Konfucius

Platón

J.W. Goethe

cesta k pravde a slobode - kapitalizmus

Použité citáty
vo formáte
PDF alebo Word

kontakt:
Peter Tóth
peter250@azet.sk

Použité citáty zoskupené podľa témy

Všetky tieto myšlienky dokazujú, že vysoká vedomosť, ktorá by nám ukázala správnu cestu, existuje už veľmi dlho. Bolo by dobré zamyslieť sa nielen nad každou z nich, ale aj nad tým, prečo sa nimi ľudstvo vôbec nezaoberá, aj keď väčšina z nich patrí do kategórie nespochybniteľnej pravdy. Nie je to zložitá a ťažko pochopiteľná filozofia, ale iba jednoduchá a väčšinou nepríjemná pravda, ktorá vykresľuje zásadný rozdiel medzi vyspelosťou a zaostalosťou. Keď máme ambíciu poznať pravdu a skutočnú realitu, nemôžeme tieto myšlienky ignorovať, ale naopak ich musíme vidieť ako dôležité indície, ktoré nám môžu pomôcť vyskladať mozaiku života.

Obsah

Pravda.........................................................................................................................2
Inteligencia (vedomosť)..............................................................................................3
Štúdium.......................................................................................................................4
Nevedomosť................................................................................................................5
Láska a sloboda .........................................................................................................6
Pokora – odstavené ego ............................................................................................7
Pýcha a sláva..............................................................................................................7
Sebapoznanie..............................................................................................................8
Rozdiel medzi veľkým a malým človekom................................................................8
Obraz mentálnej zrelosti ...........................................................................................9
Vnútorný zápas – boj s vlastnými nedostatkami.....................................................9
Pokrytectvo (zaujatosť)............................................................................................10
Dobré pozorovanie...................................................................................................10
Poznanie - dobro......................................................................................................10
Svetské radovánky...................................................................................................10
Ľudská bieda ............................................................................................................11
Nízka mentálna úroveň vládcov - nespravodlivosť................................................12
Pravý vládca.............................................................................................................13
Dôležité rady pre ľudstvo.........................................................................................13
Šťastie........................................................................................................................14
Život a svet................................................................................................................14
Hlavná priorita je iba jedna – staré a nové pravdy nepreviažeš..........................15
Hlboké korene nemohúcnosti a zla..........................................................................15

Demokracia..............................................................................................................15
Kapitalizmus a biznis...............................................................................................16
Náboženstvá.............................................................................................................17
Boh a stvorenie sveta...............................................................................................18
Falošní duchovní vodcovia......................................................................................19
Podobizne nebeského kráľovstva............................................................................20

strana 1

Pravda
Filipovo Evanjelium: 48. Pravda neprišla na svet nahá, ale prišla v symboloch a obrazoch. Svet by ju iným spôsobom neprijal.
Johann Wolfgang Goethe: „Človek je temný tvor! Nevie odkiaľ ide, vie málo o svete a najmenej o sebe.“
George Bernard Shaw: „Všetky veľké pravdy začínajú ako rúhanie. Pravda je jediná vec, ktorej nechce nikto veriť. Najcennejšia je pravda, ktorú sme sami objavili.“
Christian Friedrich Hebbel: „Nedá sa ustúpiť pred jednou pravdou bez toho, aby sme druhej nestúpili na päty.“
Svätý Augustín: „Kto sa nenechá premôcť pravdou, bude premožený omylom.“
Ján Amos Komenský: „Je nepremožiteľná sila pravdy ak je vyzbrojená svetlom poznania.“
Albert Einstein: „Dôležitá vec je neprestať sa pýtať. Úsilie o pravdu musí byť nadradené akémukoľvek inému úsiliu.“
Percy Bysshe Shelley: „Najistejšie klame ten, kto pravdu iba sfalšuje a nevymyslí si úplnou lož; najlepšie je tu a tam ubrať kúsok pravdy a nahradiť trochou nepravdy.“
Georg Christoph Lichtenberg: „Najnebezpečnejšie nepravdy sú pravdy mierne prekrútené.“
Mahátma Gándhí: „Kto hľadá pravdu, nemôže stratiť smer.“
Friedrich Nietzsche: „Čo sú nakoniec ľudské pravdy? Sú to nevyvrátiteľné ľudské omyly.“
Arthur Schopenhauer: „Hlavnou prekážkou v poznaní pravdy nie je lož, ale zdanlivá pravda.“
Friedrich Nietzsche: „Všetky zamlčané pravdy sa stávajú jedovatými.“
Alphonse De Lamartine: „Utópie sú často iba predčasné pravdy.“
Sokrates: „Pokiaľ sa chceme priblížiť k pravde, musíme sa v prvom rade vzdialiť od všedného života.“
Marie Voltaire: „Miluj pravdu, ale odpúšťaj omyly.“
František Palacký: „Hovorí sa, že deti, blázni a filozofovia hovoria pravdu. Preto sa deti bijú, blázni zatvárajú a filozofi nechápu.“
Johann Wolfgang Goethe: „Omyl je dobrý. Nová pravda nemôže škodiť viac než starý omyl.“
Jan Amos Komenský: „Čo môžeme robiť lepšie, ako hľadať mier, pravdu a život!“
Seneca: „Pravdu treba povedať len tým, ktorí ju chcú počuť.“
Mark Twain: „Nikdy nehovor pravdu niekomu, kto si ju nezaslúži.“
Ján Pavol II.: „Pravda nie je vždy taká istá, ako býva rozhodnutie väčšiny.“
Ján Pavol II.: „Ľudia potrebujú pravdu; absolútne nutne potrebujú vedieť prečo žijú, zomierajú, trpia.“

strana 2

Inteligencia (vedomosť)
Albert Einstein: „Väčšina ľudí si myslí, že intelekt robí veľkého vedca. Nemajú pravdu. Robí to charakter.“
Konfucius: „Na najvyššom stupni stoja ľudia s vrodenými znalosťami (s vrodením poznaním), druhý stupeň tvoria ľudia, ktorí získali znalosti učením, potom nasledujú tí, ktorí sa učia čo potrebujú, až keď sú v problémoch, a na najnižšom stupni sú tí ľudia, ktorí aj keď sú v problémoch, ničomu sa učiť nechcú.“
Albert Einstein: „Predstavivosť je omnoho dôležitejšia, než vedomosti.“
Albert Einstein: „Intelekt má ostré oko pre metódy a nástroje, ale je slepý voči cieľom a hodnotám.“
Platón: „Ak sa niekto učí, nie je isté, že sa stane múdrejším v tej veci, ktorú sa učí, lebo vedomosť a múdrosť, to nie je to isté.“
Platón: „Bolo by dobre, keby sa múdrosť pri vzájomných dotykoch prelievala z plnšieho človeka do prázdnejšieho, podobne ako voda v nádobách.“
Tomáš Garrique Masaryk: „Ľudia vedia mnoho, veľmi mnoho, ale ich vedenie nemá na ich život zďaleka taký vplyv, aký by mať malo, a v tom je veľká chyba: učíme sa príliš veľa pre školu a neučíme sa dosť pre život.“
T. S. Sawyer: „Inteligencia + charakter je cesta k veľkému víťazstvu.“
Anonym: Inteligentný človek dokáže vyriešiť problémy matematiky. Múdry človek dokáže vyriešiť problémy života.
Johann Wolfgang Goethe: „Človek vlastne vie, iba keď vie málo. Čím viac vie, tím väčšie sú jeho pochybnosti.“
Erich Maria Remarque: „Nikdy toho nechci moc vedieť. Čím menej toho človek vie, tím ľahšie sa mu žije. Vedomosť robí človeka slobodným – ale nešťastným.“
Jan Amos Komenský: „Pokiaľ nechápeš veciam, ktoré sa za slovami skrývajú, nie si múdry, ale si stále papagáj.“
Lev Nikolajevič Tolstoj: „Neboj sa ani tak neznalosti, ako falošných znalostí. Lepšie je nevedieť nič, ako mať za pravdu to, čo pravda nie je.“
Jan Werich: „ Keď rozum nad niečím zostane stáť, o to rýchlejšie sa potom rozbehne. Rozum, ktorý zostane stáť je v poriadku. Nesmie si sadnúť.“
Henry Ford: „Myslenie je najťažšia činnosť na svete. Preto sa mu venuje tak málo ľudí.“
Immanuel Kant: „Vedieť, načo by bolo rozumné sa opýtať, je veľký a potrebný dôkaz inteligencie a pochopenia.“

