Tomášova kniha: Spasiteľ povedal: „Pokiaľ sú vám viditeľné veci skryté, ako by ste mohli počuť o veciach, ktoré viditeľné nie sú? Pokiaľ je pre vás ťažké robiť skutky pravdy, ktoré sú svetu viditeľné, ako budete konať tie skutky, ktoré patria k výsostnej veľkosti a plnosti, a ktoré viditeľné nie sú? A ako sa môžete nazývať robotníkmi? V tomto ste ešte učni a nedospeli ste k veľkosti dokonalosti.
----------------------------
Koptské evanjeium Tomáčovo 31.:„Ježiš povedal: Nijaký prorok nie je vítaný vo svojej vlasti, nijaký lekár nelieči tých, čo ho poznajú.“
----------------------------
Filopovo evanjelium 48. Pravda neprišla na svet nahá, ale prišla v symboloch a obrazoch. Svet by ju iným spôsobom neprijal.
----------------------------
Petrovo zjavenie 14. Márne bude až do môjho návratu vchádzať na svet pokolenie nesmrteľných duší.

cesta k pravde a slobode - kapitalizmus

Gnostický poklad kresťanstva
vo formáte
PDF alebo Word

Gnostický poklad kresťanstva

Filipovo evanjelium 84: „Ten, kto je otrokom proti svojej vôli, môže sa stať slobodným. Ten, kto sa stal slobodným z milosti svojho pána a sám seba predal do otroctva, už sa slobodným stať nemôže.“
Petrovo zjavenie 16. Budú sa tam vyskytovať tiež iní, ktorí sú mimo našich počtov, čo sami sebe budú hovoriť biskup a tiež kňaz, ako by prijali svoju moc od Boha. Podrobia sa súdu vodcov. Títo ľudia sú iba suché korytá.

Obsah

Úvod..................................................................................................2
Petrovo zjavenie................................................................................3
Temná prognóza kresťanstva.................................................................................3
Svetská moc sa spája s namyslenou nevedomosťou..............................................3
Hlásatelia omylu ....................................................................................................4
Hermasov pastier (Pastor Hermae) .....................................................................4
Kresťanská komunita – cesta ku spáse..................................................................6
Prísny súd nad cirkevným klérom.........................................................................6
Koptské Evanjelium Tomášovo.........................................................8
Kde je božie kráľovstvo?.........................................................................................8
Múdrosť – schopnosť triediť informácie................................................................8
Dôležitá univerzálnosť a kreativita........................................................................9
Ten, kto svet spoznal, už si neužíva.......................................................................10
Členstvo v kresťanskej komunite ešte nič nezaručuje...........................................11
Nové so starým nepreviažeš..................................................................................11
Revolučná sexualita...............................................................................................12
Najvyššia (svätá) pravda nie je pre každého.......................................................13
Kto má nedostatok v sebe, ničomu nerozumie.....................................................13
Filipovo evanjelium.........................................................................14
Materiálny život seje úrodu, ktorá sa bude žať v duchovnom svete...................14
Láska a viera.........................................................................................................15
Láska, pravda (poznanie) a sloboda....................................................................15
Cesta z otroctva.....................................................................................................16

Ťažká cesta ku koreňom vlastného zla.................................................................17

Slobodného človeka už démoni nezvádzajú.........................................................18
Nevedomosť – matka všetkého zla.......................................................................19
Tajomstvo nepoznanej pravdy.............................................................................19
Záver...............................................................................................20

strana 1

Úvod
V kapitole Stručná história kresťanstva som spomenul, že Nicejský koncil v roku 325 odstavil nevyberavým spôsobom všetky kresťanské komunity, ktoré sa nechceli podriadiť novej oficiálnej línii kresťanstva. Podľa určitých zdrojov bolo asi 30 textov zavrhnutých, ako škodlivé, pomýlené, či predčasné pravdy.
Rukopisy z Nag Hammádí sa našli v roku 1945 v zapečatenom džbáne, ako by ich chcel niekto uchovať pre budúce generácie. Gnostici už vedeli, že iná šanca na ich uchovanie nie je. Našli sa v pravý čas, ak by ich získala stredoveká cirkev, nikdy by svetlo neuzreli. Aj v dnešnej dobe Vatikán nie je ich existenciou veľmi nadšený, označuje ich za náboženské romány, ktoré vykresľujú život prvých kresťanov. V preklade to znamená, že nemá o ne veľký záujem, pretože je to iba fantázia a blud, ktorý bol hojne rozšírený medzi kresťanmi v prvom až štvrtom storočí.
Po preštudovaní týchto apokryfov som prišiel záveru, že to má svoju logiku, pretože tieto texty prinášajú do kresťanstva a Ježišovho života nové svetlo, ktoré sa v mnohých aspektoch nezhoduje s oficiálnym kánonom a prezentovanými dogmami. Hlavne Petrovo zjavenie je zamerané na budúce udalosti kresťanstva, v ktorom vykresľuje všetkých, ktorí sa zmocnia Ježišovho učenia.
Nájdených rukopisov je 51, ale iba málo z nich je dobrom stave. Niekde chýba pár slov, inde niekoľko viet. Apokryfy pripomínajú knižnicu, pretože sú to veľmi odlišné texty rôznych autorov z dlhšieho časového obdobia.
Medzi nájdenými rukopismi sa našla aj časť Platónovej Republiky, čo jasne dokazuje, že táto komunita kresťanov, ktorá tieto texty uchovávala, bola filozoficky orientovaná. Podrobnejšie informácie o knižnici Nag Hammádí môžete získať na stránke http://gnosis9.net/.Všetky dostupné apokryfy z tejto stránky sú tu.
Pokiaľ si dáte tú námahu a preštuduje niektoré texty, tak po určitom čase sa vám určite ukážu súvislosti, ktoré viedli k tomu, že tieto texty nikdy nemohla katolícka cirkev prijať. Doporučujem upriamiť pozornosť hlavne na Filipovo evanjelium, ktoré odhaľuje vznik jednoduchej verzie (platformy) kresťanstva. Táto platforma je vykreslená, ako prvorodenec nespravodlivosti, ktorý sa zmocnil Ježišových myšlienok bez toho, aby pochopil najvyššie mystériá pravdy.
V týchto apokryfoch sa často objavujú slová nesmrteľný a mŕtvy, aj keď je zrejmé, že duša nikdy nezomrie. Treba to ale chápať v inom význame, ktorý vyjadruje zavretú a zotročenú (mŕtvu) dušu, ktorá smeruje do slepej uličky (ku smrti). Človek, ktorý nie je aspoň z časti filozoficky založený, nedokáže dostatočne porozumieť gnostickým apokryfom a vidieť ten markantný rozdiel medzi gnózou a klasickým katolíckym učením. Napriek tomu aj bežný človek môže v nich nájsť množstvo zaujímavých myšlienok, nad ktorými sa treba pozastaviť. Z tejto zbierky apokryfov som vybral tri, ktoré považujem za najzaujímavejšie a najhodnotnejšie.

strana 2
Petrovo zjavenie - Kompletné v PDF (český jazyk)

