Johann Wolfgang Goethe: „Človek je temný tvor! Nevie odkiaľ ide, vie málo o svete a najmenej o sebe.“
George Bernard Shaw: „Všetky veľké pravdy začínajú ako rúhanie. Pravda je jediná vec, ktorej nechce nikto veriť. Najcennejšia je pravda, ktorú sme sami objavili.“
Christian Friedrich Hebbel: „Nedá sa ustúpiť pred jednou pravdou bez toho, aby sme druhej nestúpili na päty.“
Svätý Augustín: „Kto sa nenechá premôcť pravdou, bude premožený omylom.“
Ján Amos Komenský: „Je nepremožiteľná sila pravdy ak je vyzbrojená svetlom poznania.“
Filipovo evanjelium: „Pravda neprišla na svet nahá, ale prišla v symboloch a obrazoch. Svet by ju iným spôsobom neprijal.“
Albert Einstein: „Dôležitá vec je neprestať sa pýtať. Úsilie o pravdu musí byť nadradené akémukoľvek inému úsiliu.“

Obsah
Cesta č.301 ...str.2
Namyslená inteligencia ...str.3
Priemerná myseľ ...str.4
Nadpriemerná mentálna úroveň ...str.5
Zatvorené dvere poznania ...str.6
Zakrytý koreň nevedomosti ...str.7
Sedliacky rozum ...str.8
(Ne)pripravená myseľ ...str.9
Prezentované témy ...str.10
Záver a pointa ...str.11

strana 1

Je to iba zlomok známych výrokov, ktoré nám dokazujú, že vedomosť (múdrosť) je na svete veľmi dávno, len ju nechceme rešpektovať, prípadne nechápeme jej hlbší význam. Asi očakávame, že nám ju prinesú jedného dňa, ako hotovú vec študované intelektuálne kapacity, ktoré ju objavili a dokázali na základe vedeckého skúmania. Je to však zásadný omyl ľudskej logiky a racionality. Ak by ju niekto aj teoreticky priniesol, ako nespochybniteľnú pravdu a vedomosť, určite by sme jej nedokázali porozumieť svojou klasickou obmedzenou inteligenciou z jednoduchej príčiny – nemáme k tomu dostatočne pripravenú myseľ. Ďalší faktor je tiež nespochybniteľný – na niektoré témy života  nikdy nedostaneme vedecky overené informácie.
Cesta č.301
Nikto nemôže prezentovať svoje názory ako dokonalú pravdu, ktorá presahuje všetky ostatné. Svoju verziu som označil symbolicky číslom 301, ako jednu z mnohých, ktoré majú za cieľ ukázať realitu súčasného sveta a cestu k inej forme mentálnej úrovne, v ktorej vládne pravda (úprimnosť) a sloboda. Táto moja verzia nekopíruje  žiadnu konkrétnu ideológiu určitej komunity alebo známej autority, je to iba jeden nezávislý pohľad na ľudí a svet, na základe dostupných informácií (indícií), určitého pozorovania a jednoduchého princípu. Nemá zmysel potom tieto moje názory k niekomu prirovnávať a klasicky škatuľkovať, pretože nikam nepatria a nikomu neslúžia.
Ako titulok stránky prezrádza, prekážky a problémy, ktoré sa budú riešiť, predstavujú nielen všetci ľudia blokujúci pravdu a slobodu, ale aj vlastná zotročená myseľ, ktorá nechce vidieť skutočnú realitu. Aj keď na tieto témy bolo napísaných veľa kníh, dôležitá je zvolená forma a metodika, ktorá má za cieľ ukázať dôležité súvislosti života. Je to niečo podobné, ak sa chcete niečo naučiť alebo vytvoriť (napr. zatepliť dom, ovládať určitý PC program, atď.) a hľadáte správny manuál, ktorý by vám najlepšie vyhovoval. Pokiaľ ste ešte nezískali všetky potrebné informácie a dobre nerozumiete určitým postupom, logicky hľadáte iný návod. Moja imaginárna cesta č. 301 je potom iba jeden z mnohých návodov, ako sa niekam mentálne posunúť a niečo dôležité pochopiť. Samozrejme, čím viac iných manuálov máte preštudovaných, tým lepšie mi budete rozumieť, pretože máte možnosť informácie porovnávať, prípadne sa môže objaviť nová, ktorú budete vedieť ľahko zaradiť.