strana 3

Štúdium
John T. Reed: „Keď začnete študovať nejaký odbor, zdá sa vám, že sa musíte naučiť naspamäť obrovské množstvo vecí. Nemusíte. Všetko, čo potrebujete, je identifikovať hlavné princípy - vo všeobecnosti tri až dvanásť z nich - ktoré pokrývajú danú oblasť. Milión vecí, o ktorých ste si mysleli, že sa ich musíte naučiť naspamäť, je len rôznou kombináciou základných princípov.“
Konfucius: „Kto pri štúdiu starého dokáže dospieť k novým poznatkom, ten sa môže stať učiteľom.“
Ludwig von Mises: „Mnoho samoukov často predstihne doktorov, profesorov či bakalárov z najrenomovanejších univerzít.“
Konfucius: „Cii, ty ma zrejme považuješ za toho, kto veľa študuje a potom si to proste ukladá do pamäti, že áno?“ Zigong odpovedal: „Správne! A nie je tomu tak?“ Majster povedal: „Nie je, ja to všetko prepájam jedným princípom.“
Konfucius: „Povedzme, že niekto dokáže odrecitovať všetkých tristo veršov Knihy piesní, ale keď mu budú zverené vládne úlohy, nebude schopný sa ich zhostiť, alebo ako posol vyslaný do rôznych krajín nedokáže pohotovo čeliť rôznym situáciám – k čomu mu bude, že sa ich toľko naučil?“
Konfucius: „Štúdium bez premýšľania je neplodné, premýšľanie bez štúdia je riskantné!“
Platón: „Nik ti nepovie, čo by si sa mal naučiť, aby si bol múdry. Ani najväčšie znalosti ťa neurobia múdrym. Ľahko sa učiť a naučené zapamätať je prirodzeným nadaním. Túto schopnosť však ešte nemožno nazvať múdrosťou.“
Karel Čapek:  „Jednou z najväčších civilizačných pohrôm, je učený hlupák.“
Johann Wolfgang Goethe: „Niektoré knihy boli, ako sa zdá, napísané nie preto, aby sa z nich človek poučil, ale aby sa dozvedel, že autor niečo vie“.
Anton Pavlovič Čechov: „Univerzita rozvíja všetky vlohy vrátane hlúposti.“
Seneca: „Užitočnejšie je poznať niekoľko múdrych pravidiel, ktoré by ti mohli vždy poslúžiť, ako naštudovať si veľa neužitočných vecí.“
Platón: „Naše učenie nie je nič iné ako spomínanie. Ak je to pravda, v nejakom predchádzajúcom živote sme sa museli naučiť to, na čo teraz spomíname. Ak si niekto na niečo spomenie, musel to predtým vedieť.“
Sokrates: „Život nepodrobený skúmaniu, nemá cenu žiť.“
Johann Wolfgang Goethe: „Vlastním predmetom štúdia ľudstva je človek.“
Jack London: „Iba vtedy, pokiaľ sa zaujímaš o všetko, čo sa okolo teba deje, žiješ naplno!“

strana 4

Nevedomosť
Platón: „Ak je niekto múdry, nehľadá múdrosť. Ani nevedomí však nehľadajú múdrosť, netúžia sa stať múdrymi, lebo ich nevedomosť spočíva práve v tom, že si ju neuvedomujú. Zlo nevedomosti spočíva v tom, že človek, ktorý nie je krásny, ani dobrý, ani múdry, si o sebe myslí, že je dokonalý. Nikto kto svoj nedostatok necíti, netúži po tom, čoho nedostatok si neuvedomuje.“
Matúš (15:14): „Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“
Platón: „Nevedomosť slabých je smiešna. Nevedomosť silných je nebezpečná.“
Konfucius: „Iba tí najchytrejší a tí najhlúpejší sa nemenia.“
Platón: „Kto má rád iba seba, tomu sa vlastná nevedomosť zdá múdrosťou; Takýto človek sa domnieva, že vie všetko, hoci nevie skoro nič, nedovolí iným urobiť, čo sám nevie, a preto sa nevyhnutne dopúšťa chýb, keď to urobí sám.“
Honoré de Balzac: „Nevedomosť je matkou celej zločinnosti. Príčinou zločinu je nedostatok uvažovania.“
Pavol; Prvý list Korinťanom (3:18-19): „18 Nech nik neklame sám seba! Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry. 19 Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: „On chytá múdrych v ich chytráctve“.“.
Konfucius: „Kto nevie myslieť ďalej dopredu, toho v blízkej budúcnosti čakajú starosti.“
Marie Voltaire: „Koľko hlúpostí nahovoria ľudia iba preto, že chcú povedať niečo chytrého.“
Karel Čapek: „Prvá požiadavka spoločenskej výchovy, je vedieť zakryť svoju hlúposť.“
Friedrich Nietzsche: „Počujeme iba tie otázky, na ktoré vieme dať odpoveď.“ 
Johann Wolfgang Goethe: „Každý počuje iba to, čomu rozumie.“
Filipovo Evanjelium 90: Nevedomosť je matkou všetkého zla. Pravda je totiž ako nevedomosť. Pokiaľ je skrytá, spočíva sama v sebe, keď sa zjaví, bude poznaná a oslavovaná, lebo je silnejšia než nevedomosť a omyl. Len ona dáva slobodu. Logos povedal: „Ak poznáte pravdu, pravda vás urobí slobodnými.“ Nevedomosť je otrokom, poznanie je sloboda. Ak poznáme pravdu, nájdeme v sebe tiež plody tejto pravdy. Keď sa s ňou spojíme, prinesie nám úplnosť."
Robert Andrews Millikan: (1868-1953) americký fyzik; „Ľudia, ktorí sa málo vyznajú v prírodných vedách, a ľudia, ktorí sa málo vyznajú v náboženstve, sa môžu medzi sebou hádať a ich pozorovatelia si môžu myslieť, že sa to háda veda s vierou. V skutočnosti však tu narazili na seba iba dva druhy nevedomosti.“