Grécky originál vznikol niekedy v 2. storočí a jeho koptský preklad je datovaný do 4. storočia n.l.. Je súčasťou siedmeho kódexu zbierky z Nag Hammádí. Tento dokument sa označuje ako apokalyptický apokryf, keďže vykresľuje temnú budúcnosť kresťanstva a jeho šírený omyl, ktorý sa uchytí a zapustí korene na dlhé storočia.
Temná prognóza kresťanstva
Petrovo zjavenie 9. Po vás prídu tí, ktorí šíria lož a títo budú vychvaľovaní. Budú sa držať mena mŕtveho v domnení, že sa cez neho očistia. Budú ale veľmi pošpinení a prepadnú nepravému menu a do osídiel zlého, ľstivého človeka a všelijakým dogmám. A budú ovládaní neprávosťou. Niektorí z nich budú preklínať pravdu a hlásať zlé učenie. A budú hovoriť zlé veci o sebe navzájom.
Ďalšie generácie kresťanov určite nemohli šíriť jasnú lož, pretože jasná lož je očividná. Prekrútená a pokrivená pravda ale nikdy neukáže správnu cestu. V tomto význame treba chápať tento výrok. Šíritelia pokrivenej pravdy sa budú držať Ježišovho mena v domnení, že dostanú odmenu vo forme večnej spásy. Vytvoria dogmy a zlegalizujú nespravodlivosť. Pravdu umlčia a budú sa ohovárať a handrkovať navzájom.
Svetská moc sa spája s namyslenou nevedomosťou
Petrovo zjavenie 13. Iní prídu k zlým slovám a klamným mystériám. Niektorí, čo nechápu mystéria hovoria o veciach, ktorým nerozumejú, ale budú sa vystatovať, že iba im patria mystéria pravdy. A vo svojej povýšenosti budú hnaní pýchou a závisťou k nesmrteľnej duši, ktorá im bola prisľúbená. Všetky mocnosti, panstvá a sily vekov budú chcieť byť s nimi v stvorenom svete, aby tí, ktorí neexistujú, boli zabudnutí tými, ktorý existujú. Môžu ich vychvaľovať, bez toho aby sami boli spasení alebo privedení na cestu. Vždy si ale budú želať, aby boli nesmrteľní. Lebo keď nesmrteľná duša prijme silu duchovného ducha, budú sa k nej hlásiť tí, ktorí boli oklamaní.
Nový vládcovia kresťanstva vytvoria klamné mystériá. Skutočným mystériám nebudú rozumieť, ale stále budú tvrdiť, že iba im patrí pravda (poklad viery). Svetská moc sa s nimi spojí, aby sa zabudlo na tých, ktorí šírili pravdu a vedomosť. Prijatie a šírenie kresťanstva budú považovať za vstupenku do raja so svojou nesmrteľnou dušou, ale ich pevná viera vo svoju pomýlenú pravdu ich oklame a zvedie zo správnej cesty.

strana 3

Hlásatelia omylu
Petrovo zjavenie 14. Ale mnohí ďalší, ktorí sa protivia pravde a sú hlásatelia omylu, budú číhať so svojim omylom a svojim zákonom na moje čisté myšlienky, pretože sa domnievajú, že dobro a zlo pochádza z rovnakého zdroja. Obchodujú s mojim slovom. A budú šíriť krutú záhubu. Márne bude až do môjho návratu vchádzať na svet pokolenie nesmrteľných duší. Veď oni musia od nich vyjsť cez moje odpustenie hriechov, do ktorých upadli so svojimi protivníkmi. Za výkupné som ich získal z otroctva, v ktorom sa nachádzali, aby som im dal slobodu. pretože oni môžu vytvárať iba obyčajnú napodobeninu v mene mŕtveho, to znamená v mene Hermasa, prvorodenca nespravodlivosti, aby maličkí neverili, že existuje svetlo. Ľudia tohto druhu sú tí robotníci, ktorí boli vyhodení do vnútornej temnoty, ďaleko od synov svetla. Oni sami nevstupujú, ani nenechajú vstúpiť tých, ktorí chcú vojsť, aby dosiahli oslobodenie.
Dlhý text, ale veľká výpovedná hodnota.
Cirkev ako dobre vieme, vedela s Božím slovom vždy veľmi dobre obchodovať, pretože naivných a nevzdelaných mala pod sebou nesmierne množstvo. Šírenie kresťanstva bolo vždy spojené s krutou záhubou (vojnami) pod vlajkou Boha, ktorý si želá za každú cenu pretlačiť svoje milované kresťanstvo k pohanským národom a ateistom. Cirkevný hodnostári si prisvojili aj odpustenie hriechov, ktoré ľudia v mene Boha páchali, aj keď im táto funkcia nikdy nepatrila. Márne sa budú rodiť noví kresťania, stále budú zvádzaní z cesty.
Hermasov pastier (Pastor Hermae) Kompletné v PDF (český jazyk)
V texte sa objavil Hermas, ako prvorodenec nespravodlivosti. Dovolím si tvrdiť, že iba tí, ktorí sa zaujímajú o kresťanskú teológiu vedia, čo je Hermasov pastier. Nie každý z nich ale vie, že tento dokument, aj keď nesplnil všetky podmienky pre kanonizáciu, zásadným spôsobom ovplyvnil nastupujúce kresťanstvo a veľmi sa podobá teologickou úrovňou Kompendiu katechizmu (Ratzinger).
Dielo, ktoré určité kruhy chceli zahrnúť do kánonu, vzniklo okolo roku 140 a jeden prameň uvádza, že ho napísal Hermas, brat pápeža Piusa I (pontifikát 142-155).
Tento dokument si obľúbili a osvojili zástancovia ortodoxnej línie kresťanstva, ktorá napokon zvíťazila na Nicejskom koncile (r.325).

strana 4

Gnostici toto dielo nikdy neprijali ako Božie slovo, čím iba prehĺbili otvorený konflikt so zástancami väčšinovej kresťanskej línie.
Po preštudovaní tohto rozsiahleho diela som prišiel k záveru, že to nie je rozhovor Bohom povereného anjela s Hermasom, ale iba snaha prezentovať Božiu vôľu človekom, ktorý preštudoval rôzne evanjeliá a sleduje určitý zámer. Zámer nie je samozrejme iba jeden, je tu možnosť zabiť jednou ranou niekoľko múch. V prvom rade je tu snaha vyobraziť mocného Boha, ktorého sa treba báť, ktorý je urážlivý a plný hnevu na tých, ktorí nedodržiavajú jeho príkazy a žijú bez mravných zásad. Hlavná pozornosť (priorita) je teda ukázať, že iba mravných ľudí s neochvejnou vierou dokáže Boh odmeniť. Aj keď dielo je veľmi rozsiahle, iba minimálne sa spomína čistá pravda, chýbajú recepty na budovanie spravodlivosti a vedomosti, ktoré dokážu priniesť Božie kráľovstvo. Nie je náhoda, že „anjel“ si vybral na zverejnenie Božej vôle jednoduchého človeka, ktorý dáva iba jednoduché otázky. Filozofická a teologická úroveň, s ktorej by si lepšie rozumovo vybavený človek mohol zobrať ponaučenie, je minimálna. Ďalším zámerom tohto diela je vyobraziť cirkev, ako požehnanú inštitúciu Bohom, a v prezentovaných podobenstvách vystupuje ako hrad, ktorý sa neustále buduje, prípadne ako stará žena, ktorá kára, varuje a poučuje.
Prečo je tento autor (Hermas) v Petrovom zjavení označený ako „mŕtvy“, prvorodenec nespravodlivosti, ktorý je ďaleko od synov svetla vyhodený do vnútornej temnoty? Pretože je tu snaha ovládať maličkých (naivných), aby nevideli kde je svetlo (pravda). Sami nevchádzajú, ani nenechajú vstúpiť tých, ktorý chcú vojsť (poznať najvyššiu pravdu).
Percy Bysshe Shelley: „Najistejšie klame ten, kto pravdu iba sfalšuje a nevymyslí si úplnou lož; najlepšie je tu a tam ubrať kúsok pravdy a nahradiť trochou nepravdy.
Georg Christoph Lichtenberg: „Najnebezpečnejšie nepravdy sú pravdy mierne prekrútené.“
Nie každý má schopnosť poznať, že je to klasická napodobenina (falzifikát), ktorá smrdí človečinou, ako sa v Petrovom zjavení uvádza. Sláva a moc je v tomto diele prisudzovaná iba Bohu, ale autor (Hermas) vytvoril stvoriteľov obraz iba podľa svojej podoby. Cirkev sa tejto podoby veľmi rada zmocnila, aby mohla ovládať, súdiť a držať v strachu maličkých.

