nožom. Dôsledkom týchto brutalít je zdevastované duševné zdravie každej ženy, celoživotná trauma, každodenné bolestivé močenie, bolestivý sex, pôrod s pekelnými bolesťami. Nehovoriac o tom, že veľa dievčat skôr či neskôr kvôli zákroku v totálne nehygienických podmienkach zomiera.
V Egypte sa z času na čas v čiernej kronike vyskytne prípad obriezky, ktorý zvyčajne končí smrťou. Počas pôsobenia v Káhire ma zaujal novinový článok nábožensky (aj keď to s náboženstvom v jeho podstate nemá nič spoločné!) uvedomelej matky, ktorá sa rozhodla, že nechá svoju dcéru obrezať. Tak prikazovali rodinné a spoločenské tradície, hoci zákon o zákaze už existoval. Keďže lekári tento zákrok nemohli vykonať, žena sa obrátila na miestneho felčiara, ktorý sa ponúkol problém vyriešiť. Dievča vykrvácalo. Takto pekne sa vlastná matka oň postarala, so všetkou láskou. Aj keď sa to stalo niekde v egyptskom zapadákove, prípad sa nakoniec dostal do novín.

strana 27

Hovorím si, že v porovnaní s Afrikou je to v Egypte predsa len iné, o prípady sa zaujíma tlač, čo znamená, že spoločenské vedomie je aspoň na určitej úrovni! Radšej ani nechoďme do afrických krajín s kmeňovým zriadením, kde tradície sú stokrát silnejšie!
Je úplne hrozné predstaviť si myslenie žien, v ktorých presvedčenie o správnosti obriezky stále prežíva. Ako vlastne myslia, čím myslia? Majú city a predstavivosť? Dokážu si tieto obrezané ženy predstaviť svoj život ako neobrezané? Asi ťažko, inak by to nikdy nespravili...
Na Slovensku študuje pár sudánskych študentov a doktorandov. Niektorí u nás žijú so svojimi rodinami. Práve v roku 2009 tri manželky sudánskych doktorandov porodili. Pôrodníci mali s pôrodom celkom konkrétny problém. Všetky tri ženy boli obrezané a vonkajšie pohlavné orgány, respektíve to, čo im z nich zostalo, mali zošité a dávno zrastené. Keďže naši pôrodníci obrezané ženy nemajú na dennom poriadku a teda nemajú skúsenosť s rozrezávaním násilne spojených tkanív, rozhodli sa, že najistejší bude pôrod cisárskym rezom. A tak všetky tri Sudánky porodili cisárskym. Prečo by to mohlo byť jednoduchšie, keď sa dá aj zložitejšie?!

Stredoveký skanzen
Ak navštívite niektoré miesta v arabských krajinách, budete mať pocit, že vás stroj času preniesol do stredoveku. Takýto dojem vzniká napríklad v marockom meste Fez, v jeho starej časti Fás al-Bálí a židovskej štvrti Melláh. Prechádzate uličkami a máte pocit, že sa zastavil čas. Krajčíri a výrobcovia mozaík, ktorými je „vyzdobené“ snáď celé Maroko, pracujú v otvorených výkladoch svojich dielní. V kaviarňach sa podáva marocký čaj, šáj magribí, teda čaj z čerstvej mäty. V uzulinkých uličkách uhýbate nosičom a obchodníkom lemujúcim svoje obchodíky. Atmosféra ako v historickom fi lme, lenže vy ste naozajstným aktérom diania akoby spred niekoľkých storočí...
Pre veľkú odlišnosť islamu od iných svetových kultúr a náboženstiev nazvala Emíre Khidayer svoju knihu - Arabský svet iná planéta?, a na nás je, aby sme túto špecifickú kultúru a náboženstvo pochopili. Nezaškodí, keď si to celé zhrnieme do stručného celku, v ktorom sa nám odokryjú nielen špecifiká, ale aj  súvislosti tejto stredovekej kultúry. Možno to nedokážem v stručnosti opísať, keďže tých  dôležitých faktorov je omnoho viac. 