strana 2

Namyslená inteligencia
Počítam s tým, že človek, ktorý hľadá celý život pravdu, nenosí v sebe veľkú pýchu, ale napriek tomu môže sedieť na názoroch, ktoré môžu byť z určitej časti mylné, alebo neúplné. Pokiaľ ale sedíme na určitých názoroch a nedávame priestor niečomu novému a lepšiemu, pýcha ešte v určitej miere stále žije. Môžeme sa cítiť inteligenčne na úrovni, ak sa prirovnáme ku svojmu okoliu, ale na druhej strane sa môžeme ocitnúť v situácií, keď nám niekto nepoznaný dokáže určitú vlastnú rozumovú obmedzenosť a nemohúcnosť. Sokrates bol v tomto smere špecialista, pretože svojimi otázkami doviedol namyslenú inteligenciu vždy do trápnej situácie, v ktorej nielenže nedokázala dať schopnú odpoveď, ale musela poprieť svoje vlastné predchádzajúce myšlienky. Už len z racionálneho hľadiska nie je preto rozumné sedieť na vlastných názoroch, ako na nespochybniteľnej pravde, pretože s veľkou pravdepodobnosťou (rovnajúcej sa istote), sedíme na veľkej nevedomosti.
Nevedomosť nie je len nedostatok potrebných pravdivých informácií, je to v prvom rade neschopnosť priznať si svoju rozumovú obmedzenosť a nedokonalosť, ktorá funguje ako brzda.
Platón: „Ak je niekto múdry, nehľadá múdrosť. Ani nevedomí však nehľadajú múdrosť, netúžia sa stať múdrymi, lebo ich nevedomosť spočíva práve v tom, že si ju neuvedomujú." Zlo nevedomosti spočíva v tom, že človek, ktorý nie je krásny, ani dobrý, ani múdry, si o sebe myslí, že je dokonalý. Nikto kto svoj nedostatok necíti, netúži po tom, čoho nedostatok si neuvedomuje.“
Táto Platónova myšlienka zásadným spôsobom degraduje aj najvyššiu inteligenciu hrdých intelektuálov, ktorí si myslia, že vedia všetko lepšie ako ostatní.
Múdrosť ale nikto neobjaví iba preto, že chce byť múdry. Všetko sa to začína tak, ako to vyobrazuje úvodný obrázok – hladná myseľ potrebuje dostať odpovede na všetky dôležité otázky života a nezastaví sa, pokiaľ nedostane pravdu, o ktorú sa dá oprieť a ktorá v praxi naozaj funguje. Je to však dlhá a namáhavá cesta, ktorú si zvolia iba mentálne silné osobnosti vybavené samostatným logickým myslením a silným charakterom. Bez vlastností ako napr. húževnatosť, trpezlivosť a pokora, sa človek k ničomu zásadnému nedostane, aj keď disponuje vysokou inteligenciou.
Albert Einstein: „Väčšina ľudí si myslí, že intelekt robí veľkého vedca. Nemajú pravdu. Robí to charakter.“