strana 5

Kresťanská komunita – cesta ku spáse
Petrovo zjavenie 15. A zase iný z nich, ktorí trpia, si myslia, že budú dokonale múdri z bratstva, ktoré naozaj existuje ako duchovné spoločenstvo – zjednotené v komunite, cez ktorú bude zjavená svadba s Nepominuteľným. Miesto toho sa objaví napodobenina príbuzného druhu – sesterstvo. To sú tí, ktorí utláčajú svojich bratov tím, že im hovoria: „Cez milosť nášho Boha k nám prichádza spása.“ Nevedia, aký trest je pre tých, ktorí sa radujú s tými, ktorí páchajú tieto veci maličkým a prizerajú sa tomu, keď sú zotročovaní.
Z tejto myšlienky vyplýva, že duchovné spoločenstvo naozaj existuje, ale zrejme tam platia iné zákony a pravidlá, ako si osvojili kresťania, ktorí veria, že členstvo v komunite im zaručuje dokonalú múdrosť a večnú spásu. Cirkev tento falošný a naivný názor dokonca u svojich veriacich iba utvrdzovala. Na kresťana sa vždy inak pozerala, ako na ateistu, prípadne heretika. Dôležité bolo členstvo v komunite, nebola potreba skúmať rozumové a charakterové vlastnosti konkrétneho človeka.
Petrovo zjavenie opäť upozorňuje na trest, ktorý postihne všetkých, ktorí sa spolčili so svetskou mocou, šíria falošné nádeje a zároveň sa prizerajú na nespravodlivé zotročovanie maličkých.
Prísny súd nad cirkevným klérom
Petrovo zjavenie 16. Budú sa tam vyskytovať tiež iní, ktorí sú mimo našich počtov, čo sami sebe budú hovoriť biskup a tiež kňaz, ako by prijali svoju moc od Boha. Podrobia sa súdu vodcov. Títo ľudia sú iba suché korytá.
Pre kresťana je určite veľmi ťažké pochopiť, prečo biskupi a kňazi budú podrobený omnoho ťažšiemu súdu, ako obyčajný ľudia, veď predsa hlásajú Božie slovo, solidaritu, mravnosť, atď.. Lenže všetci, čo si osvojili Hermasovo pojatie kresťanstva, stali sa jeho služobníkmi. Keď kňaz uprednostňuje záujmy cirkvi, prípadne vlastnú kariéru, pred záujmom pravdy a spravodlivosti, evidentne nemôže napĺňať Božiu vôľu a je spolupáchateľom nespravodlivosti, nehoriac o tých, ktorí v mene Boha mučili a zabíjali nevinných. Nevedomosť a neschopnosť pochopiť mystéria pravdy, nie sú ospravedlnenkou. Kňaz musí chápať tomu, čo prezentuje do hĺbky a zároveň musí vyvodiť dôsledky, ak odhalí rozpor medzi Ježišovými myšlienkami a životom cirkvi.

strana 6

Petrovo zjavenie 17. Ale ja som povedal: „Mám strach kvôli veciam, čo si mi povedal, lebo vskutku z nášho pohľadu je málo takých, zatiaľ čo podvodníkov sú naozaj celé zástupy a tí budú zvádzať ďalšie zástupy živých a ničiť ich medzi sebou. A keď budú hovoriť tvojim menom, bude sa im veriť.
V mene Boha a Ježiša sa prelialo mnoho krvi iba preto, že uverilo podvodníkom, ktorí sledovali vždy iba svoje mocenské záujmy.
Petrovo zjavenie 18. Spasiteľ povedal: „Im je cez ich omyl určený stanovený čas, kedy budú panovať nad maličkými. A po dovŕšení omylu, nestarnúce, nesmrteľné poznanie omladne a oni (maličkí) budú panovať nad tými, ktorí ich ovládajú. Ich omyl bude vytrhnutý i s koreňom a zahanbí ich, aby sa stal zjavným vo všetkej nehanebnosti, ktorú si sám osvojil. Takíto sa stanú nezmieriteľnými, Peter.
Len určitý čas si budú užívať podvodníci svoju moc nad maličkými. Príde ale čas, keď vstúpia do duchovného sveta a karta sa obráti. Zahanbí ich konfrontácia s pravdou a zároveň sa ukáže ich nižšia duševná úroveň v porovnaní s tými, ktorým vládli v pozemskom svete. Táto veľmi ponižujúca záležitosť ich urobí nezmieriteľnými – neprijmú pod tiažou dôkazov jasnú pravdu.
Ak by som bol kňaz, určite by sa mi nečítalo dobre Petrovo zjavenie. V kútiku duše by som veril, že je to iba snaha konkurencie (neúspešných kresťanov - gnostikov) pošpiniť víťaznú cirkev. Istotu by som ale nemal, a s veľkými obavami by som opúšťal tento svet. Tieto obavy sa dajú zažehnať tak, že oklamem svoju myseľ a zároveň nebudem ďalej pátrať po všetkom, čo s kresťanstvom súvisí.
Vatikán určite neberie tento apokryf ako kritiku vlastnej organizácie, toto dielo predsa vzniklo ešte v dobe, keď cirkev nemala na svedomí žiadne hriechy. Lenže ako dobre vieme, Ježiš je označovaný cirkvou ako mesiáš, spasiteľ a prorok.  V kanonizovaných evanjeliách je tiež množstvo pasáží, kde Ježiš odhaľuje, že pre jeho meno a myšlienky príde veľa utrpenia a preliatej krvi. V Petrovom zjavení nie sú spomínaní farizeji, ako tí najhorší pokrytci a utlačovatelia, ale sú to kňazi a biskupi, ktorí šíria falošné učenie.