strana 5

Láska a sloboda
Richard Bach: „Láska a sloboda znamenajú koniec strachu a otrokárstva.“
Filipovo Evanjelium 31. „Viera prijíma, ale láska dáva. (Nikto nebude môcť) prijímať bez viery, nikto nebude môcť dávať bez lásky. Preto aby sme prijímali, veríme. Aby sme naozaj dávali, milujeme, pretože pokiaľ by niekto dával bez lásky, nemôže mať žiadny úžitok z toho, čo dal. Kto neprijal Pána, je stále ešte židom.“
Filipovo Evanjelium 81. Ten, kto vlastní poznanie Pravdy, je slobodný. Slobodný nehreší. Kto hreší, je otrokom hriechu. Pravda je Matkou, poznanie je Otcom. Tí, ktorí sa domnievajú, že nehrešia, označuje svet za „slobodných“. Slová, že sú „slobodnými“, znamenajú, že poznanie Pravdy robí z týchto ľudí domýšľavých a poskytuje im pocit nadradenosti nad celým svetom. Láska ale buduje. Ten, kto sa oslobodil cez poznanie, je z lásky služobníkom tím, ktorí slobodu poznania zatiaľ nemohli prijať. Ale poznanie ich robí schopnými, aby sa dokázali stať slobodnými. Láska neberie nič. Lebo ako by mohla niečo brať, keď jej všetko patrí? Ona nehovorí: „Tamto je moje, alebo toto je moje, ale patrí to tebe“. Zažívajú ju všetci, ktorí sú zasvätení. Ale zažívajú ju aj tí, ktorí sa nachádzajú v blízkosti týchto zasvätených.
Filipovo Evanjelium 84: „Ten, kto je otrokom proti svojej vôli, môže sa stať slobodným. Ten, kto sa stal slobodným z milosti svojho pána a sám seba predal do otroctva, už sa slobodným stať nemôže.“
Filipovo Evanjelium 37. Osol, ktorý otáča mlynským kameňom, ušiel sto míľ. Keď bol odviazaný, zistil, že je stále na rovnakom mieste. Existujú ľudia, ktorí prešli veľa ciest, bez toho, aby sa akokoľvek priblížili k cieľu. A keď ich prekvapil večer, nevideli ani dedinu, ani stvorenie, ani prírodu, ani mocnosť, ani anjela. Márne sa tí úbožiaci namáhali.
Mahátma Gándhí: „Kedysi sa ľudia stávali otrokmi násilím, dnes ich zotročuje množstvo peňazí.“
George Bernard Shaw: „Sloboda znamená zodpovednosť. To je dôvod, prečo sa jej väčšina ľudí bojí.“
Benjamin Franklin: „Sloboda je nerozlučne spojená so zodpovednosťou.“ 
John Stuart Mill: „Sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého.“ 
Karel Čapek: „Pokiaľ sa má sloboda a láska vylučovať, volím slobodu. Radšej čierne krídla, než ružové putá.“
Antoine de Saint-Exupéry: „Skutočná láska sa nikdy nevyčerpá, a keď sa obrátiš k tej pravej studni, bude tím štedrejšia, čím viac z nej budeš piť.“

strana 6

Pokora – odstavené ego
Konfucius: „Mám naozaj vedomosti? Nemám! Jeden úplne obyčajný dedinčan sa ma na niečo pýtal, a ja som o tom nevedel vôbec nič. Musel som si to preberať zo všetkých strán, kým som mu mohol odpovedať, ako som najlepšie vedel.“
Jack London: „Zabudni sám na seba, potom si ťa svet bude pamätať.“
Albert Einstein: „Skutočná hodnota človeka je v prvom rade určovaná tým, nakoľko a v akom zmysle sa dokázal oslobodiť od svojho ja.“
Platón: „Kto chce byť veľkým mužom, nesmie mať rád seba ani svoje veci, ale veci spravodlivé, či už sa vyskytujú v jeho vlastných skutkoch, alebo v skutkoch niekoho iného.“
Platón: „Zo všetkého najväčším zlom, vrodeným do duše väčšiny ľudí, ktoré si každý odpustí, a preto pred ním niet úniku, je to, keď sa hovorí, že človek je od prírody sám sebe milý, a je správne, keď je taký. V skutočnosti však prílišná láska k sebe samému je príčinou mnohých previnení. Milujúci totiž býva slepý k predmetu svojej lásky, takže nesprávne posudzuje, čo je spravodlivé, dobré a krásne, lebo sa nazdáva, že si treba vždy väčšmi vážiť to, čo je jeho, než pravdu.“
Platón: „Každý človek by sa mal vystríhať sebalásky a vždy by mal horlivo sledovať toho, kto je lepší ako on a mal by pritom odložiť všetok ostych.“
Platón: „Byť rozumný neznamená iba vedieť, čo vieš a čo nevieš, ale vedieť, že nič nevieš.“
Konfucius: „Znepokojovať ma nemá, že nemám postavenie, znepokojovať by ma malo, či mám pre to schopnosti. Nemal by som sa trápiť tým, že ma nikto nepozná, ale svojim jednaním mám byť hoden toho, aby ma ľudia poznali.“
Exupéry: „Pokora srdca nežiada, aby si sa pokoroval, ale aby si sa otvoril. Práve ona je kľúčom k zmene. Až potom môžeš dávať a prijímať.“ 
Pýcha a sláva
Marie Voltaire: „Nekonečná malosť býva prevádzaná nekonečnou pýchou.“
Johann Wolfgang Goethe: „Pravá cnosť sa nikdy neohliada na svoj tieň - slávu .“
Alexander Puškin: „Sláva je jasná záplata na handrách.“
Platón:„Niektorý ľudia si o sebe myslia, že sú najmúdrejší zo všetkých ľudí, a nielenže si to myslia, ale sú presvedčení, že ich mnohí pokladajú za takých.“
Marcus Tullius Cicero: „Najčastejšie sa ľudia dávajú strhnúť k tomu, že zabúdajú na spravodlivosť, keď prepadnú túžbe po moci, cti a sláve.“
Publilius Syrus: „Pyšný človek si rýchlo urobí slávu i zo svojej hanby.“

strana 7
  • Sebapoznanie
    Johann Wolfgang Goethe: „Človek pozná sám seba len do tej miery, do akej pozná svet."
    Platón:  „Byť rozumný“, „rozumnosť“ a „poznávať sám seba“ znamená vedieť, čo človek vie a čo nevie."
    Mahátma Gándhí: „Tvoje myšlienky sa stávajú tvojimi slovami, tvoje slová sa stávajú tvojimi činmi, tvoje činy sa stávajú tvojimi zvykmi, tvoje zvyky sa stávajú tvojimi hodnotami, tvoje hodnoty sa stávajú tvojím osudom.“
    Budha: „Ak sa budete snažiť porozumieť celému vesmíru, nepochopíte vôbec nič. Ak sa pokúsite porozumieť sebe, pochopíte celý vesmír.“
    Koptské Evanjelium Tomášovo: 3. Ježiš povedal: Keď vám tí, ktorí vás vedú, vravia: "Hľa, kráľovstvo je v nebi", tak vás predídu vtáci. Keby vám vraveli: "Je v mori", predídu vás tam ryby. Ale kráľovstvo je vo vás a okolo vás. Keď poznáte seba, budete poznaní a uvedomíte si, že ste deťmi živého Boha. Keď však sami seba nepoznáte, ocitnete sa v chudobe a sami budete ochudobnení.
    Koptské Evanjelium Tomášovo 67. Ježiš povedal: Kto pozná všetko a má nedostatok v sebe, má nedostatok vo všetkom.
    Rozdiel medzi veľkým a malým človekom
    Konfucius: „S tým, kto presiahol priemer, dá sa rozprávať o veľkých témach, s tým, kto priemeru nedosahuje, o takýchto témach rozprávať nemožno.“
    Konfucius: „Pravý aristokrat hľadá vinu u seba, malý človek u iných.“
    Konfucius: „Keď niekto dokáže napravovať seba k lepšiemu, aké môže mať ťažkosti vo výkone svojho úradu? Pokiaľ nedokáže napraviť sám seba, ako chce potom napraviť iných ľudí?“
    Konfucius: „Pravý aristokrat sa vyzná v tom, čo je správne, malý človek sa vyzná v tom, z čoho ide prospech.“
    Konfucius: „Pravý aristokrat je morálne pevný, nie je však skostnatený.“
    Konfucius: „Pravému aristokratovi záleží na mravných hodnotách, malý človek prahne po pôde. Pravému aristokratovi záleží na zákonoch, malému človekovi na získaní rôznych výhod. Pravý aristokrat sa vyzná v tom, čo je správne, malý človek sa vyzná v tom, z čoho ide prospech. “
    Platón: „Bohatstvo je dobrom pre poriadnych ľudí, ktorí vedia, ako peniaze užívať, no pre zlých a nevedomých ľudí je zlom.“