strana 28

Stručné zhrnutie islamu
Islam nadviazal (prispôsobil sa) na kultúru kočovných arabských kmeňov, ktoré nepoznali demokraciu, politiku, štátnu správu, filozofiu, architektúru, vedu, atď., ale iba hrubú silu, ktorou sa riešili všetky konflikty. Krvná pomsta (oko za oko), česť rodiny, polygamia a ďalšie špecifiká tohto sveta zostali aj po príchode proroka Mohameda.
Islam sa behom storočí šíril iba mečom a podrobené národy si mohli vybrať iba medzi smrťou a prijatím nového náboženstva (okrem niektorých výnimiek).
Korán obsahom pripomína židovský Starý zákon a svojimi protichodnými tézami dáva možnosť akéhokoľvek výkladu.
Výpovedná hodnota Koránu oproti kresťanskému Novému zákonu je veľmi biedna – chýbajú hlbšie filozofické myšlienky a väčšinou všetko sa točí okolo boja s neveriacimi. 
Nezrozumiteľnosť, názorová protichodnosť a vyhlásenie, že Korán je dokonalé božie slovo neumožňuje akúkoľvek reformáciu islamu.
Moslimovia po smrti Mohameda nedokázali vytvoriť štatút najvyššej náboženskej autority a hierarchiu, ako má napr. kresťanstvo. Tento „malý“ nedostatok rozbíja jednotu moslimského sveta a nedáva priestor pre oficiálnu komunikáciu (zmierenie) islamu s iným náboženstvom.
Islam sa sám korunoval za najdokonalejšie náboženstvo a všetci moslimovia majú za úlohu premôcť iné náboženstvá a kultúry akokoľvek formou, dokiaľ islam nad nimi definitívne nezvíťazí – klasický islamizmus.
Moslimovia sa z tejto tézy sami nadradili nad ostatných, podobne ako Hitler svoje Nemecko nad celým svetom. Fanatických radikálov, ktorí zabíjajú vo veľkom (masové vraždy civilného obyvateľstva, terorizmus, atď.) nemôže moslimský svet oficiálne odsúdiť a potrestať, keďže vykonávajú Alahovu vôľu zakotvenú v koráne.
Odmietanie západného spôsobu života a všetkého nemoslimského, prísna morálka (zákaz hudby, spevu, tanca, atď.) – to všetko má korene vo Wahhábizme, ktorý sa snažil islam odstrihnúť od iných kultúr.     
Stredoveká šaría riadi život moslima do najmenšieho detailu a preto absencia všetkých foriem a druhov slobody vytvára človeka, ktorý nepozná samostatné logické a kritické myslenie.
Stredoveké trestné právo sa vyznačuje brutalitou (bičovanie, kameňovanie, atď.), ktorá má za cieľ pomocou strachu udržiavať vysokú morálnu čistotu obyvateľstva.
Rodinné právo je vytvorené pre komfort muža, ktorý môže so svojim živým majetkom (ženou) zaobchádzať podľa vlastného uváženia. Znásilnenie, bitie, obmedzovanie osobnej slobody – to všetko má muž v manželstve povolené.

strana 29

Menejcenné ženy sa musia zahaľovať a separovať od mužov, aby sa zamedzil predmanželský sex a všetky sexuálne aktivity. Náboženská polícia (Saudská Arábia) má za úlohu odhaľovať všetky pokusy mladých ľudí o kontakt s opačným pohlavím. Potláčaná sexualita pestuje nenormálne správanie (sexuálne obťažovanie, znásilnenie a pod.) k nemoslimkám, ktoré sa nemusia zahaľovať.  
Všetky psychické, sexuálne a rodinné problémy rieši imám (vysoká náboženská autorita), aj keď k týmto problematikám nemá žiadne vzdelanie.
Česť rodiny je dôležitejšia, ako život vlastnej dcéry, ktorá sa mimo manželstva kontaktovala s opačným pohlavím (vražda vlastnej dcéry pre uchovanie dobrého mena rodiny).
Toleranciou netoleranciu nezmeníš
Na záver musím uviesť tú najnepríjemnejšiu paralelu medzi islamom a Hitlerom. Tolerancia, umiernenosť, snaha vyhnúť sa konfliktom – to všetko Hitler vnímal ako slabosť západných demokracií. Radikálny islam má v tomto smere podobný názor, keďže slabšieho vníma toho, kto ustupuje a prispôsobuje sa.
Import veľkej porcie islamu do Európy môže mať fatálne následky, pokiaľ umiernená  multi – kulti politika nepochopí filozofiu radikálneho islamu, ktorý najviac ovplyvňuje moslimský svet.
Vyhnúť sa otvorenej a násilnej konfrontácií s moslimskou komunitou sa dá iba v prípade, ak Európa čo najskôr ukáže na všetky aspekty islamu, ktoré nebude tolerovať. V tejto záležitosti musí byť EÚ jednotná, v opačnom prípade to prinesie iba chaos a rôzne ťahanice, ktoré nič zásadné nevyriešia.  Ak sa nepodarí moslimov poeurópštiť, v Európe bude stále viac násilností a kriminality. Bude iba otázkou času, kedy sa k moci dostanú politici, ktorí svojim radikálnym a necitlivým prístupom vybičujú ešte väčšie emócie medzi komunitami a zároveň odstavia všetky umiernené strany, podobne, ako to urobil Hitler. Radikáli a nacionalisti nedokážu robiť kompromisy, prihliadať aspoň s časti na záujem druhej strany, riešiť problémy z globálneho pohľadu sveta a pod., oni sú špecialisti na vyvolávanie konfliktov (chcú ukázať svoju silu), ktoré ešte dokážu zhoršiť situáciu.
Očakávať lepšie časy môžeme iba v prípade, ak sa súčasní politici rozhodnú posvätiť európske hodnoty (sloboda, tolerancia, demokracia, atď.) a zároveň budú netolerantní a prísny voči všetkým, ktorí budú tieto hodnoty pomaly alebo rýchlo vymazávať presadzovaním stredovekého práva šaría a všetkých primitívnych náboženských tradícií a rituálov. Inými slovami povedané – ak sa umiernení a tolerantní na určitú dobu premenia na prísnych a netolerantných, aby zachránili slobodu a toleranciu pre budúce generácie. Je to niečo ako otcovský tvrdý ale citlivý prístup k vlastným deťom, ktoré majú problém dodržiavať určené pravidlá.
Smutné na tom všetkom je, že tolerantní a umiernení nemajú odvahu prijímať zásadné a radikálne rozhodnutia, aj keď verejnosť bije svojimi masovými protestmi na poplach.[]

strana 30