strana 7
  • Koptské Evanjelium Tomášovo Kompletné v PDF (český jazyk) alebo Word (SK)
    Koptské Tomášovo Evanjelium nezobrazuje Ježišov príbeh, ale iba jeho výroky, ktoré na seba nenadväzujú. Je ich dohromady 114 a asi tretina z nich zodpovedá oficiálnym (synoptickým) evanjeliám. Väčšina bádateľov sa domnieva, že tieto výroky lepšie zachycujú (sú autentickejšie) Ježišov život, ako Nový zákon. Originál, z ktorého pochádza tento prepis sa datuje až do prvého storočia.
    Kde je božie kráľovstvo?
    Koptské Evanjelium Tomášovo: 3. Ježiš povedal: Keď vám tí, ktorí vás vedú, vravia: "Hľa, kráľovstvo je v nebi", tak vás predídu vtáci. Keby vám vraveli: "Je v mori", predídu vás tam ryby. Ale kráľovstvo je vo vás a okolo vás. Keď poznáte seba, budete poznaní a uvedomíte si, že ste deťmi živého Boha. Keď však sami seba nepoznáte, ocitnete sa v chudobe a sami budete ochudobnení.
    Rozumovo vyspelý človek jasne pochopil, že do Božie kráľovstva sa nikdy nedostaneme, ak sa necháme viesť a pokiaľ sa budeme niekam hnať. Najskôr musíme poznať seba so všetkými prednosťami a nedostatkami, aby sme mohli poznať a neskôr aj budovať lepší svet. Výrok – „poznaj sám seba“, je základ starovekej filozofie.
    Múdrosť – schopnosť triediť informácie
    KET 8. A povedal: Človek je podobný múdremu rybárovi. Ten hodil svoju sieť a vytiahol ju z mora plnú malých rýb. Medzi nimi našiel ten múdry rybár veľkú dobrú rybu. Vyhodil všetky malé ryby do mora a vybral bez váhania tú veľkú rybu. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.
    Malé ryby sú nepodstatné informácie, veľká ryba je to, čo naozaj nasýti. Múdry človek sa nezaoberá zanedbateľnými detailmi a činnosťami, ale svoju pozornosť upriami tam, kde je dôležitá hodnota. Schopnosť triediť malé a veľké ryby, je múdrosťou.
    KET 57. Ježiš povedal: Kráľovstvo Otca sa podobá človekovi, ktorý mal dobrú siatbu. V noci prišiel jeho nepriateľ a do dobrej siatby nasial kúkoľ. Ten človek nedovolil, aby sa kúkoľ vytrhal. Povedal im: "Len aby ste nešli vytrhať kúkoľ a vytrháte spolu s ním pšenicu. Kúkoľ sa totiž ukáže v deň žatvy, vytrhajú ho a spália.
    Pravda (pšenica) sa ukrýva medzi množstvom polopravdy, jasnou lžou a nevedomosťou (kúkoľ – burina). Nie je rozumné všetko, čo sa nám urodilo (mix pravdy a lži) zlikvidovať, ak sa medzi úrodou nachádza dôležitá pravda, aj keď sa to javí najjednoduchšie. Keď budeme schopný rozoznávať dobré plody od buriny a zároveň si dáme tú námahu ich od seba oddeľovať (schopnosť piplať sa – trpezlivosť), potom sa až môžeme považovať za dobrého hospodára (múdreho človeka).

strana 8

Dôležitá univerzálnosť a kreativita
KET: 22. Ježiš uvidel malé deti, ktoré ešte pijú mlieko. Povedal svojim učeníkom: "Tieto deti, čo pijú mlieko, podobajú sa tým, čo vchádzajú do kráľovstva." Povedali mu: "Keď sme deťmi, tak vojdeme do kráľovstva?" Ježiš im povedal: "Keď urobíte dve jedným a keď urobíte vnútro ako vonkajšok a vonkajšok ako vnútro a to, čo je hore, ako to, čo je dole, a keď urobíte to, čo je mužské, a to, čo je ženské, jedným jediným, aby nebolo mužské mužským a ženské ženským; keď urobíte oči namiesto oka a ruku namiesto ruky a nohu namiesto nohy, obraz namiesto obrazu - vtedy vojdete do kráľovstva."
Toto je klasická ukážka najvyššej filozofie, ktorej samozrejme nemôže porozumieť bežný človek.
Aký má zmysel urobiť detské dospelým, ženské mužským, mužské ženským, vnútro ako vonkajšok, hore čo je dole, atď.? Veď všetko má svoje miesto, dieťa, žena aj muž majú v rodine rozdielne pozície a úlohy. Pokiaľ ale pripustíme, že dieťa, žena a muž majú pozitívne vlastnosti a schopnosti, ktoré ostatní nemajú, tento výrok začne dávať zmysel. Dieťa sa vyznačuje úprimnosťou, zvedavosťou, hravosťou, otvorenosťou, atď.. Tieto vlastnosti, sa už u dospelých vyskytujú vzácne. Žena je citlivé stvorenie, ktoré dokáže by jemné, zdržanlivé, starostlivé, atď.. Muž je naopak racionálne a logicky založený, ktorý preferuje účelnosť, pred krásou. Chýba mu cit, ktorý je dôležitý v mnohých oblastiach. Keď si predstavíme človeka (muža alebo ženu), ktorý vlastní všetky uvedené vlastnosti, začne sa približovať k takej dokonalosti, ktorú je možné teoreticky dosiahnuť. Z racionálneho hľadiska je veľmi výhodné byť univerzálny, pretože žena nemusí byť závislá na mužovi a muž na žene. Univerzálnosť umožňuje žiť žene bez muža a mužovi bez ženy. Keď v rodine vypadne z určitých dôvodov (choroba, smrť, rozvod, atď.) otec alebo matka, deti univerzálneho rodiča nemusia bolestne pocítiť stratu a pri definitívnom rozchode má rodič omnoho viac času nájsť pre svoje deti nového správneho partnera.
Urobiť vnútro ako vonkajšok znamená, urobiť čisté a krásne všetko, čo je viditeľné ale aj zahalené. Iba kreativita, ktorá nie zošnurovaná rôznymi zákonmi a pravidlami, dokáže bez problémov improvizovať, aby mohla nahrádzať staré novým, nefunkčné funkčným, atď. a zároveň harmonizovať rôzne záujmy. Ježiš v podstate hovorí, že sa nemáme za každú cenu držať zaužívaných názorov, aby sme mohli dokonale využiť svoje rozumové schopnosti pre budovanie lepšieho života.