strana 8

Obraz mentálnej zrelosti
Anton Pavlovič Čechov: „Stručnosť je sestra talentu.“
Arthur Schopenhauer: „Prejavovať ducha a rozum je nepriami spôsob ako vytýkať iným ich neschopnosť a tuposť.“
Diogenés Ze Sinópy: „Čím múdrejší je človek, tým menej má potrieb.“
Arthur Schopenhauer: „Nič nie je ťažšie ako vyjadriť významnú myšlienku tak, aby ju každý pochopil.“
Konfucius: „Štyrom veciam sa majster snažil vyhnúť: nepodložených dohadov, kategorických tvrdení, tvrdohlavosti a uznávanie iba seba samého."
Budha: „Konaj dobro a dobro sa ti vráti“.
Platón: „Keď sa staneš múdrym, všetci ti budú priateľmi, všetci ti budú príbuznými, lebo im budeš užitočný.“
Diogenés Ze Sinópy: „Čím múdrejší je človek, tým menej má potrieb.“
Budha: „Príčinou utrpenia je túžba – s koncom túžby končí utrpenie.“
Filipovo Evanjelium 45. Ten, ktorý sa vyviazal zo sveta, nemôže byť držaný vo svete, kde žil. Je pánom nad vášňou a strachom, nad závisťou. Existujú ľudia, ktorí tvrdia: „My sme veriaci, ukryte nás ukryte nás pred nečistým duchom a pred démonmi.“ Keby však mali Ducha svätého, nečistí duchovia by sa s nimi nemohli spojiť. Neboj sa tela, ale tiež ho nemiluj. Keď sa ho budeš báť, tak ťa ovládne. Keď ho budeš milovať, tak ťa pohltí a ochromí.
Jan Amos Komenský: „Nedopusť, aby ti zlí zabraňovali konať dobre. Chválou ich musíš pohŕdať, utŕhaniu ich si nevšímať. Želaj si byť zlými skôr nenávidený, ako uctievaný.“

Vnútorný zápas – boj s vlastnými nedostatkami
Antoine de Saint-Exupéry: „Najďalej dôjde a najúspešnejší bude, kto najviac zápasil sám zo sebou.“
Platón: „Aj vzťah k sebe samému má človek chápať ako vzťah k nepriateľovi. Víťaziť sám nad sebou je najcennejším a najlepším víťazstvom, no podľahnúť premožený samým sebou je zo všetkého najhanebnejšie a zároveň najhoršie. Znamená to, že v každom z nás zúri vojna proti nám samým.“
William Shakespeare: „Rany, ktoré si človek spôsobí sám, sa liečia ťažko.“
Sokrates: „Kto chce hýbať svetom, musí v prvom rade pohnúť sám so sebou“.

strana 9

Pokrytectvo (zaujatosť)
Lukáš 6:41-42: Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,« keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.
Johann Wolfgang Goethe: „Človek nie klamaný, väčšinou sa klame sám..“
Platón: „Nectí svoju dušu ten, kto za vlastné chyby a nespočetné najväčšie zlé skutky neviní sám seba, ale iných, a seba zakaždým pokladá za nevinného. Takýto človek ctí svoju dušu iba zdanlivo, v skutočnosti jej však škodí.“
Alexander Puškin: „Viacej si ceníme povznášajúci klam, než tmu prízemných právd.“
Dobré pozorovanie
Platón: „Nikdy neuvažuj o tom, kto ti čo povedal, ale o tom, či ti povedal pravdu.“
Karel Čapek: „Nemysli si stále, že musíš všetko prežiť, stačí iba pozorovať a to bez pokoja nejde. Najväčšia milosť pre nás, ktorí to potrebujeme, je umenie dívať sa a vidieť.
Shakespeare: „Nie je nič dobré alebo zlé. Záleží na tom, čo si o tom myslíme.“
Budha: „Je to tvoja myseľ, ktorá vytvára tento svet.“
Antoine de Saint-Exupéry: „Tu je to moje tajomstvo, úplne prostunké: správne vidíme iba srdcom. Čo je dôležité, je očiam neviditeľné.“
Marcus Aurelius: „Všetko, čo počujeme, je len názor, nie fakt. Všetko, čo vidíme, je len perspektíva, nie pravda.“
Poznanie - dobro
Platón: „Väčšina ľudí pokladá za dobro rozkoš, bystrejší však rozumové poznanie. Keď však bližšie skúmajú, aké rozumové poznanie, napokon musia povedať, že je to poznanie dobra.“
Sokrates: „Existuje len jedno dobro a to je poznanie. Existuje iba jedno zlo a to je nevedomosť.“ 
Platón: „Nie je možné, aby zlo zmizlo, veď musí byť stále niečo opačné proti dobru. Bez jestvovania zla by sme nevedeli, čo je dobro.“
Svetské radovánky (slasť)
Platón: „Hoci si človek uvedomuje, že zlé veci sú zlé, predsa ich robí, lebo ho premáha túžba po slasti.“
Platón: „Sú dva druhy činností. Jedna smeruje k pestovaniu tela a hľadá veci príjemné, druhá k pestovaniu duše a hľadá najväčšie dobro.“
Platón: „Ak sa schádzajú starí ľudia, väčšina sa na týchto stretnutiach sťažuje, túži po slastiach mladosti, bolestne si spomínajú na rozkoše lásky, pitky, hostiny a na všetko, čo s tým ešte súvisí, prichodia si nešťastní, akoby boli prišli o veľké veci a akoby iba vtedy boli žili krásny život, ale teraz že už to ani život nie je. Stále hudú tú istú pesničku, koľko útrap im spôsobuje staroba.“
Platón: „Často sa dostávame pod vládu jedál, nápojov a rozkoší lásky, čiže príjemných vecí, hoci vieme, že sú to zlé veci, lebo poskytujú slasť iba pre prítomnú chvíľu. Môžu mať za následok chorobu a chudobu a mnoho iných zlých vecí.“

strana 10

Ľudská bieda
Fjodor Michajlovič Dostojevskij: „Ľudia odmietajú svojich prorokov a zabíjajú ich, avšak milujú svojich mučeníkov a ctia tých, ktorých zabili.“
Platón: „Ten, kto chce naozaj bojovať za právo a ostať čo len krátky čas nažive, musí nevyhnutne žiť v súkromí a nemá prijať verejné pocty.“
Johann Wolfgang Goethe: „Človek je temný tvor! Nevie odkiaľ ide, vie málo o svete a najmenej o sebe.“
George Bernard Shaw: „Morálka národa i charakter ľudí sa podobajú zubom. Čím sú skazenejší, tím viac bolí, keď sa ich niekto dotkne.“
Alexander Puškin: „Viacej si ceníme povznášajúci klam, než tmu prízemných právd.“
Johann Wolfgang Goethe: „Slová sú ako listy na strome - kde je ich najviac, tam je najmenej ovocia.“
Konfucius: „Dopustiť sa chyby a nenapraviť ju, až to sa dá nazvať pravou chybou.“
Sigmund Freud: „Ľudia sú málo prístupný rozumovým dôvodom, sú ovládaní pudovými želaniami.“
Platón: „Čoraz väčšmi prevláda názor, že múdry človek má byť predovšetkým chytrý pre seba, že najlepší je ten, kto si zarobí najviac peňazí.“
Johann Wolfgang Goethe: „Vo svete zbavenom ideí vládnu príšery.“
Johann Wolfgang Goethe: „Múdrejší vraj vždy ustúpi. Možno preto hlupáci tak rýchle postupujú.
Ján (3:19-21): „A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.“
George Bernard Shaw: „Skúsenosť nás učí, že ľudia sa zo skúsenosti nikdy nepoučia.“
Johann Wolfgang Goethe: „Je smutné, keď niečo musíme považovať za hotové a uzavreté“.
Aristoteles: „ Zlo sebe pripravuje, kto ho chystá inému.“
Budha: „Udržovať v sebe zlosť je ako chytiť rozpálený uhlík s tým, že ho chcete po niekom hodiť a spálite sa iba vy.“
Johann Wolfgang Goethe: „Žiť bez úžitku je rovnaké, ako pomaly umierať.“
Johann Wolfgang Goethe: „Kto nerobí  nič pre druhých, nerobí nič pre seba.“
Sokrates: „Keby všetky naše nešťastia boli znesené na jednu spoločnú hromadu, odkiaľ by si každý musel odniesť rovnaký diel, väčšina ľudí by bola spokojná, keby si mohla odniesť tie vlastné.“
Tomášova kniha: Spasiteľ povedal: „Pokiaľ sú vám viditeľné veci skryté, ako by ste mohli počuť o veciach, ktoré viditeľné nie sú? Pokiaľ je pre vás ťažké robiť skutky pravdy, ktoré sú svetu viditeľné, ako budete konať tie skutky, ktoré patria k výsostnej veľkosti a plnosti, a ktoré viditeľné nie sú? A ako sa môžete nazývať robotníkmi? V tomto ste ešte učni a nedospeli ste k veľkosti dokonalosti.