strana 3

Väčšina ľudí na tejto planéte je mentálne zabrzdená, bez šance na zásadný pokrok. Nepotrebujú meniť názory, pretože im to hrdosť nedovolí a zároveň je to pohodlné.
Konfucius: „Iba tí najchytrejší a tí najhlúpejší sa nemenia.“
Samozrejme, že nie je dobré meniť názory veľmi rýchlo a často, ale v prvom rade si treba uvedomiť, či sa dá na ne vždy spoľahnúť a či prinášajú naozaj požadovaný efekt. Pokiaľ tomu tak nie je, treba evidentne všetko prehodnotiť, hlavne vlastný spôsob myslenia.
Priemerná myseľ
Sú určité témy, na ktoré ešte jednoduchý človek nedorástol. Pozorovať, analyzovať a vyhodnocovať neznáme myšlienky, vyžaduje určitú sústredenosť (pokoj) a logickú úroveň mysle. Pre mnohých je dobrá vnímavosť (pozorovanie) veľký problém, preto platí táto myšlienka:
Konfucius: „S tým, kto presiahol priemer, dá sa rozprávať o veľkých témach, s tým, kto priemeru nedosahuje, o takýchto témach rozprávať nemožno.“
Malý človek nedokáže hlbšie analyzovať globálne problémy, jeho myseľ je orientovaná iba na problémy, ktoré sa ho bytostne dotýkajú. Väčšinou nechápe, že ak nebude zbierať, porovnávať a vyhodnocovať informácie globálneho charakteru určitým štúdiom, celý život musí prežiť v nevedomosti, ktorá ho bude fackovať s každej strany. Ľudia sa ale nedelia na múdrych a hlúpych, pretože úrovní mentálnej vyspelosti je veľa. Väčšinou sa vyhýbam rôznemu kategorizovaniu ľudí, pretože mentalita človeka je rôznorodá a zložitá, ale Konfucius vo svojom výroku to celkom dobre vystihol.
Konfucius: „Na najvyššom stupni stoja ľudia s vrodenými znalosťami (s vrodením poznaním), druhý stupeň tvoria ľudia, ktorí získali znalosti učením, potom nasledujú tí, ktorí sa učia čo potrebujú, až keď sú v problémoch, a na najnižšom stupni sú tí ľudia, ktorí aj keď sú v problémoch, ničomu sa učiť nechcú.“
Väčšina ľudí si začne pokladať otázky a hľadať rôzne východiská až keď sa ocitne v problémoch. Zaujímajú ich len tie aspekty života a rôzne problémy, ktoré priamo ohrozujú bezstarostný a pohodlný život. Táto skupina, ktorá vníma život iba s pohľadu svojich potrieb, je samozrejme najväčšia. Toto prízemné vnímanie života neumožňuje rozvinúť debatu na vyššej úrovni, pretože ak človek všetko vzťahuje okamžite k vlastnej osobe, pre potrebný nadhľad, s ktorého sa dajú objektívne komentovať globálne problémy, nie sú vytvorené základné podmienky. Konfucius túto skupinu označil ako priemer, s ktorým sa nedá baviť o veľkých veciach.

strana 4

Nadpriemerná mentálna úroveň
Pokiaľ je človek schopný vnímať okolitý svet s určitými vlastnosťami pozorovateľa, začína sa nielen mentálne vzďaľovať od priemeru, ale priťahuje si k sebe aj vedomosť (informácie), ktorú potrebuje overiť. Človek na tejto úrovni už iné a nepoznané názory nevníma ako hrozbu, ktorá sa chce zmocniť jeho mysle, ale pozorne vníma ich zmysel a hĺbku. V mysli týchto ľudí už funguje samostatné logické myslenie, ktoré je schopné  vyhodnocovať informácie na základe určitého princípu. To je tá skupina ľudí, s ktorou sa dá baviť o veľkých veciach, pretože potrebujú mentálne rásť.
Je tu ešte veľké množstvo ľudí, ktorým súčasný stav sveta nevyhovuje a majú ambíciu urobiť zásadné zmeny, ale nedisponujú vedomosťou, ktorá by im ukázala cestu. Radi by zasadili tvrdú ranu arogantnej a bezohľadnej moci živiacu nevedomosť a nespravodlivosť, zároveň by sa veľmi potešili ak by klesla zločinnosť, ale význam tejto myšlienky veľmi nechápu.
Mark Twain: „Kto chce zmeniť svet, musí najprv seba.“
Skoro nikto nevidí, kde a v čom je ukrytý koreň korupcie, preto boj s týmto javom pripomína beznádejnú záležitosť. Taktiež ľudia nedokážu odhaliť príčinu (koreň) vysokej rozvodovosti, nevery a iných problémov osobného života. Mnohí tvrdia, že tu máme krízu hodnôt, ale zároveň si neuvedomujú, že kríza hodnôt pramení z primitívnej filozofie, živelnosti, krátkozrakosti (slabej racionality) a nevedomosti.
Honoré de Balzac: „Nevedomosť je matkou celej zločinnosti. Príčinou zločinu je nedostatok uvažovania.“
Keď logicky začneme uvažovať nad svetom, tak musíme prísť k záveru, že ak by vysoká vedomosť a racionalita skutočne vládla, ako to niektorí intelektuáli tvrdia, tak naša civilizácia by nemusela riešiť tak závažné problémy. Treba si položiť aj otázku, či je ľudská inteligencia a racionalita schopná vyriešiť svoje problémy tak, aby sa mohla  vyhnúť veľkým kolapsom civilizácií, vojnám a iným katastrofám, ktoré zažili naši predkovia. Pokiaľ odpovieme, že nie, tak potom sa určite  nemôžeme pýšiť veľkou inteligenciou a musíme sklopiť uši (človek tvor primitívny), pokiaľ odpovieme že áno, tak evidentne nedokážeme využiť svoj rozumový potenciál. Problém môže byť aj v tom, že naša civilizácia nedisponuje vedomosťou, ktorá by sa dala ďalej rozvíjať (nie je možné nadviazať súčasnú vedomosť na naše kultúrne dedičstvo). Keď pripustíme túto možnosť, tak evidentne musíme prehodnotiť všetky pravdy, ktoré v minulosti niekto vytvoril. Možno postupne prídeme aj k záveru, že niekto zabrzdil a zároveň blokuje (s egoistických dôvodov) príchod vedomosti, ktorá bráni civilizáciu posunúť na inú úroveň.   