strana 9

Ten, kto svet spoznal, už si neužíva
KET 27. Ježiš povedal: Keď sa nebudete postiť od sveta, nenájdete kráľovstvo. Keď nezachováte sobotu ako sobotu, neuvidíte Otca.
Prečo by sa mal človek postiť od všetkého dobrého, čo svet ponúka? Sú všetky príjemné veci zlé a skazené? Určite nie, ale keď opantajú rozum, tak prinesú iba problémy. Keď je človek zameraný na hromadenie majetku a všetky telesné pôžitky, evidentne si buduje iba vlastné kráľovstvo. Už Platón povedal, že všetko čo miluje telo, dušu zraňuje.
KET 112. Ježiš povedal: Beda telesnosti, ktorá závisí na duši, a beda duši, ktorá závisí na telesnosti.
V stredoveku bol veľmi rozšírený názor, že keď sa človek chce uchrániť od všetkých ziel svetského života, musí vstúpiť do kláštora. Lenže Ježišov výrok jasne uvádza, že keď telo bude obmedzovať duša odstrihnutím od bežného života, zákonite musí trpieť. Kláštor alebo dobrovoľná samota človeka uzatvára pred svetom, ale v takom prípade svet, život a seba nemôže poznať.
Na Delfskej veštiarni viseli dva nápisy – Poznaj sám seba a Všetkého nie príliš. Duša s telom môže žiť v harmónií iba vtedy, ak rozum bude brať ohľad na záujmy duše aj tela. Harmonizovať a dať do rovnováhy dva odlišné záujmy je náročné, ale určite nie nemožné. Mystici a filozofi, ktorí spoznali svet, nemajú už potrebu hromadiť majetok a telesne si užívať. Poznajú plytkosť, krátkodobosť, pominuteľnosť a všetky riziká klasických ľudských túžob. Bohatstvo vidia v rozume a poznaní, ktoré lahodia duši.
KET 110. Ježiš povedal: Kto našiel svet a zbohatol, nech sa sveta zriekne. Práve tento druh bohatstva má Ježiš na mysli, preto doporučuje zrieknuť sa svetských záležitostí.
KET 56. Ježiš povedal: Ten, kto poznal svet, našiel mŕtvolu a kto našiel mŕtvolu, toho svet nie je hoden.
Svet sám o sebe nie je mŕtvola, ale všetko, čo mystikov a filozofov neláka. Oni sú už v pozícií pozorovateľov, akoby už nepatrili do nášho sveta. Vziať si radu od nezaujatých pozorovateľov je najväčšie terno pre všetkých, ktorí chcú poznať život a svet v širších súvislostiach.

strana 10

Členstvo v kresťanskej komunite ešte nič nezaručuje
KET 75. Ježiš povedal: Mnoho je tých, čo stoja predo dvermi, ale len osamotení vstúpia do svadobnej komnaty.
Svadobná komnata sa často vyskytuje aj v iných gnostických apokryfoch. Vyjadruje udalosť, keď človek nájde správnu cestu, oslobodí sa a svoj život zasvätí pravde. V tej chvíli sa otvorí svadobná komnata, v ktorej ho vítajú bytosti najvyššej úrovne.
Táto myšlienka má za cieľ ukázať, že pokiaľ sa niekoho alebo niečoho budeme držať (napr. určitej autority, alebo komunity), ktorá môže byť najdokonalejšia, dvere sa nám automaticky neotvoria, pretože musíme najskôr preukázať svoje individuálne mentálne schopnosti, ktoré zvládli ťažké skúšky. Klasické náboženstvá túto tézu veľmi nepodporujú, pretože tvrdia, že členstvo v ich komunite spojené so silnou vierou je zárukou Božej odmeny. Náboženstvá preto nikdy nezdôrazňujú mentálnu vyspelosť (inteligencia + charakter), ale iba morálku a silnú vieru.
Nové so starým nepreviažeš
KET 47. Ježiš povedal: Nemôže človek sedieť na dvoch koňoch a napínať dva luky. Ani nemôže sluha slúžiť dvom pánom, inak bude jedného ctiť a druhého urážať. Človek, ktorý pije staré víno, netúži v tú chvíľu po novom. A nové víno sa nedáva do starých mechov, aby nepraskli; ani sa nedáva staré víno do nového mechu, aby ho neroztrhlo. Neprišíva sa stará záplata na nové šaty, pretože tak sa rozderavia.
Nová, revolučná pravda a filozofia, sa so starými zákonmi a zaužívanými názormi veľmi nekamaráti, hlavne ak tú starú nezobrazuje v ružových farbách a zároveň vyvracia jej filozofický základ. Ježiš jasne hovorí, že nemôžeme uznávať obe pravdy, ak sú veľmi rozdielne, aby sme v hlave nenosili chaos a názorovú rozpoltenosť. Musíme si teda vybrať, s ktorým lukom budeme strieľať a v prípade názorovej zmeny, musíme si na to vytvoriť priestor (nové mechy pre nové víno).

strana 11

Revolučná sexualita
KET 37. Jeho učeníci povedali: "Kedy sa nám ukážeš a kedy ťa uvidíme?" Ježiš im povedal: "Až sa vyzlečiete a nebudete sa hanbiť a vezmete svoje šaty a položíte si ich pod nohy ako úplne malé deti a pošliapete ich, vtedy uvidíte Syna Živého a nebudete sa báť."
Neexistuje náboženstvo na zemi, ktoré by sa stotožnilo s touto myšlienkou. Rozbíja ženskú cudnosť a s určitosťou pohoršuje „dobré“ mravy, ktoré utlmujú sexuálnu žiadostivosť. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Ježiš asi nechápe základy sexuality a slušného správania. Lenže všetko môže byť inak, ak to celé podrobíme určitej analýze.
V prvom rade si priznajme, či náš „správny“ postoj k sexualite produkuje dobré výsledky. Pokiaľ ale priznáme, že žijeme vo svete, kde sexuálny pud prináša so sebou rôzne neprijateľné sexuálne deviácie, znásilnenia, sexuálne obťažovania, atď., tak potom náš postoj k sexualite nemusí byť správny. Nahé telá bežne vidíme u „primitívnych“ domorodcov, ku ktorým nedorazila „kultivovaná“ civilizácia. Ich sexuálne zvyklosti majú k našim veľmi ďaleko. Sexujú bez strachu, že ich niekto nepovolaný uvidí, nepoznajú znásilnenie a rôzne sexuálne úchylky. To všetko súvisí s tým, že svoje nahé telá nemajú potrebu zakrývať.
Sexuálne obťažovanie, prípadne znásilnenie je možné badať u moslimov, ktorý sa ocitli v Európe, kde vidia len určitú časť poodhalených ženských tiel, akú v domovskej krajine nemali šancu pozorovať. Svoj sexuálny pud nedokážu ovládnuť, pretože sa ocitli v inom svete, kde ženy majú dovolené vo veľkej miere, oproti moslimskému svetu, ukazovať svoje telesné krásy. Zahalené, alebo iba s časti zakryté ženské telo je obrovské a neodolateľné tajomstvo pre muža, ktorý je nabitý sexuálnym pudom. Keď žena svoje telo kompletne odhalí, tak sexuálne vzrušenie začne postupne u muža upadať - tajomstvo je kompletne odhalené. Odhalené ženské telá potom jasne kazia sexuálnu náruživosť, čo mnohé ženy s potrebou zvádzať mužov dobre vedia.
Teraz prichádza tá dôležitá pointa.