strana 11

Nízka mentálna úroveň vládcov - nespravodlivosť
Platón: „Keď sa talentovaný rečník, ktorý nevie, čo je dobré a čo zlé, postaví pred ľudí, ktorí to tiež nevedia, môže napáchať veľa zla.“
Platón: „Mnohí strážcovia štátu sa dajú oklamať občanmi a namýšľajú si, že sú skutočnými politikmi, keď ich vychvaľujú široké masy. Takíto muži sa neprestajne zaoberajú vypracovaním zákonov, zasa ich opravujú, pričom stále veria, že skoncujú zo zločinnosťou v obchodných stykoch i v ostatných veciach a vôbec netušia, že v skutočnosti iba stínajú hlavy hydre.“
Konfucius: „Rokovanie riadiace sa osobnými záujmami vyvoláva veľkú zlobu a nenávisť.“
Marie Voltaire: „Moc vždy zotročí človeka, ktorý ju drží v ruke.“
Platón: „Nespravodlivosť kamkoľvek vnikne, či je to štát, národ, vojsko alebo čosi iné, pre nesvornosť a nejednotnosť to najprv urobí neschopným za čokoľvek sa zasadiť ako celok, potom sa znepriateľuje so všetkým, čo stojí proti nej. Tie isté  prirodzené účinky vyvolá nespravodlivosť aj v jednotlivcovi. Najprv ho urobí neschopným čokoľvek urobiť, pretože bude v rozpore sám so sebou, potom sa stane nepriateľom sebe samému a všetkému, čo je spravodlivé.“
Vladimír Majakovskij: „Keď človek zistí, že môže ovládať druhého človeka, chová sa k nemu ako prasa.“
Karel Čapek: „Všetci vladári sveta sa najviac desia toho, že by to mali skúsiť inak, neslýchane a obrátene; nič nie konzervatívnejšie, ako ľudské vládnutie.“
Platón: „Kde má v štáte vážnosť bohatstvo a boháči, tam sa cnosť a dobrí ľudia menej cenia. Z výbojných a ctižiadostivých mužov sa stávajú nakoniec ziskuchtivci a chamtivci, a tí vychvaľujú a obdivujú boháča, dosadzujú ho do úradov, chudáka však znevažujú. Takíto muži budú žiadostiví peňazí a potajomky budú vášnivými ctiteľmi zlata a striebra, pretože budú mať vlastné pokladnice a klenotnice, kde to môžu bezpečne ukryť, a tiež domy ohraničené plotmi, celkom ako vlastné hniezda, kde si môžu nákladne žiť, vydržiavať si ženy i kohokoľvek, koho by chceli. Takýto štát nie je jeden, ale nevyhnutne dva, jeden štát chudákov a druhý boháčov, ktorí žijú v tom istom štáte, ale ustavične sa navzájom nedôverčivo pozorujú.“ 
Abraham Lincoln: „Politici je skupina mužov, ktorí okrem záujmov národa majú ešte svoje vlastné záujmy a ktorí ako skupina sú o krôčik vzdialení od poctivých ľudí.“
Abraham Lincoln: „Môžeme klamať svojim počínaním niektorých ľudí nejaký čas, niektorých dokonca po celý čas, ale nikdy nie všetkých po celý čas“.

strana 12

Pravý vládca
Platón:  „Ten, kto chce vládnuť iným, musí sa naučiť ovládať sám seba.“
Platón:  „Nie je hanbou, keď ťa na tvoje chyby upozorní najlepší z mužov.“
Platón: „Múdry strážca štátu je rozumný a vôbec nie je žiadostivý peňazí, lebo to, prečo sa zháňajú peniaze a majetok, prislúcha zháňať komukoľvek inému, len nie jemu.“
Platón: „Dobrá vláda si nevytvára vlastný úžitok, ale nariaďuje to, čo je užitočné ovládanému, prihliadajúc na prospech slabšieho, nie silnejšieho.“
Platón: „V povahe skutočne pravého vládcu nie je pozerať na svoj prospech, ale na prospech toho, komu vládne.“
Konfucius: „Kto sa sám chová správne, potom nemusí vydávať ani príkazy a všetko beží ako má. Kto sa sám nechová správne, potom napriek tomu, že bude vydávať príkazy, nikto sa im nebude podriaďovať.“
Platón: „Dobrí ľudia nechcú vládnuť ani pre peniaze, ani pre česť. Lebo nechcú, aby ich nazývali úradníkmi, keby zjavne dostávali za zastávanie úradu mzdu, ani zlodejmi, keby z toho tajne ťažili. Ale ani pre česť nie, lebo nie sú ctižiadostiví. Preto sa pravdepodobne pokladá za hanbu dobrovoľne sa uchádzať o úrad. Keby jestvoval štát zo samých dobrých mužov, viedol by sa boj o nevládnutie práve tak, ako teraz o vládnutie.“ 
Johann Wolfgang Goethe: „Ktorá vláda je najlepšia? Tá, ktorá nás učí, ako si máme vládnuť sami.“
Dôležité rady pre ľudstvo

Albert Einstein: „Potrebujeme podstatne nový spôsob myslenia, pokiaľ má ľudstvo prežiť.“
Osho: „Ľudstvo nepotrebuje verejných služobníkov, misionárov a im podobných. Ľudstvo potrebuje viac rozumu.“
Albert Einstein: „Základné zákony nie je možné objaviť logickou cestou. Existuje len intuícia, ktorej pomáha cit pre chápanie zákonitostí, ktoré sa za určitým javom skrývajú.“
Konfucius: „Čo robiť, aby bol ľud poslušný? Majster povedal: „Ak sa budú povolávať čestní a odvolávať bezcharakterní, potom bude ľud poslušný. Ak sa budú povolávať bezcharakterní a odvolávať čestní, potom ľud poslušný nebude.“
Platón: „Vo všetkých vládach a spôsoboch moci nastáva úpadok, ak sa zabúda na cnosť.“.
Platón: „Nie je možné mať v jednom štáte úctu k bohatstvu a zároveň dosiahnuť rozumnosť občanov. Jedno alebo druhé musíme zanedbať.“
Platón: „Prístup k moci by mal byť zakázaný tým, ktorí ju milujú.“
Platón: „Svet môže byť spasený iba vtedy, ak sa králi stanú filozofmi, alebo filozofi kráľmi.“