strana 5

Zatvorené dvere poznania
Ľudstvo sa môže pýšiť iba svojim technologickým a vedeckým pokrokom, ktorý za stopäťdesiat rokov urobil doslova kvantový skok. Vo všetkých ostatných oblastiach poznania je stále človek na primitívnej úrovni, rovnako ako pred mnohými storočiami, aj keď sa považuje za humánnu bytosť žijúcu v demokracii. Rovnaké záľuby a túžby, rovnaký spôsob myslenia, rovnaké maniere v politike a ekonomike, atď., ako v súčasnosti prevládajú, mali ľudia aj v antickom Ríme. Človek sa po mentálnej stránke v podstate vôbec nezmenil. Ak to mám zjednodušiť tak poviem, že ľudstvo sa dokáže vyvíjať iba v tých oblastiach vedy a poznania, ktoré prinášajú zo sebou jasný materiálny profit. Humanitné a sociálne vedy nedokážu prinášať takú vedomosť, ktorá by človeka posúvala k spravodlivej spoločnosti a k spokojnému osobnému životu.
História ako aj súčasnosť jasne ukazuje, že čistá jednoduchá pravda bola vždy na najvyššej úrovni zakrývaná a prekrúcaná, preto k tej najvyššej sa ľudstvo nemohlo dopracovať.
Lukáš (11:52): „Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili.“
Táto chýbajúca úroveň poznania spôsobuje najskôr revolúcie, vojnové konflikty, neskôr prichádza nevyhnutný pád a kolaps. Aj keď vidíme, že politici v prvom rade myslia na seba a zároveň balamutia národ (rovnako ako šľachta v stredoveku), žiadny problém v oblasti (ne)vedomosti nevidíme. Je tu však jedno dôležité varovanie z Biblie ktoré hovorí, že pokiaľ nás budú viesť slepci, určite nedopadneme dobre.
Matúš (15:14): „Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“
Všetky vojnové konflikty (hlavne posledná svetová vojna) začali až keď sa naplnila táto myšlienka:
Platón: „Keď sa talentovaný rečník, ktorý nevie, čo je dobré a čo zlé, postaví pred ľudí, ktorí to tiež nevedia, môže napáchať veľa zla.“
Nielen vojnové konflikty, ale aj všetky ostatné problémy, v ktorých sa ukazuje určitá nemohúcnosť vládnej moci posunúť vpred celú spoločnosť, má na svedomí nevedomosť.
Platón: „Nevedomosť slabých je smiešna. Nevedomosť silných je nebezpečná.“
V určitých časových intervaloch sa vždy objavili ľudia, ktorí ukázali na chybné smerovanie ľudstva, pomýlené hodnoty, atď.. Vzpriečili sa nespravodlivosti a odvážne prezentovali svoje myšlienky. Logicky nemohli ostať dlho na žive, pretože jednoduchou pravdou nahlodávali tradičný systém a rôzne zaužívané dogmy. Museli zomrieť iba preto, lebo nové myšlienky ohrozovali vedomosť a pozíciu mocných, ktorí netúžili po žiadnych veľkých zmenách.