strana 12

Predstavme si, že by ľudia chodili bežne nahí. Ak by muži nechceli vyzerať pred ženami ako primitívne bytosti, nemohli by na nahé ženské telá reagovať ako nadržaní kanci. Po určitom čase by si na nahotu zvykli a celý prístup k sexualite by nabral celkom iný smer. Nahé telá by už nemohli robiť taký biznis ako v súčasnosti a muži, či ženy, museli by ukázať pri vzájomnom dvorení a zvádzaní aj iné prednosti.
Nudizmus je odpoveď na starú školu, v ktorej sú zakorenené všetky predsudky, vrátane pomýleného prístupu k sexualite. Nahota, ktorá sa nehanbí za svoje telo je nové víno, ktoré potrebuje nový mech.
Najvyššia (svätá) pravda nie je pre každého
KET 93. Nedávajte sväté psom, aby to nehodili na hnojisko. Nehádžte perly pred svine, aby ich [nepošliapali] (asi tri nasledujúce slová sú nečitateľné).
Sväté perly predstavujú dôležité pravdy (mystériá), ktorým bežný človek nerozumie. Tieto pravdy si jednoduchá myseľ môže vysvetliť po svojom, čo má vždy tragické následky. Ak si ich prisvojí, môžu mu uškodiť, ak mu idú proti srsti, označí ich za hnoj. Gnostici sa tohto pravidla držali, preto si vždy veľmi rozmysleli, komu čo povedia, prípadne komu ukážu svoje perly (vlastné evanjeliá).
Kto má nedostatok v sebe, ničomu nerozumie
KET 67. Ježiš povedal: Kto pozná všetko a má nedostatok v sebe, má nedostatok vo všetkom.
Ďalšia filozofická záležitosť, ktorá hovorí, že pokiaľ neodstránime svoje základné nedostatky (závislosti, negatívne emócie, atď.), máme zásadný problém poznať život (zmysel, súvislosti, atď.), aj keď vlastníme všetky dostupné informácie. Nedostatok v tomto zmysle nie je inteligencia (vedomosti), ale charakterové vlastnosti.
Einstein nečítal gnostické apokryfy, napriek tomu to vystihol iným výrazom.
Albert Einstein: „Väčšina ľudí si myslí, že intelekt robí veľkého vedca. Nemajú pravdu. Robí to charakter.“

strana 13

Filipovo evanjelium Kompletné v PDF (český jazyk)
Filipovo evanjelium je klasická ukážka gnostického pojatia kresťanstva, ktoré je zasvätené (rozumie) Ježišovým myšlienkam. Teologická a filozofická úroveň sa vôbec nedá porovnávať s Hermasovým pastierom, je to proste iná liga. Evanjelium zrejme napísal gnostik v ére Valentínskej gnostickej školy (medzi rokmi 130-170). Niektoré myšlienky neuvádzam kompletné, pretože v niektorých vetách dochovaného dokumentu nie sú všetky slová čitateľné. Tieto nekompletné vety som vynechal.
Aj keď sú niektoré citácie dosť rozsiahle, doporučujem ich celé prečítať, najlepšia viackrát. Definujú totiž čistú lásku, slobodu, vieru, hriech a všetky aspekty, ktoré s nimi súvisia, prípadne ako sa navzájom ovplyvňujú. Ponúkajú aj recept, ako sa zbaviť vlastnej nemohúcnosti, závislosti (otroctva), a za akých podmienok sa môžeme dostať ku koreňom vlastného „zla“. Tieto myšlienky nie sú zrejme Ježišove, ale to rozhodne neuberá na ich kvalite. Nikto sa tu nehrá na Boha, alebo anjela, napriek tomu je až ťažké uveriť, že to mohol vymyslieť iba obyčajný človek.
Všetko môžete posúdiť sami.
Materiálny život seje úrodu, ktorá sa bude žať v duchovnom svete
Filipovo evanjelium 4. Ten kto seje v zime, žne v lete. Zima je tento svet, leto je nasledujúc vek. Zasejeme v tomto svete, aby sme v lete žali. Preto pre nás nie je vhodné, aby sme si v zime niečo vyprosovali.
Materiálny svet, v ktorom žijeme, je veľmi odlišný od duchovného, do ktorého sa po smrti dostaneme. Ale všetko čo v tomto svete urobíme, alebo neurobíme, bude rozhodovať o tom, akú úrodu budeme žať (kam sa v duchovnom svete dostaneme). Nie je preto vhodné, aby sme už počas materiálneho života žiadali a očakávali, akú odmenu v duchovnom svete dostaneme (vôbec nás to nemá trápiť, aj tak princípu odmeny a trestu v duchovnom svete nemáme šancu porozumieť).

strana 14

Láska a viera
FE 31. Viera prijíma, ale láska dáva. (Nikto nebude môcť) prijímať bez viery, nikto nebude môcť dávať bez lásky. Preto aby sme prijímali, veríme. Aby sme naozaj dávali, milujeme, pretože pokiaľ by niekto dával bez lásky, nemôže mať žiadny úžitok z toho, čo dal. Kto neprijal Pána, je stále ešte židom.
Bez viery nemá človek šancu niečo nové, čo ho presahuje prijať. Bez lásky môžeme aj dávať, ak však očakávame spätnú väzbu (dávam, lebo chcem dostať), potom sa nečudujme, že sa k nám nevráti toľko lásky, koľko očakávame.
Láska, pravda (poznanie) a sloboda
FE 81. Ten, kto vlastní poznanie Pravdy, je slobodný. Slobodný nehreší. Kto hreší, je otrokom hriechu. Pravda je Matkou, poznanie je Otcom. Tí, ktorí sa domnievajú, že nehrešia, označuje svet za „slobodných“. Slová, že sú „slobodnými“, znamenajú, že poznanie Pravdy robí z týchto ľudí domýšľavých a poskytuje im pocit nadradenosti nad celým svetom. Láska ale buduje. Ten, kto sa oslobodil cez poznanie, je z lásky služobníkom tím, ktorí slobodu poznania zatiaľ nemohli prijať. Ale poznanie ich robí schopnými, aby sa dokázali stať slobodnými. Láska neberie nič. Lebo ako by mohla niečo brať, keď jej všetko patrí? Ona nehovorí: „Tamto je moje, alebo toto je moje, ale patrí to tebe“. Zažívajú ju všetci, ktorí sú zasvätení. Ale zažívajú ju aj tí, ktorí sa nachádzajú v blízkosti týchto zasvätených.
Začiatok textu je jasne inšpirovaný Platónovou filozofiou, prípadne potvrdzuje jeho teóriu. Vlastník pravdy a poznania je slobodný človek. Takého už netreba poúčať o tom, čo je hriech a čo nie, pretože sám najlepšie vie, aké konanie je škodlivé a aké je prospešné.
Ľudia, ktorí žijú podľa vlastnej mienky (prípadne ich niekto pochváli) cnostný život, majú pocit, že sú v elitnej skupine, ktorá má právo poučovať ostatných, prípadne majú právo stanoviť morálne zákony.
Každý človek, ktorý sa oslobodil cez poznanie pochopil, že radosť, prípadne zmysel života získa iba vtedy, ak bude robiť službu tým, ktorí sa ešte k poznaniu pravdy nedostali. Na záver tu máme definíciu najvyspelejšej lásky, ku ktorej má bežný človek ďaleko. Pravá láska je naplnená všetkým, čo je možné dosiahnuť. Nepotrebuje už nič získať (všetko má) a môže iba bezpodmienečne dávať. Všetci, ktorí sa k poznaniu pravdy dopracovali zažívajú jej plody a zároveň to môžu pozorovať aj tí, ktorí sú v blízkosti týchto ľudí.