strana 13

Friedrich Nietzsche: „Ak nechce človek patriť k davu, stačí, aby prestal byť voči sebe pohodlný.“
Friedrich Nietzsche:  „Počúvajte ma dobre, lebo vás učím, ako byť nadčlovekom! Nadčlovek je zmyslom zeme! Človek je len lanom medzi zvieraťom a nadčlovekom - lanom napnutým nad hlbokou priepasťou.“
Matúš (20:25-27) „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc.  Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.“
Matúš (7:15-19): 15 Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. 16 Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? 17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. 18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. 19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20 Teda po ich ovocí ich poznáte.
Koptské Evanjelium Tomášovo 93. Nedávajte sväté psom, aby to nehodili na hnojisko. Nehádžte perly pred svine, aby ich [nepošliapali] (asi tri nasledujúce slová sú nečitateľné).
Šťastie
Platón: „Jedným z najcennejších vecí pre človeka je šťastie. Šťastní sú však iba tí, ktorí poznajú veci dobré a veci zlé, vedia čo majú urobiť a čo nie. Sú najmúdrejší a najbohatší, lebo múdrosť patrí medzi najcennejšie statky.“
Mahátma Gándhí: „Šťastie je, keď to, čo si myslíš, čo hovoríš a čo robíš, je v harmónii.“
Albert Camus: „Pravé šťastie spočíva v radostiach z vlastnej povahy.“ 
Seneca: „Šťastie a pravda kráčajú bok po boku. Preto nejde nazývať šťastným toho, kto sa nachádza mimo pravdu.“
Život a svet
Sokrates: „Život nie nič iné, ako reťazec premárnených príležitostí.“
Koptské Evanjelium Tomášovo 110. Ježiš povedal: Kto našiel svet a zbohatol, nech sa sveta zriekne.
Koptské Evanjelium Tomášovo 56. Ježiš povedal: Ten, kto poznal svet, našiel mŕtvolu a kto našiel mŕtvolu, toho svet nie je hoden.
Filipovo evanjelium 4. Ten kto seje v zime, žne v lete. Zima je tento svet, leto je nasledujúc vek. Zasejeme v tomto svete, aby sme v lete žali. Preto pre nás nie je vhodné, aby sme si v zime niečo vyprosovali.

strana 14

Hlavná priorita je iba jedna – staré a nové pravdy nepreviažeš
Koptské Evanjelium Tomášovo 47. Ježiš povedal: Nemôže človek sedieť na dvoch koňoch a napínať dva luky. Ani nemôže sluha slúžiť dvom pánom, inak bude jedného ctiť a druhého urážať. Človek, ktorý pije staré víno, netúži v tú chvíľu po novom. A nové víno sa nedáva do starých mechov, aby nepraskli; ani sa nedáva staré víno do nového mechu, aby ho neroztrhlo. Neprišíva sa stará záplata na nové šaty, pretože tak sa rozderavia.
Matúš (6:24): Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.
Hlboké korene nemohúcnosti a zla
Filipovo evanjelium 90: Pokiaľ je väčšina jeho vecí skrytá, prežívajú a existujú ďalej. Keď sa zjavia umierajú. Ako je tomu u viditeľného človeka. Pokiaľ je vnútro človeka skryté, je živý. Ak sa objaví jeho vnútro a ak vyjde z neho von, zomrie. Tak je tomu i zo stromom. Pokiaľ sú jeho korene skryté, žije a pučí. Keď sa jeho korene odhalia, strom uschne. Tak je tomu s každým splodeným, nielen s viditeľným, ale i zo skrytým. Lebo pokiaľ sú korene zla skryté, zlo je silné. Ak je však rozpoznané, rozplynie sa a keď sa zjaví úplne, zmizne.
Preto Logos hovorí: „Už je sekera priložená ku koreňu stromu.“ Sekať ale nebude, lebo čo sa usekne, znovu vypučí. Sekera ale prenikne do hĺbky, až narazí na korene. Ježiš oddelil korene celého sveta úplne, zatiaľ čo iní iba čiastočne. Čo sa nás týka, každý z nás by mal kopať, aby odkryl korene zla, ktoré sú v ňom a mal by ich vytrhnúť aj koreňmi zo svojho srdca. Zlo však bude vytrhnuté, ak ho spoznáme. Ak ho nepoznáme, zapustí v nás korene a prináša v našom srdci svoje plody. Je našim pánom a my sme jeho otrokmi. Drží nás v zajatí, aby nás nenechalo robiť to, čo chceme, takže to, čo chceme, nerobíme. Je mocné, preto že sme ho nepoznali. Pokiaľ je tu, pôsobí."
Demokracia
Mahátma Gándhí: „Skutočným demokratom je ten, kto úplne nenásilnými prostriedkami bráni svoju slobodu a v dôsledku toho aj slobodu svojej krajiny a nakoniec i celého ľudstva.“
Michail  Gorbačov: „Demokracia bez verejnej informovanosti neexistuje a existovať nemôže.“
George Bernard Shaw: „Demokracia je metóda, ktorá nám zaručuje, že sa nám nebude vládnuť lepšie než si zasluhujeme.“
Winston Churchill: „Liberálna demokracia je ten najhorší spôsob vlády, aký poznám. Až na to, že neexistuje žiadny lepší.“

strana 15

Ján Pavol II.: „Dejiny učia, že demokracia bez hodnôt sa rýchlo premieňa na jasnú alebo kamuflovanú totalitu.“
Adolf Hitler: „V týchto krajinách, tzv. demokraciách, nie je ľud v žiadnom prípade stredobod záujmu.“
Václav Havel: „V demokracií je to zložité. Je treba, aby sa v nej angažovali všetci.“ 
Gabriel Laub: „V totalitných režimoch sa idioti dostávajú k moci intrigami a násilím, v demokracií – slobodnou voľbou.“
Jozef Čapek: „Demokracia, pokiaľ nie disciplínou, zrúti sa a rozplynie. Sloboda medzi ľuďmi nie je k tomu, aby atomizovala, ale aby spájala.“
Alphonse Daudet: „Demokracia bez osvety je metlou.“
Tomáš Garrigue Masaryk: „Demokracia nepanuje, ale opravuje.“
Ralph Waldo Emerson: „Demokracia je vláda tyranov korigovaná novinármi“.
A. J. Liebling: „Sloboda tlače končí u jeho vlastníkov“.
Egon Erwin Kisch: „Tlačová sloboda končí tam, kde začínajú obchodné záujmy.“
Stanislaw Jerzy Lec: „Hlavným zákonom tzv. demokracie sa stalo počítať hlavy ale nedbať na mozgy“.
Jiří Faltus: „Ukázalo sa, že totalitu a demokraciu môžu zavádzať úplne rovnaký ľudia.“
Tomáš Garrigue Masaryk: „Demokracia nie je panovaním, ale prácou k zabezpečeniu spravodlivosti. A spravodlivosť je matematika humanity.“
Bruno Traven: „Lenivosť premýšľať za diktatúry sa stáva cnosťou, zatiaľ čo v demokracií sa rovná hnilobe.“
Kapitalizmus a biznis
Thomas More (1478-1535): „Keď hovoria bohatí ľudia o blahu spoločnosti, viem, že to nie je nič iného, ako spiknutie boháčov, ktorí pod menom a pod zámienkou všeobecného blaha hľadajú svoj vlastný prospech.“
Franz Kafka: „Luxus bohatých je zaplatený biedou chudobných."
John Maynard Keynes: „Akonáhle si trúfneme odmietnuť sa riadiť účtovným ziskom, začali sme meniť civilizáciu.“
Karol Marx: „Pokiaľ dosiahne kapitalista zisk, nemusí to zákonite znamenať zisk aj pre robotníka, ale keď stráca kapitalista, znamená to nevyhnutne stratu i pre robotníka.“
Oliver Goldsmith (1730 – 1774): „Česť upadá, kde obchod kvitne.“
Luc de Clapiers de Vauvenargues ( 1715 – 1747): „Obchod je škola podvodu“. 
Platón: „Čoraz väčšmi prevláda názor, že múdry človek má byť predovšetkým chytrý pre seba, že najlepší je ten, kto si zarobí najviac peňazí.“
Platón: „Remeselníkovi zákon prikazuje nepredražovať svoj tovar a prácu v snahe oklamať zákazníka, ale statočne udávať cenu podľa hodnoty, ktorú sám dobre pozná. V spoločenstve slobodných občanov sa teda remeselník nesmie pokúšať o oklamanie zákazníka, ktorý túto hodnotu nepozná. Ten, komu sa ukrivdilo, musí mať v týchto veciach právne prostriedky, aby sa mohol brániť pred zlým, kto si takto počína.“