strana 6

Fjodor Michajlovič Dostojevskij: „Ľudia odmietajú svojich prorokov a zabíjajú ich, avšak milujú svojich mučeníkov a ctia tých, ktorých zabili.“
Prečo zabíjali ľudí, ktorých po určitom čase vysvecovali? Má to svoju logiku - mŕtvy človek už nepredstavuje žiadnu hrozbu rebélie či revolúcie, jeho myšlienky sa dajú ešte prekrútiť tak, ako to práve vyhovuje.
Celá naša história sa vyznačuje zabíjaním nositeľov pravdy, dialo sa to ešte omnoho skôr, ako vznikli tradičné náboženstvá.
Platón: „Ten, kto chce naozaj bojovať za právo a ostať čo len krátky čas nažive, musí nevyhnutne žiť v súkromí a nemá prijať verejné pocty.“
V dnešnej dobe  môže hovoriť každý čo len chce, ale to platí iba do tej miery, pokiaľ nemá záujem dosiahnuť vysokú pozíciu, ako to Platón spomína. Čistú pravdu, ktorá nie je šitá na mieru akejkoľvek inštitúcie,  organizácie, či  komunite, môže logicky priniesť iba človek, ktorý nemá žiadne osobné ambície dosiahnuť vysokú funkciu či verejnú poctu. Médiá ale nikdy nedajú priestor tomu, kto nezastáva vysokú funkciu alebo kto nemá za sebou silnú podporu určitej komunity. Žiadny mystik či filozof nestál o to, aby sa stal vodcom veľkej masy ľudí, ktorá iba minimálne rozumie jeho myšlienkam.
Zakrytý koreň nevedomosti
Problém nevedomosti spočíva v tom, že nedokáže odhaliť koreň svojej nemohúcnosti. Svoju nemohúcnosť radšej zakrýva rôznymi výhovorkami, prípadne chybu alebo nepriateľa hľadá vždy na druhej strane. Nevedomosť bude neustále žiť a rásť až do chvíle, kým sa naplní táto myšlienka:
Filipovo evanjelium 90: Pokiaľ je väčšina jeho vecí skrytá, prežívajú a existujú ďalej. Keď sa zjavia umierajú. Ako je tomu u viditeľného človeka. Pokiaľ je vnútro človeka skryté, je živý. Ak sa objaví jeho vnútro a ak vyjde z neho von, zomrie. Tak je tomu i zo stromom. Pokiaľ sú jeho korene skryté, žije a pučí. Keď sa jeho korene odhalia, strom uschne. Tak je tomu s každým splodeným, nielen s viditeľným, ale i zo skrytým. Lebo pokiaľ sú korene zla skryté,  zlo je silné. Ak je však rozpoznané, rozplynie sa a keď sa zjaví úplne, zmizne. Preto Logos hovorí: „Už je sekera priložená ku koreňu stromu.“ Sekať ale nebude, lebo čo sa usekne, znovu vypučí. Sekera ale prenikne do hĺbky, až narazí na korene. Ježiš oddelil korene celého sveta úplne, zatiaľ čo iní iba čiastočne. Čo sa nás týka, každý z nás by mal kopať, aby odkryl korene zla, ktoré sú v ňom a mal by ich vytrhnúť aj koreňmi zo svojho srdca. Zlo však bude vytrhnuté, ak ho spoznáme. Ak ho nepoznáme, zapustí v nás korene a prináša v našom srdci svoje plody. Je našim pánom a my sme jeho otrokmi. Drží nás v zajatí, aby nás nenechalo robiť to, čo chceme, takže to, čo chceme, nerobíme. Je mocné, preto že sme ho nepoznali. Pokiaľ je tu, pôsobí."
Táto myšlienka odhaľuje, že pokiaľ je všetko zlo a vlastná nemohúcnosť zakrytá, budú ľudia žiť ako otroci až do smrti. Otroctvo nie je iba závislosť, je to aj neschopnosť robiť správne rozhodnutia, ktoré si myseľ uvedomuje. Iba vysoké poznanie (vedomosť) dokáže preniknúť ku koreňom zla a nevedomosti, aby mohlo svojou sekerou odseknúť všetky putá otroctva.