strana 15

Cesta z otroctva
FE 37. Osol, ktorý otáča mlynským kameňom, ušiel sto míľ. Keď bol odviazaný, zistil, že je stále na rovnakom mieste. Existujú ľudia, ktorí prešli veľa ciest, bez toho, aby sa akokoľvek priblížili k cieľu. A keď ich prekvapil večer, nevideli ani dedinu, ani stvorenie, ani prírodu, ani mocnosť, ani anjela. Márne sa tí úbožiaci namáhali.
Zotročená myseľ nikdy nepochopí, že pokiaľ sa neodviaže od svojich závislostí a nemá snahu prehodnotiť všetko s čím je prepojený (názory, skúsenosti atď.), ani po akejkoľvek námahe a dlhej ceste sa nikam nedostane.
FE 84: „Ten, kto je otrokom proti svojej vôli, môže sa stať slobodným. Ten, kto sa stal slobodným z milosti svojho pána a sám seba predal do otroctva, už sa slobodným stať nemôže.“
Jasná a logická myšlienka, ktorú musím iba mierne doplniť. Keď nás niekto obmedzuje a zotročuje, vieme, že cesta k slobode vedie cez útek, alebo cez odstránenie otrokára. Keď sa však upneme k príjemným zážitkom, vytvoríme si závislosti. Človek, ktorý si potrebuje telesne užívať, nevyhnutne potrebuje aj materiálne prostriedky. Po dosiahnutí svojich cieľov bude určitý krátky čas šťastný, ale nedokáže byť zároveň aj trvalo slobodný, pretože stále bude niečo potrebovať. Telesne a materiálne založený človek nemôže byť preto nikdy slobodní. Oslobodiť sa (zbaviť sa závislostí) môže iba vtedy, ak tieto príjemné veci prestane k sebe priťahovať (nebudú mať už svoju pôvodnú hodnotu) a začne ho lákať poznanie, ktoré človeka naopak oslobodzuje.
Keď sa teda človek sám predá do otroctva, môže sa teoreticky oslobodiť, ale určite to bude ťažšie, ako vytrhnúť sa z cudzieho zotročovania. Existuje asi 5% tých, ktorí sa dokázali vymaniť od drog, hazardu, alkoholu, atď., ale ešte oveľa menšie percento sa dokáže vymaniť od telesných a materiálnych túžob.

strana 16

Ťažká cesta ku koreňom vlastného zla
FE 90: Pokiaľ je väčšina jeho vecí skrytá, prežívajú a existujú ďalej. Keď sa zjavia umierajú. Ako je tomu u viditeľného človeka. Pokiaľ je vnútro človeka skryté, je živý. Ak sa objaví jeho vnútro a ak vyjde z neho von, zomrie. Tak je tomu i zo stromom. Pokiaľ sú jeho korene skryté, žije a pučí. Keď sa jeho korene odhalia, strom uschne. Tak je tomu s každým splodeným, nielen s viditeľným, ale i zo skrytým. Lebo pokiaľ sú korene zla skryté, zlo je silné. Ak je však rozpoznané, rozplynie sa a keď sa zjaví úplne, zmizne.
Ľudia si dokážu občas v „slabej“ chvíľke priznať svoje negatívne vlastnosti, závislosti, podpriemerné správanie, atď.. Väčšinou s tým nič zásadné nedokážu urobiť a všetko beží ďalej v starých koľajach. Nehľadajú zdroj týchto negatívnych aspektov, pretože dostať sa ku koreňu je mentálne namáhavé a nepríjemné, zároveň je tu podvedomý strach, že sa im ukáže úplne iný (primitívny) obraz vlastnej osoby, ktorý ego nerešpektuje.
FE 90: Preto Logos hovorí: „Už je sekera priložená ku koreňu stromu.“ Sekať ale nebude, lebo čo sa usekne, znovu vypučí. Sekera ale prenikne do hĺbky, až narazí na korene. Ježiš oddelil korene celého sveta úplne, zatiaľ čo iní iba čiastočne. Čo sa nás týka, každý z nás by mal kopať, aby odkryl korene zla, ktoré sú v ňom a mal by ich vytrhnúť aj koreňmi zo svojho srdca. Zlo však bude vytrhnuté, ak ho spoznáme. Ak ho nepoznáme, zapustí v nás korene a prináša v našom srdci svoje plody. Je našim pánom a my sme jeho otrokmi. Drží nás v zajatí, aby nás nenechalo robiť to, čo chceme, takže to, čo chceme, nerobíme. Je mocné, preto že sme ho nepoznali. Pokiaľ je tu, pôsobí."
Môžeme intenzívne pracovať na svojich nedostatkoch a nedokonalostiach, väčšinou iba usekávame všetko, čo je na povrchu (čo je viditeľné – ľahko definovateľné). Naše srdce je v tomto zmysle myslené naše podvedomie, ktoré má blízko k duši. Dostať sa do vlastného podvedomia, v ktorom sú ukryté naše pudy, túžby a automatické reakcie (všetko čo sa netýka rozumu) je veľké umenie, ktoré sa podarí zrealizovať iba tomu, kto má veľkú odvahu, trpezlivosť a húževnatosť popasovať sa sám so sebou.
Antoine de Saint-Exupéry: „Najďalej dôjde a najúspešnejší bude, kto najviac zápasil sám zo sebou.“
Silnú povahu a skutočný úspech, potom na verejnosti môže demonštrovať iba ten, kto už vyhral boj sám so sebou (dokáže sa ovládnuť za každých okolností) a zároveň nemá škodlivé závislosti, ktoré mu ničia telo, rozum a dušu, prípadne medziľudské vzťahy.

strana 17

Slobodného človeka už démoni nezvádzajú
FE 45. Ten, ktorý sa vyviazal zo sveta, nemôže byť držaný vo svete, kde žil. Je pánom nad vášňou a strachom, nad závisťou. Existujú ľudia, ktorí tvrdia: „My sme veriaci, ukryte nás ukryte nás pred nečistým duchom a pred démonmi.“ Keby však mali Ducha svätého, nečistí duchovia by sa s nimi nemohli spojiť. Neboj sa tela, ale tiež ho nemiluj. Keď sa ho budeš báť, tak ťa ovládne. Keď ho budeš milovať, tak ťa pohltí a ochromí.
Prvá veta jasne hovorí, že pokiaľ človeka nepriťahujú svetské záležitosti, nepotrebuje už absolvovať všetko utrpenie, ktoré klasický ľudský otroci ešte musia ešte podstúpiť (nemalo by to zmysel a logiku). Je pánom nad vášňou, strachom a závisťou, pretože vášeň ho neláka, nemá strach, že o niečo príde a zároveň nezávidí všetkým, čo majú dopriate svetské radovánky, prípadne, čo majú svetskú moc. Dosiahnuť túto úroveň samozrejme môže iba vtedy, ak vie, kde je pravda. Druhá veta s prvou na prvý pohľad priamo nesúvisí, ale je tam určitá súvislosť.
Nečistý duchovia (otroci) sa môžu spojiť, prípadne majú snahu ovládnuť iba tých, ktorí ešte nie sú pánmi nad vášňou, strachom a závisťou (nepoznajú pravdu). Keby už boli slobodný a poznali by pravdu (Duch svätý), nemuseli by už o nič žiadať, pretože by už nepoznali strach. Zlý démoni môžu pôsobiť iba tam, kde žije nevedomosť, strach, závisť, vášeň, atď..
Na príklade rôznych primitívnych siekt, ktoré ovládli myseľ určitých ľudí, je možné dokázať, že svoje ovečky našli iba tam, kde je nevedomosť, naivnosť a neschopnosť nájsť východisko z rôznych problémov. Démon (sekta) sa zmocnil človeka, aby ho uvrhol do otroctva, v ktorom bude s pokorou a s radosťou slúžiť svojej „autorite“. Iba nevedomého (naivného) a neslobodného môže ovládnuť (démon – sekta), aby ho zbavil svojho posledného zdravého rozumu.
V dnešnom svete nie je démon iba náboženská sekta, môže to ktokoľvek a čokoľvek (politická strana, finančná spoločnosť, náboženská organizácia, marketing, dominantný človek, atď.), proste všetci, čo útočia z egoistických dôvodov na myseľ jednoduchých (maličkých)ľudí.