strana 16

Náboženstvá
Osho: „Celé ľudstvo žije v otroctve. Každá viera je otroctvo; každé náboženstvo, každý kostol, každá synagóga, každý chrám nie je nič iného, ako väzenie s otvorenými dverami. Dvere sú zámerne otvorené, aby vo vás vyvolali ilúziu, že nie ste vo väzení.“
Jiddu Krishnammurti: „Náboženstvo a tradície slúžia ako bezpečie pre našu myseľ, a keď je naša myseľ v bezpečí, chabne.“
Richard Dawkins: „Som proti náboženstvu, lebo nás učí, že máme byť spokojní s nepoznaním sveta.“
Arthur Schopenhauer: „Všetky náboženstvá sľubujú odmenu za vynikajúcu vôľu a dobré srdce, avšak žiadnu odmenu za vynikajúcu hlavu alebo chápanie.“
Voltaire: „Nič nemôže byť viac v rozpore s náboženstvom a klérom než rozum a zdravý úsudok."
Karol Marx: „Náboženstvo je ópium ľudstva“.
Henri Troyat: „Pre mnohých ľudí žiť podľa cirkvi, znamená dôkladne sa zabezpečiť proti nebezpečenstvám vyplývajúcim z myslenia.“
Osho: „Náboženstvá sľubujú, ale tovar nikdy nedodajú. Veda nikdy nesľubuje, ale tovar vždy dodá.“ 
Voltaire: „Zo všetkých náboženstiev, kresťanstvo by malo najviac nabádať k tolerancii, aj keď dosiaľ bolo najviac netolerantné.“
Georg Christoph Lichtenberg (1742-1799): „Zvláštne, že ľudia tak radi bojujú za svoje náboženstvo, a tak neradi podľa neho žijú.“ 
Elton John: „Páči sa mi myšlienka Kristovho učenia a všetky tie nádherné príbehy. Ale realita je taká, že organizované náboženstvá, zdá sa, nefungujú. Ľudí menia na nerozmýšľajúcich tvorov plných nenávisti.“ 
Georg Christoph Lichtenberg - nemecký vedec, satirik 1742 – 1799: „Hlbokej, často neuváženej úcte k starým zákonom, starým zvykom a starému náboženstvu ďakujeme za všetko zlo na svete.“ 
Petr Bakalář: český publicista 1970 „Všetky náboženstvá – pokiaľ majú k tomu politické prostriedky- sa všeobecne snažia umlčať tých, ktorí majú pochybnosti. Je to známka slabosti, nie sily. Všeobecne možno povedať, že tam, kde sa náboženstvo dostane k moci, začína bezprávie a útlak. Tam, kde je zbavené moci, je krotké a mierne.“
Hubbard: „Teológia je pokus človeka vysvetliť to, čo sám nechápe, pritom mu nejde o pravdu, ale o uspokojujúcu odpoveď.“
Tomáš Garrigue Masaryk: „Nepotrebujeme mravnosť a náboženstvo abstraktne, v sústavách a v knihách, ale v živote, v hospodárení a v politike. Etika nie je pre písací stôl, náboženstvo nie je pre kostol.“
Richard Francis Burton - britský objaviteľ, spisovateľ a špión (1821 – 1890): „Čím ďalej študujem náboženstvá, tím viac som presvedčený, že človek v skutočnosti vždy uctieval len sám seba.“
Gabriel Laub: „Každé vládnuce náboženstvo sa snaží postupne likvidovať všetky knihy, až na jednu, ktorou tím diskredituje.“
Charles Spurgeon britský kazateľ, autor a pastor (1834 – 1892): „Náboženstvo založené na ľudskej autorite je bezcenné.“
Jawaharlal Nehrua (otec Indirie Gándhiovej): „Ani krajina, ani ľudia, ktorí sú otrokmi dogiem, nemôžu mentálne napredovať.“
Richard Rohr (americký františkánsky kňaz): „Ježiš sedemnásťkrát hovorí „nasledujte ma!. Ani raz nepovedal uctievajte ma!“
Erich Von Däniken: „Zástancovia tradičných náboženstiev i nových siekt požadujú bezvýhradnú vieru, bez toho aby mohli ponúknuť zázraky. Pokiaľ ide o UFO, je tomu presne naopak; zázrakmi sa to iba hemží, ale nikto v nich nechce veriť.“
Friedrich Nietzsche: „Musíme prekonať kresťanstvo ako morálku otrokov nesamostatných ľudí, aby sme urobili miesto nadčloveku.“
Johann Wolfgang Goethe: „Je smutné, keď niečo musíme považovať za hotové a uzavreté“.

strana 17

Boh a stvorenie sveta
André Brie: „Najvyššie pravdy sú jednoduché a prosté.“
Mahátma Gándhí: „Ty a ja sme jedno. Nemôžem ti ublížiť bez toho, žeby som neranil aj seba.“
Platón: „Kedysi pradávno sme boli jedno. A tá mučivá túžba vrátiť sa k jednote, to je láska.“
Voltaire: „Pokiaľ nás Boh stvoril k obrazu svojmu, tak sme mu to viac než oplatili.“
Fjodor Michajlovič Dostojevskij: „Myslím, že diabol neexistuje, avšak človek ho vytvoril, vytvoril ho ako svoj obraz a podobu.“
H.P.Yockey: „Pokiaľ niekto číta moju knihu, nikdy nemôže prísť k záveru, že by prírodné procesy mohli vyprodukovať čo i len najjednoduchší organizmus. Nie je najmenšia šanca, že by náš svet vďačil za svoju existenciu prírodným dejom. A tak jediný racionálny záver je, že tu musel byť nadprirodzený zásah.“ 
Arno Penzias - držiteľ Nobelovej ceny: „Astronómia nás vedie k jedinečnej udalosti. Vesmír bol stvorený s veľmi delikátnou rovnováhou, ktorá vytvára podmienky pre život. Je to iste výsledok nadprirodzeného plánu. Taký poriadok nemohol vzniknúť z chaosu, všetky dôkazy nás vedú k nadprirodzenému designu.“
Stephen William Hawking, britský matematik a kozmológ z Cambridge: „Nie je žiadne vysvetlenie pre pôvod vesmíru okrem predpokladu najvyššej inteligencie. Veda nemôže vysvetliť pôvod všetkých vecí: Odkiaľ pochádza hmota, priestor, čas a energia pre Veľký tresk? A čo bolo pred tým?“ 
Charles Darwin: „Nemôžem pochopiť, ako by tento nádherný a veľký svet mohol povstať náhodou. Tento fakt sa mi zdá byť hlavným argumentom pre existenciu Boha. Nikdy som nepopieral jeho jestvovanie.“
Johann Wolfgang Goethe: „Pokiaľ Boh stvoril tento svet, urobil by dobre, ak by svoje dielo poopravil.“
Friedrich Nietzsche: „Je človek omylom Boha alebo Boh omylom človeka?“.
Richard Rohr: „Kedykoľvek si myslíte, že máte úplnú pravdu, tak vás nevedie Boh, ale vy sa snažíte viesť Boha.“
Galileo Galilei: „Necítim sa byť viazaný veriť, že rovnaký Boh, ktorý nás obdaril zmyslami, rozumom a inteligenciou, by chcel, aby sme ich nevyužili.“
Martin Luther: „Boh je čistá tabuľa, na ktorej nič nie je, len čo si ty sám na ňu napísal.“
Albert Einstein: „Duchovný život mnohých stroskotáva preto, lebo nehľadajú Boha pre neho samého, ale aby od neho niečo dostali. Tak nám Božie dary často prekážajú, aby sme došli k samému Bohu, stavajú sa ako múr medzi nás a Boha. Človeka nemáme hodnotiť podľa toho, čo získal, ale čo dal.“