strana 7

Filipovo evanjelium 90: Nevedomosť je matkou všetkého zla. Pravda je totiž ako nevedomosť. Pokiaľ je skrytá, spočíva sama v sebe, keď sa zjaví, bude poznaná a oslavovaná, lebo je silnejšia než nevedomosť a omyl. Len ona dáva slobodu. Logos povedal: „Ak poznáte pravdu, pravda vás urobí slobodnými.“ Nevedomosť je otrokom, poznanie je sloboda. Ak poznáme pravdu, nájdeme v sebe tiež plody tejto pravdy. Keď sa s ňou spojíme, prinesie nám úplnosť."
Túžba po poznaní všetkých dôležitých súvislostí života teda zákonite musí naraziť na filozofiu. Jej význam a funkciu musia pochopiť všetci, čo chcú dostať odpovede na tie najzákladnejšie otázky života.
Ako môže človek reálne hodnotiť rôzne aspekty života, ak sa nemôže oprieť o filozofiu, ktorá spoľahlivo funguje? Ako sa môžeme dostať z rôznych problémov, ak nepoznáme cestu? Ako môžeme niekoho označiť za múdreho, dobrého, hlúpeho, zlého, atď., ak nepoznáme obraz vyspelej bytosti? Vládne vo svete vedomosť a múdrosť, na ktorú sa môžeme spoľahnúť? Ideme správnym smerom? Poznáme zmysel ľudského trápenia? Môžeme byť hrdý na svoju inteligenciu?
Je to iba zopár otázok, ktoré si musíme položiť, ak sa chceme mentálne vyvíjať. Lenže ani človek, ani civilizácia sa neposunie vpred, pokiaľ sa nezameria na vlastnú analýzu, v ktorej si prizná všetky omyly a nedostatky. Kritizovať vládnu moc, prípadne nespravodlivosť v akejkoľvek oblasti, bude mať právo iba vtedy, ak jeho vedomosti a postoj k životu dosiahnu takú úroveň,  ktoré už dokáže ukázať cestu.
Sedliacky rozum
Ako z titulnej hlavičky vyplýva, budem analyzovať človeka a celkovú úroveň civilizácie sedliackym rozumom obyčajného človeka, ktorý nepotrebuje demonštrovať svoju intelektuálnu úroveň a pritom sa pokúsi na všetko pozerať ako mimozemšťan, ktorý nie je s nikým prepojený (nepatrí do žiadnej skupiny).
Sedliacky rozum preferujem ako ideálny, pretože funguje na lepšom a jednoduchšom princípe, ako ten zložitý, intelektuálny. Sedliak vždy používal jednoduchú logiku, ktorá hovorila, že najlepšie je to, čo dokáže prinášať úžitok aj v dlhšom časovom horizonte a zároveň sa zbavuje všetkého nepotrebného, čo ho zaťažuje. Pokiaľ niečo funguje a prináša dobré výsledky, je to dobrá cesta, ak niečo prestane fungovať, niekde sa stala chyba a hľadajú sa príčiny. Funkčnosť je teda hlavný princíp sedliackeho rozumu, ktorý má vždy prioritu pred všetkým ostatným. Aby mohlo všetko dlhodobo fungovať (aj pre jeho deti), sedliak vníma všetky aspekty a súvislosti ovplyvňujúce jeho malé hospodárstvo a zároveň sa snaží dostať vždy ku koreňu akéhokoľvek problému. Sedliacky rozum teda nielen úspešne aplikuje racionalitu a funkčnosť, ale snaží sa pozerať aj prezieravo do budúcna.