strana 18

Nevedomosť – matka všetkého zla
Je tu ešte jedna pekná myšlienka, ktorá ukazuje závislosť a prepojenosť pravdy a slobody.
FE 90: Nevedomosť je matkou všetkého zla. Pravda je totiž ako nevedomosť. Pokiaľ je skrytá, spočíva sama v sebe, keď sa zjaví, bude poznaná a oslavovaná, lebo je silnejšia než nevedomosť a omyl. Len ona dáva slobodu. Logos povedal: „Ak poznáte pravdu, pravda vás urobí slobodnými.“ Nevedomosť je otrokom, poznanie je sloboda. Ak poznáme pravdu, nájdeme v sebe tiež plody tejto pravdy. Keď sa s ňou spojíme, prinesie nám úplnosť."
Honoré de Balzac: „Nevedomosť je matkou celej zločinnosti. Príčinou zločinu je nedostatok uvažovania.“
Richard Bach: „Láska a sloboda znamenajú koniec strachu a otrokárstva.“
Títo dvaja páni určite nemohli čítať gnostické evanjeliá, poznajú len základné princípy filozofie.
Tajomstvo nepoznanej pravdy
FE: 48. Pravda neprišla na svet nahá, ale prišla v symboloch a obrazoch. Svet by ju iným spôsobom neprijal.
Len si predstavte situáciu, ak by bolo ľudstvo konfrontované s pravdou a vedomosťou, ktorá by dosahovala omnoho vyššiu úroveň. Dokázali by sme pozorne počúvať napr. mimozemšťanov, ktorí majú civilizáciu založenú na odlišných pravdách a princípoch? Určite by s tým nemali problém bežní ľudia, ale tí, ktorí majú v rukách veľkú politickú, ekonomickú a náboženskú moc, určite nikdy nepripustia pravdu, ktorá by našu civilizáciu vykreslila ako primitívnu, v ktorej vládne zákon džungle (zákon silnejšieho). Ľudia by ich nielen zosadili zo svojich funkcií, ale svoju zlosť, že ich boli dlhé roky neprávom klamaní a zotročovaní, preniesli by do podobnej situácie, ako počas Francúzskej revolúcie. Nastal by obrovský chaos a krviprelievanie, ktoré by neumožnilo dostať sa k moci iným - najlepším ľuďom. Chaos vždy odvracia iba „silná“ a dominantná osobnosť, ktorá pomocou teroru a totality nastoľuje poriadok. Túto „silnú“ osobnosť ale zatiaľ vždy zotročila vlastná moc, ktorá ho urobila slepým (veľké ego nedokázalo odhadnúť svoje schopnosti a budúce udalosti).
Pravda a vedomosť, ktorá si je vedomá týchto skutočností, nemôže sa potom logicky objaviť v celej nahote a paráde, ako blesk z čistého neba. Táto pravda sa potom objavuje postupne v rôznych formách (symboly, obrazy), ako indície, ktoré treba rozlúštiť. Bohužiaľ ani najviac študovaní ľudia si to nedokážu uvedomiť.

strana 19

Záver
Môžeme iba špekulovať o tom, ako by sa vyvíjalo kresťanstvo a samotná cirkev, ak by nezavrhla gnostikov na samom počiatku svojej existencie. Lenže podľa týchto apokryfov je zrejmé, že takto dva rozdielne pohľady na Boha a pravdu nemohli nikdy vytvoriť harmonickú syntézu, ktorá môže dlhodobo spolu fungovať. Hlavne Hermasov pastier a jeho gnostická kritika to jasne dokazuje.
Víťazom na Nicejskom koncile sa stala ortodoxná kresťanská línia, ktorej chýbalo filozofické chápanie Boha. Táto kresťanská platforma potom všetky svoje náboženské tézy postavila iba na prísnej morálke, opovrhovaní bohatstvom (materializmom), pokore, uctievaní prísneho Boha, a hlavne princípu odmeny a trestu (nebo - peklo). Takto postavené náboženstvo môže ideálne ovládať masy jednoduchých ľudí (maličkých) a zároveň vytvoriť dobrý biznis. Už dávno pred Nicejským koncilom to pochopili vodcovia niektorých kresťanských komunít, preto vznikol Hermasov pastier.
Zavrhnutá gnostická komunita naopak preferovala Platónove videnie sveta v spojení s Ježišovým životom a jeho myšlienkami. Aj v kanonizovaných evanjeliách je množstvo Ježišových myšlienok, ktoré napĺňajú a potvrdzujú starovekú filozofiu. Je to len prezentované v „detskej“ reči (podobenstvách), ktorej má porozumieť obyčajný človek. V gnostických evanjeliách sú ale jasne stanovené priority, ktoré má človek dosiahnuť, ak chce vykročiť na správnu cestu. Pravda, sloboda, poznanie, viera, láska, to nie sú iba frázy, ktoré majú za účel oslniť a urobiť dobrý dojem, tieto pojmy v gnostických apokryfoch sú rozvádzané do detailu, ako ste mohli poznať, aby sa ukázala ich pravá tvár a všetky súvislosti s nimi spojené.
Kresťanstvo by s určitosťou plnilo svoj účel, ak by preferovalo vedomosť a slobodu, ako základné piliere vyspelého človeka. Ortodoxné kresťanstvo naopak produkuje ľudí, ktorí sú materiálne založení, aj keď vo Svätom písme je veľa Ježišových myšlienok, ktoré pred nástrahami zhromažďovania majetku jasne varujú. Veriacim ale nikto nepovie, čo má väčšiu hodnotu, ako telesné radovánky a materiálne statky. Preto v Petrovom zjavení sa objavila táto veta: „Márne bude až do môjho návratu vchádzať na svet pokolenie nesmrteľných duší.“
Chcelo by to ešte mierne poopraviť. Márne sa na svet bude rodiť pokolenie náboženských otrokov, nikdy sa k spravodlivosti nedopracujú.
Ak by gnostici vyhrali na Nicejskom koncile, s veľkou pravdepodobnosťou by do kostolov neprichádzalo veľa ľudí, pretože myšlienkam najvyššej pravdy nerozumie každý. Na druhej strane by ale bola veľká pravdepodobnosť, že gnóza vyprodukuje malú skupinu ľudí, ktorá je schopná vytvoriť spoločnosť na princípoch spravodlivosti. []

strana 20