strana 18

Falošní duchovní vodcovia
Petrovo zjavenie 16. „Budú sa tam vyskytovať tiež iní, ktorí sú mimo našich počtov, čo sami sebe budú hovoriť biskup a tiež kňaz, ako by prijali svoju moc od Boha. Podrobia sa súdu vodcov. Títo ľudia sú iba suché korytá.“
Petrovo zjavenie: 9 Po vás prídu tí, ktorí šíria lož a títo budú vychvaľovaní. Budú sa držať mena mŕtveho v domnení, že sa cez neho sa očistia. Budú ale veľmi pošpinení a prepadnú nepravému menu a do osídiel zlého, pomstychtivého človeka a všelijakým dogmám. A budú ovládaní bezzákonnosťou. Niektorí z nich budú preklínať pravdu a hlásať zlé učenie. A budú hovoriť zlé veci o sebe navzájom.
Petrovo zjavenie 13. Iní prídu k zlým slovám a klamným mystériám. Niektorí, čo nechápu mystéria hovoria o veciach, ktorým nerozumejú, ale budú sa vystatovať, že iba im patria mystéria pravdy. A vo svojej povýšenosti budú hnaní pýchou a závisťou k nesmrteľnej duši, ktorá im bola prisľúbená. Všetky mocnosti, panstvá a sily vekov budú chcieť byť s nimi v stvorenom svete, aby tí, ktorí neexistujú, boli zabudnutí tými, ktorý existujú. Môžu ich vychvaľovať, bez toho aby sami boli spasení alebo privedení na cestu. Vždy si ale budú želať, aby boli nesmrteľní. Lebo keď nesmrteľná duša prijme silu duchovného ducha, budú sa k nej hlásiť tí, ktorí boli oklamaní.
Petrovo zjavenie 14. Ale mnohí ďalší, ktorí sa protivia pravde a sú hlásatelia omylu, budú číhať so svojim omylom a svojim zákonom na moje čisté myšlienky, pretože sa domnievajú, že dobro a zlo pochádza z rovnakého zdroja. Obchodujú s mojim slovom. A budú šíriť krutú záhubu. Márne bude až do môjho návratu vchádzať na svet pokolenie nesmrteľných duší. Veď oni musia od nich vyjsť cez moje odpustenie hriechov, do ktorých upadli so svojimi protivníkmi. Za výkupné som ich získal z otroctva, v ktorom sa nachádzali, aby som im dal slobodu. pretože oni môžu vytvárať iba obyčajnú napodobeninu v mene mŕtveho, to znamená v mene Hermasa, prvorodenca nespravodlivosti, aby maličkí neverili, že existuje svetlo. Ľudia tohto druhu sú tí robotníci, ktorí boli vyhodení do vnútornej temnoty, ďaleko od synov svetla. Oni sami nevstupujú, ani nenechajú vstúpiť tých, ktorí chcú vojsť, aby dosiahli oslobodenie.
Petrovo zjavenie 15. A zase iný z nich, ktorí trpia, si myslia, že budú dokonale múdri z bratstva, ktoré naozaj existuje ako duchovné spoločenstvo – zjednotené v komunite, cez ktorú bude zjavená svadba s Nepominuteľným. Miesto toho sa objaví napodobenina príbuzného druhu – sesterstvo. To sú tí, ktorí utláčajú svojich bratov tím, že im hovoria: „Cez milosť nášho Boha k nám prichádza spása.“ Nevedia, aký trest je pre tých, ktorí sa radujú s tými, ktorí páchajú tieto veci maličkým a prizerajú sa tomu, keď sú zotročovaní.

strana 19

Petrovo zjavenie 17. Ale ja som povedal: „Mám strach kvôli veciam, čo si mi povedal, lebo vskutku z nášho pohľadu je málo takých, zatiaľ čo podvodníkov sú naozaj celé zástupy a tí budú zvádzať ďalšie zástupy živých a ničiť ich medzi sebou. A keď budú hovoriť tvojim menom, bude sa im veriť.
Petrovo zjavenie 18. Spasiteľ povedal: „Im je cez ich omyl určený stanovený čas, kedy budú panovať nad maličkými. A po dovŕšení omylu, nestarnúce, nesmrteľné poznanie omladne a oni (maličkí) budú panovať nad tými, ktorí ich ovládajú. Ich omyl bude vytrhnutý i s koreňom a zahanbí ich, aby sa stal zjavným vo všetkej nehanebnosti, ktorú si sám osvojil. Takíto sa stanú nezmieriteľnými, Peter.
Podobizne nebeského kráľovstva
Koptské Evanjelium Tomášovo 8: A povedal: Človek je podobný múdremu rybárovi. Ten hodil svoju sieť a vytiahol ju z mora plnú malých rýb. Medzi nimi našiel ten múdry rybár veľkú dobrú rybu. Vyhodil všetky malé ryby do mora a vybral bez váhania tú veľkú rybu. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.
Koptské Evanjelium Tomášovo 57. Ježiš povedal: Kráľovstvo Otca sa podobá človekovi, ktorý mal dobrú siatbu. V noci prišiel jeho nepriateľ a do dobrej siatby nasial kúkoľ. Ten človek nedovolil, aby sa kúkoľ vytrhal. Povedal im: "Len aby ste nešli vytrhať kúkoľ a vytrháte spolu s ním pšenicu. Kúkoľ sa totiž ukáže v deň žatvy, vytrhajú ho a spália.
Koptské Evanjelium Tomášovo 22. Ježiš uvidel malé deti, ktoré ešte pijú mlieko. Povedal svojim učeníkom: "Tieto deti, čo pijú mlieko, podobajú sa tým, čo vchádzajú do kráľovstva." Povedali mu: "Keď sme deťmi, tak vojdeme do kráľovstva?" Ježiš im povedal: "Keď urobíte dve jedným a keď urobíte vnútro ako vonkajšok a vonkajšok ako vnútro a to, čo je hore, ako to, čo je dole, a keď urobíte to, čo je mužské, a to, čo je ženské, jedným jediným, aby nebolo mužské mužským a ženské ženským; keď urobíte oči namiesto oka a ruku namiesto ruky a nohu namiesto nohy, obraz namiesto obrazu - vtedy vojdete do kráľovstva."
Koptské Evanjelium Tomášovo 27. Ježiš povedal: Keď sa nebudete postiť od sveta, nenájdete kráľovstvo. Keď nezachováte sobotu ako sobotu, neuvidíte Otca.
Koptské Evanjelium Tomášovo 37. Jeho učeníci povedali: "Kedy sa nám ukážeš a kedy ťa uvidíme?" Ježiš im povedal: "Až sa vyzlečiete a nebudete sa hanbiť a vezmete svoje šaty a položíte si ich pod nohy ako úplne malé deti a pošliapete ich, vtedy uvidíte Syna Živého a nebudete sa báť."
Koptské Evanjelium Tomášovo 75. Ježiš povedal: „Mnoho je tých, čo stoja predo dvermi, ale len osamotení vstúpia do svadobnej komnaty.“ []

strana 20