strana 8

(Ne)pripravená myseľ
Život jedinca, spoločnosti a civilizácie ovplyvňuje tak veľké množstvo aspektov, že pokiaľ chceme  pochopiť všetky súvislosti, musíme sa evidentne dostať do takej perspektívy (vysokého pohľadu), ktorá to umožní.
Nie je pravda, že človek sa nemôže dostať k takým informáciám, ktoré by mu dokázali dať odpoveď na zmysel svojej existencie. Všetko to záleží iba na tom, ako veľmi chce poznať pravdu a hlavne ako je na ňu pripravený.
Skutočná inteligencia okrem túžby poznávať, musí mať v sebe aj nefalšovanú pokoru, ktorá nemá problém rešpektovať lepších, prípadne priznať si svoju nevedomosť.
Platón: „Každý človek by sa mal vystríhať sebalásky a vždy by mal horlivo sledovať toho, kto je lepší ako on a mal by pritom odložiť všetok ostych.“
Rozumný a racionálny človek rešpektuje lepšieho (múdrejšieho, šikovnejšieho, atď.), pretože ho nevníma ako súpera, ale ako prostriedok k tomu, aby sa niečo naučil, prípadne niečo pochopil.
Pred dva a pol tisíc rokmi žil filozof, ktorý mentálne presahoval svojich rovesníkov o niekoľko tried a nemal problém vysloviť túto myšlienku: „Viem, že nič neviem“.
Sokrates okrem pokory zdôrazňoval aj potrebu sebapoznania, ktorá má viesť k mentálnemu rastu (odstraňovania nedostatkov). Dobre vedel, že od tejto činnosti sa odvíja úplne všetko, hlavne úroveň vedomosti a kvalita samotného života. Z toho vyplýva, že keď chceme reálne hodnotiť život a svet, musíme v prvom rade urobiť poriadok vo vlastnej hlave, aby sme neživili protichodné myšlienky vytvárajúce chaos. Človek, ktorý sa bojí pozrieť do svojho vnútra, nikdy sa nemôže skamarátiť s čistou pravdou,  pretože vidí iba to, čo chce vidieť. Jeho hodnotenia a závery musia byť logicky pokrivené (veľká zaujatosť). Preto skôr ako sa budeme dotýkať rôznych problémov a tém, nevyhnutné je upriamiť pozornosť k systému mysle, ktorá zbiera a vyhodnocuje informácie. Je tam tak veľa nedostatkov, že moje kapitoly venujúce sa tejto problematike, môžu sa ešte mnohonásobne rozšíriť a zdokonaliť. Tieto kapitoly sú najdôležitejšie a zároveň najnepríjemnejšie, pretože sa bude v nich  rozoberať tá najcitlivejšia a najbolestnejšia pravda.  Je to niečo ako očistec alebo aj sito, cez ktoré prejdú iba tí, ktorí milujú pravdu viac, ako vlastnú osobu.
Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že k chápaniu vysokých aspektov života nie je nevyhnutná extra vysoká inteligencia, ale je to hlavne vec charakteru a pokojnej mysle, ktorá svojou otvorenosťou podporuje aj logiku a predstavivosť.
Albert Einstein: „Predstavivosť je omnoho dôležitejšia, než vedomosti.“

strana 9

Na druhej strane namyslená vysoká inteligencia bez pokory, nemá šancu pochopiť rôzne súvislosti života, pretože vlastná pýcha ju okráda o vysoký nadhľad (zatvorená myseľ). Je to iba jeden z mnohých paradoxov, ktoré sa budem snažiť objasniť, pretože bežný človek o nich nemá ani tušenia.
Prezentované témy
Človek sa dostáva k nadpriemernej vedomosti a vysokému nadhľadu, ak nie je orientovaný iba na jednu oblasť poznania, ale keď dokáže na život pozerať komplexne, to znamená, že ho zaujímajú všetky dôležité témy.
Máme tu problémy spoločnosti, civilizácie, ale aj klasické medziľudské vzťahy. Potrebujeme vytvoriť obraz vyspelej bytosti, ktorá žije vo vyspelej spoločnosti. Musíme spoznať najvyššiu formu lásky, pravdy, slobody a hlavne inteligencie. Znalosti dôležitých bodov histórie nám pomôžu pochopiť neriadený evolučný vývoj ľudstva, neschopnosť intelektuálnych a mocenských špičiek učiť sa z chýb minulosti, ako aj množstvo iných faktorov, ktoré  vytvorili súčasný stav.
Máme tu ešte kardinálnu otázku Boha a jeho (ne)existencie, vyobrazenie jeho profilu, prípadne jeho úmyslov. To je však najvyššia liga múdrosti a vedomosti, v ktorej sa dokáže orientovať iba ten, kto vie svoju myseľ používať na teoretickej úrovni najvyššej filozofie a zároveň spĺňa parametre vysokej mentálnej úrovne, v ktorej vládne sloboda a nezaujatosť.
Zatiaľ môžem prezradiť iba to, že všeobecne zaužívané názory ateistov a nábožensky orientovaných ľudí budú mať zrejme problém pochopiť, že všetko je inak, aj keď budem maximálne využívať racionalitu a logiku. Na rozdiel od mnohých iných „zvestovateľov pravdy“ ale túto tému budem rozoberať oveľa neskôr, pretože si uvedomujem jeden dôležitý faktor – ak sa človek rozhodne pozorovať najsilnejšiu žiaru slnka a nemá k tomu dostatočne vyspelú optiku, tak nielenže nič zásadné a dôležité neuvidí, ale môže si aj trvalo poškodiť zrak. Najprv je nevyhnutné poznať seba, potom život a nakoniec môžeme poznať Boha. Najvyššie pravdy sa nám nikdy neodokryjú, pokiaľ si nebudeme vedieť priznať tie naše jednoduché, často veľmi nepríjemné. Po absolvovaní celého spomínaného procesu už budeme vedieť rozoznávať vysoké aspekty života od nízkych, budeme rozumieť myšlienkam múdrosti a preto obraz najvyššej inteligencie sa zobrazí v iných farbách, ako nám ju vtĺkajú do hlavy po celé stáročia. Myšlienky filozofov ukážu, prečo sa do najvyšších funkcií nemôžu dostať najlepší ľudia a čo je nevyhnutné pre budovanie spravodlivosti. Je nevyhnutné pochopiť princípy a funkčnosť politického a ekonomického systému, aby sme odhalili kam smeruje ľudstvo bez schopnosti harmonizácie rôznych spoločenských tried, národov, kultúr, atď.Tieto fakty vysvetlia, že ľudstvo netrpí preto,

strana 10

že nemá dostatočnú inteligenciu, ale preto, že nemá vedomosť, o ktorú by mohlo oprieť svoju racionalitu.
Informácie a myšlienky o ktoré sa budem opierať pochádzajú od známych osobností literatúry, vedy a filozofie. Často vytiahnem aj citáty z Biblie, v ktorej sa nachádza jednoduchá pravda objasňujúca jednoduchý princíp, ktorému ľudia nerozumejú, alebo si ho nedokážu vziať k srdcu.
Záver a pointa
Moja snaha je iba jedna z mnohých, ktorá má za cieľ ukázať, že život je postavený na hlavu iba pre to, že väčšina ľudí svoju hlavu vôbec nepoužíva. Za svoje špecifikum považujem to, že tieto témy nebudem rozoberať intelektuálnou formou, ktorá všetko zložito rozmazáva, ale obyčajným sedliackym rozumom, ktorému môže porozumieť obyčajný človek. Mojou prioritou je dostať sa čo najhlbšie ku každému problému, hľadať súvislosti, ponaučenie z minulosti (história sa neustále opakuje), poukazovať na základné princípy akejkoľvek stabilnej funkčnosti a hlavne odhaľovať bolestivú realitu, ktorú väčšina ľudí nechce vidieť. Nebude to len o prehodnocovaní a kritike, bude to aj o ceste a konkrétnych riešeniach, ktoré môžu urobiť radikálne zmeny, aj keď sa niekedy bude zdať, že sú to iba vzdialené utópie.
Nemám ambíciu za každú cenu provokovať a nahlodávať určité zaužívané názory, najväčšia výhra pre mňa je myseľ druhého, ktorá je nútená samostatne logicky premýšľať a kriticky vyhodnocovať akúkoľvek informáciu. Z toho vyplýva, že nepotrebujem, aby každý so mnou súhlasil, dôležité je otvoriť určitú polemiku, ktorá má za úlohu hľadať riešenia a konfrontovať vlastné názory s pravdou a realitou, ktorá sa nedá spochybniť. Iba vtedy, ak je myseľ donútená (vydráždená) premýšľať nad veľkými problémami, dokáže dostať zo seba to najlepšie.
Ak by sa rapídne zvýšil počet ľudí, ktorí sa blížia k vedomosti, svet by mohol urobiť radikálnu zmenu. Väčšina ľudí mentálne spí, preto ich treba prebudiť niekedy aj šokovou terapiou, aby začali už konečne maximálne využívať svoj mozgový potenciál. Strach z budúcnosti a rozplynuté ilúzie, že všetko sa samo aicky na dobro obráti, dokáže v tomto smere plniť funkciu hlasného budíka.
Pre mentálny pokrok treba prekonať množstvo prekážok, ale treba mať vždy na pamäti, že život zadarmo nikomu nič nedá a za všetko hodnotné treba zaplatiť určitú daň. Iba veľké úsilie dokáže priniesť dôležité výsledky a prekonať najťažšie prekážky. Život by stratil na svojej cene, ak by ho dokázal každý rozlúštiť, bez veľkej námahy, v ktorej je nevyhnutné zapojiť všetky najlepšie rozumové a charakterové vlastnosti.
Matúš (7;7-8 ): 7 Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! 8 Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.
Jules Verne: „Tisíc ciest vedie k jednému cieľu“.
Jules Verne: „Všetko, čo si niekto dokáže predstaviť, môže niekto uskutočniť.“

Na záver ešte pripomeniem, že tento web je živý, to znamená že texty budú neustále pribúdať.
Na akékoľvek otázky, postrehy, nápady a pod., rád odpoviem cez svoj email.

strana 10